Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/50/2012 z 29. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. mája 2012, sp. zn. 17CoP/50/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811221141.1 Krajský súd Trenčín | 17CoP/50/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811221141.1 | 2012-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 24 ZoR, § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eec1f70d-fbba-46da-9566-e39e9ac3d415 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811221141.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/50/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811221141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811221141.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň
JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. R. Y., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., dieťa rodičov D. R., bytom F., R.
XX/X, prechodne bytom F., J. O. XX/X a R. Y., bytom F., Ul. XX. G. XX/X, o návrhu otca na zverenie do
jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2012, č.k. 16P/69/2011-42, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu, ktorá znie tak, že mal. Q. R.
Y. zostáva v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka dieťaťa je oprávnená mať mal. Q. vo
svojej starostlivosti vždy od 1. dňa do 16. dňa kalendárneho mesiaca, pričom otec dieťaťa je oprávnený
mať vo svojej starostlivosti maloletého vždy od 16. do posledného dňa v každom kalendárnom mesiaci,
pričom matka dieťaťa si maloletého prevezme v 1. deň každého kalendárneho mesiaca o 18.00 hod v
mieste bydliska otca dieťaťa a otec si maloletého prevezme v 16. deň v každom kalendárnom mesiaci
v čase o 18.00 hod v mieste bydliska matky dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov na mal. Q. sa na
základe dohody rodičov neurčuje.

Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3 a
§ 62 ods. 6 Zákona o rodine, kedy z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobnú starostlivosť o
maloletého zabezpečujú striedavo v nepravidelných intervaloch otec maloletého za pomoci svojich
rodičov a matka maloletého za pomoci svojich starých rodičov. Šetrením rodinných pomerov neboli
zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého ani jedným z rodičov. Maloletý má pozitívny vzťah
k obidvom rodičom, pričom rodinné prostredie tak u matky, ako aj u otca pociťuje ako prirodzené. Otec
aj matka maloletého majú záujem osobne sa starať o maloletého, čo potvrdili uzavretím rodičovskej
dohody o tom, že maloletý zostáva v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rodičia sa o otázke
výživného dohodli tak, že vyživovaciu povinnosť nežiadali určiť. Keďže obaja rodičia majú o osobnú
starostlivosť záujem a striedavá starostlivosť je v záujme maloletého, aby súd uzavretú rodičovskú
dohodu schválil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti.
Namietal, že matka nemá a nevie vytvoriť pre dieťa základné podmienky ako napr. vlastnú posteľ,
samostatné prostredie pre jeho vývin a ani len základné oblečenie a obuv. Uviedol, že rešpektoval, aj
naďalej rešpektuje rozhodnutie súdu, maloletého matke odovzdal, avšak na druhý deň matka od neho



požadovala veci, ktoré on kúpil, formou SMS-iek. Namietal, že maloletý, pokiaľ je v jeho opatere má
negatívne výsledky a keď je u matky, po operácii, jeho výsledky sú pozitívne. Preto pochybuje aj o
hygiene maloletého u matky. Nechce preto, aby jeho syn vyrastal v nevhodnej spoločnosti a má ho rád.

Opatrovník podal k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého uviedol, že rodinu evidujú na oddelení
od apríla 2008, kedy súd matke maloletého priznal rodičovské práva a povinnosti. V domácnosti matky
bolo opakovane vykonané šetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov, s tým, že tieto pomery
zostali nezmenené. Matka naďalej býva v spoločnej domácnosti starých rodičov v 2-izbovom byte. S
maloletým má spoločné miesto na odpočinok v spálni starých rodičov, pričom v domácnosti matky má
maloletý dostatok vhodného oblečenia. Šetrením bytových a sociálnych pomerov neboli zistené žiadne
nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. V prostredí, v ktorom maloletý vyrastá, má vytvorené
vhodné podmienky. Matka v rámci svojich možností a schopností mu zabezpečuje starostlivosť, s tým,
že k maloletému má vytvorené pozitívne citové väzby. Obaja rodičia majú záujem podieľať sa na jeho
výchove. Je preto v záujme maloletého, aby si obaja rodičia uvedomili svoje rodičovské role a obaja
neodopierali druhého rodiča, ale spoločne kooperovali pri jeho výchove. Preto uviedli, že odvolanie
otca považujú za neopodstatnené a žiadali, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol ako vecne správny
potvrdený.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že s odvolaním otca
nesúhlasí, pretože jeho vyjadrenia sú účelové a zavádzajúce. Vyslovila presvedčenie, že keďže synček
je v striedavej starostlivosti oboch rodičov, bolo by spravodlivé, aby veci na bežné nosenie boli
spravodlivo rozdelené pre nich oboch. Uviedla, že súhlasí so striedavou starostlivosťou, pretože je
presvedčená o tom, že dieťa potrebuje oboch rodičov a nesúhlasí, aby bol syn zverený do výlučnej
starostlivosti otca. Pokiaľ otec nezmení svoj prístup voči nej a nezačne syna správne viesť vo vzťahu k
nej ako k matke, bude nútená žiadať o zverenie syna do jej opatery.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219
ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a
v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je nepochybné, že samotní rodičia na pojednávaní navrhli úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu tým spôsobom, že dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti
oboch rodičov. Súd prvého stupňa preto vychádzal z návrhu účastníkov a dospel k záveru, že takto
navrhovanú dohodu je možné schváliť, nakoľko takáto dohoda je v záujme a v prospech maloletého
dieťaťa.

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v
osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Striedavá starostlivosť sa javí
ako najlepšia a najefektívnejšia forma starostlivosti o dieťa, avšak za predpokladu, že obaja rodičia sú
spôsobilí dieťa vychovávať, obaja rodičia majú záujem o starostlivosť o dieťa a zároveň súd pri takomto
zverení musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Vždy
musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako aj na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musíme
dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutí súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie



týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Tejto skutočnosti si musí byť otec maloletého vedomý, s tým, že
jedným zo základných predpokladov nariadenej striedavej starostlivosti je to, že dieťa nebude takouto
striedavou výchovou traumatizované a rodičia budú schopní sa dohodnúť na základných otázkach
týkajúcich sa výchovy dieťaťa.

Za daného skutkového stavu dospel potom odvolací súd k záveru, že je v záujme dieťaťa v súčasnosti,
aby bola nariadená striedavá starostlivosť nad ním, s tým, že ak sa s odstupom času preukáže, že
rodičia nie sú schopní a spôsobilí dohodnúť sa a nariadená striedavá starostlivosť by mohla spôsobiť
maloletému traumu, môže byť táto skutočnosť dôvodom na zmenu rozhodnutia o nariadení striedavej
starostlivosti.

Pokiaľ však obaja rodičia pred súdom prvého stupňa navrhli striedavú starostlivosť, súd prvého stupňa
po preskúmaní pomerov na strane oboch rodičov ako aj maloletého dieťaťa dospel k záveru, že je tu
možné takúto striedavú starostlivosť nariadiť a takto navrhovanú dohodu rodičov schváliť, odvolací súd
zdôrazňuje, že v čase rozhodovania pred odvolacím súdom aj v náväznosti na stanovisko opatrovníka,
ktorý vykonal šetrenie v domácnosti matky, nebol dôvod takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa meniť.
Preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa bol ako vecne správny schválený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .