{"guid": "3779d8b7-e7a8-4d6c-b1a3-7c3a2057c1d3:b615cc51-b7f0-4dbf-adf3-696414d6f9d7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3811219217.2", "spisova_znacka": "13S/115/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/115/2011 z 21. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. februára 2012, sp. zn. 13S/115/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3811219217.2", "identifikacne_cislo": "3811219217", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2012-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b615cc51-b7f0-4dbf-adf3-696414d6f9d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811219217.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811219217.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3811219217.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/115/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811219217
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811219217.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Moniky Jankovskej a JUDr. Juraja Floroviča, v právnej veci žalobcov: 1/ S. H., bytom O.. I. č. XX, 2/ S. H.,
bytom O. J. I. č. XX, právne zast. JUDr. O. S., advokátom, so sídlom E. 3, Prievidza proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. M. zo dňa 28. septembra 2011, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ a 2/ podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Prievidza dňa          14. novembra 2011,
žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného č.j. AZ/XXXX/XXXXX-XX, zo dňa      28. septembra 2011, a to z
dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd Prievidza, uznesením č.k. 5S/1/2011-21 zo dňa
18. novembra 2011, postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 25. novembra 2011 a konanie na tunajšom krajskom súde začalo dňa  9. decembra 2011.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,
odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Nováky (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. XXXX/
XXXXX/XX/PEA, zo dňa 19. júla 2011. Týmto rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol o
zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je
H. H., poberateľovi príspevku S. H., a to na sumu 261,12 Eur mesačne s účinnosťou od          1. júla 2011.

Žalobcovia 1/ a 2/ považovali napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné.
Žiadali preskúmať nielen zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale preskúmať aj zákon č. 447/2008 Z.z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, konkrétne § 20 až  23
a § 40 uvedeného zákona. Uviedli, že  slovenskou právnou úpravou platnou v oblasti starostlivosti o
ťažko zdravotne postihnuté osoby a peňažných príspevkoch za takúto osobnú celodennú starostlivosť
sú dlhodobo poškodzovaní a diskriminovaní z dôvodu, že ako rodičia dvoch detí s ťažkým zdravotným
postihnutím zanechali svoje pôvodné povolania, aby sa mohli plne a celodenne venovať svojim
postihnutým deťom. Príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou
je v tomto prípade ich syn H. H., priznaný napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím vo výške
261,12 Eur mesačne, absolútne nedokáže zabezpečiť potreby pre dospelú osobu aj opatrované dieťa.
Vzhľadom k tomu, na pojednávaní konanom dňa 22. februára 2012, právny zástupca žalobcov navrhol,



aby súd žalobe vyhovel, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu
prvého stupňa. Súčasne navrhol, aby súd vec postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie
stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..

Žalovaný považoval žalobu za neodôvodnenú a žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom
vyjadrení k žalobe (č.l. 34) uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 40 ods. 7 a 13
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a opatrenia MPSVR SR č.
194/2011 Z.z. o úprave súm životného minima od          1. júla 2011. V zmysle citovaných zákonných
ustanovení správne orgány prehodnotili podmienky poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie
maloletého H. H. a zvýšili peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný žalobcovi 2/ na sumu 261,12
Eur mesačne od 1. júla 2011. Ďalej žalovaný konštatoval, že peňažný príspevok na opatrovanie je
mesačne 111,32% sumy životného minia pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. v sume 211,32 Eur.
Keďže H. H. je nezaopatreným dieťaťom a jeho otec S. H., ktorý vykonáva jeho opatrovanie, nemal v
čase opatrovania príjem zo zamestnania a ani nepoberal dávky dôchodkového poistenia alebo dávky
výsluhového zabezpečenia, peňažný príspevok na opatrovanie v sume 211,32 Eur mesačne sa zvyšuje
o sumu 49,80 Eur mesačne (211,32 + 49,80 = 261,12 Eur/mesačne). K námietkam žalobcov týkajúcich
sa ich nepriaznivej sociálnej a finančnej situácie žalovaný uviedol, že účelom poskytovania peňažných
príspevkov na kompenzáciu, medzi ktoré patrí aj peňažný príspevok na opatrovanie, nie je riešenie
hmotnej núdze fyzických osôb a osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Zákon č. 447/2008 Z.z.,
taxatívne určuje podmienky pre účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a neumožňuje udelenie výnimky. Na záver žalovaný uviedol,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou legislatívou a preukázanými dokladmi a
správne orgány mohli rozhodnúť o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie len v medziach zákona
č. 447/2008 Z.z..

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že prvostupňový
správny orgán vydal, dňa 19. júla 2011 rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/XX/PEA, ktorým zvýšil s účinnosťou
od 1. júla 2011 poberateľovi S. H. peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorou je H. H., na sumu 261,12 Eur mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 1.
júla 2011 nadobudlo účinnosť opatrenie MPSVR SR č. 194/2011 Z.z. o úprave súm životného minima, v
dôsledku ktorého bola ustanovená suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 189,83
Eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 40 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z., sa výška
príspevku na opatrovanie určuje v závislosti od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
a táto sa zmenila s účinnosťou od             1. júla 2011, bolo potrebné, aby správny orgán rozhodol
o zvýšení predmetného peňažného príspevku. Správny orgán prvého stupňa na záver konštatoval, že
nakoľko v tomto prípade fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je nezaopatrené dieťa a fyzická
osoba vykonávajúca opatrovanie nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania alebo nepoberá dávky
dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia, peňažný príspevok na opatrovanie v
sume 211,32 Eur mesačne sa ďalej zvyšuje o 49,80 Eur mesačne. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil a odvolanie poberateľa uvedeného príspevku (v tomto konaní žalobcu 2./) zamietol.



Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom,
keď rozhodli o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorou je H. H., poberateľovi S. H., a to na sumu 261,12 Eur mesačne s účinnosťou od
1. júla 2011.

Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov
na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím  a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu (§ 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.).

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná
na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje,
poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.,  fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného
príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba,
ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič,
vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa
považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po
dcére svokry alebo svokra.

Podľa § 40 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 111,32% sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní
jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 148,42% sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní dvoch alebo viacerých
fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na opatrovanie podľa odsekov 7 až 9 a
12 možno zvýšiť o 49,80 Eur mesačne, ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím jedno
alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4 nemá v čase opatrovania
príjem zo zamestnania alebo nepoberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového
zabezpečenia.

Podľa § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z., príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov
na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto
zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli
bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa
považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca 2/ má nárok na peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je jeho maloletý syn
H. H.. Žalobcovia 1/ a 2/ taktiež v žalobe nespochybnili výpočet príspevku na opatrovanie žalovaným v
napadnutom rozhodnutí, ktorý bol vypočítaný v súlade s § 40 zákona č. 447/2008 Z.z.. Dôvodom podania
predmetnej žaloby žalobcov bol  podľa ich svedomia diskriminačný spôsob výpočtu kompenzačného
príspevku na opatrovanie tak, ako je upravený v zákone č. 447/2008 Z.z.. Právny zástupca žalovaných,
na pojednávaní konanom dňa 22. februára 2012, poukázal na to, že za súčasnej právnej úpravy
výšky peňažného príspevku na opatrovanie, nie je možné, aby rodina s dvoma ťažko zdravotne



postihnutými deťmi, ktorých rodičia zanechali svoje pôvodné povolania a venujú týmto deťom 24-
hodinovú starostlivosť, mohla zo sumy tohto príspevku na opatrovanie hradiť štandardné životné potreby
opatrovaného dieťaťa a aj poberateľa tohto príspevku a už vôbec nie hradiť zvýšené finančné náklady
spojené s ťažkým zdravotným postihnutím dieťaťa. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že pre maloletého
H. vzhľadom na to, že je autista a ľavák musia zakupovať špeciálne pomôcky, za ktoré len od septembra
2011 zaplatili cca 50 Eur.

Tunajší krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že správne orgány (žalovaný aj správny orgán prvého stupňa)
postupovali pri výpočte výšky peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím plne v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z.. Aj vzhľadom na túto skutočnosť tunajší súd
súhlasí s konštatovaním žalovaného, že peňažný príspevok na opatrovanie nie je prostriedkom na
riešenie hmotnej núdze fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím ani fyzických osôb, ktoré sa
o takéto osoby celodenne starajú. Samotná skutočnosť či výška, v súlade so zákonom, priznaného
peňažného príspevku na opatrovanie je, alebo nie je dostačujúca na pokrytie životných potrieb a
zvýšených finančných nákladov ťažko zdravotne postihnutej osoby, ako aj fyzickej osoby, ktorá sa o túto
osobu stará, nie je predmetom preskúmania zo strany súdu.

K návrhu právneho zástupcu žalobcov, aby tunajší súd postúpil vec na zaujatie stanoviska Ústavnému
súdu SR, v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., krajský súd uvádza, že prejednávanej veci sa týka
všeobecne záväzný predpis, ktorým je zákon č. 447/2008 Z.z.. Avšak krajský súd nedospel k záveru,
že by tento právny predpis bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na postúpenie návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie
stanoviska. Predmetný zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje podmienky poskytovania peňažných príspevkov
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a tieto podmienky a kritériá nie sú v rozpore s Ústavou
SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Na záver krajský súd dodáva, že v prejednávanej veci bol kompenzačný príspevok na opatrovanie
maloletého H., ktorý je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, priznaný jeho otcovi S. H..
Kompenzačný príspevok na opatrovanie je príjmom rodiny H., a preto na podanie žaloby boli aktívne
legitimovaní obaja rodičia maloletého H., pretože napadnutým rozhodnutím bolo rozhodované o právach
oboch rodičov, v tomto konaní žalobcov 1/ a 2/.

Z vyššie uvedených dôvodov, krajský súd mal za to, že správne orgány postupovali správne, keď
rozhodli v danom prípade o zvýšení výšky peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na sumu 261,12 Eur mesačne (§ 40 ods. 1, 7 a 13 zákona č. 447/2008 Z.z.).
Správne orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí neboli v konaní
úspešní, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku     je    prípustné   odvolanie    do  15 dní odo dňa jeho

doručenia    prostredníctvom   Krajského súdu v Trenčíne   na   Najvyšší   súd

Slovenskej    republiky   v  Bratislave,    písomne,   v   dvoch   vyhotoveniach.

Podľa §  42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p.  odvolanie  musí  mať  tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí  byť



podpísané   s   uvedením   dátumu   vyhotovenia   odvolania,    proti   ktorému

rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}