{"guid": "8468808b-bee8-4974-81a0-eea39a0dcf1f:f5a770fe-c4f6-4d54-a0ae-43b56d540a5d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3812200418.1", "spisova_znacka": "4Co/121/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/121/2012 z 29. 4. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2012, sp. zn. 4Co/121/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3812200418.1", "identifikacne_cislo": "3812200418", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-04-29", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. e) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5a770fe-c4f6-4d54-a0ae-43b56d540a5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3812200418.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3812200418.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3812200418.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/121/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812200418
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3812200418.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky W. X., bytom B. XXX, zastúpenej T.. Michalom
Onuferom, advokátom Advokátskej kancelárie - združenie, Onufer & Torišková, ul. Františkánska č. 2,
Bratislava, IČO 41 715 268 proti odporcovi Y. V., bytom B. XXX, o nariadenie predbežného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. februára 2012, č. k.
7C/2/2012-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhala zakázať odporcovi nakladať a disponovať s jeho spoluvlastníckym
podielom o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú. J. nad B., ako rodinný dom
č. súp. XXX postavený na parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X a to spôsobom uzavretia
zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva, zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
spoluvlastníckemu podielu na tretiu fyzickú alebo právnickú osobu, urobiť akékoľvek opatrenia a úkony,
ktoré by viedli k zriadeniu záložného práva alebo inej ťarchy, akéhokoľvek práva tretích osôb, vrátane
vecných bremien, nájomných práv a iných práv v prospech tretích osôb, uzatvoriť akúkoľvek zmluvu o
vklade svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam do obchodnej spoločnosti alebo družstva,
prihlásiť na trvalý alebo prechodný pobyt v nehnuteľnosti akúkoľvek fyzickú osobu, zaregistrovať sídlo
alebo miesto podnikania akejkoľvek právnickej a fyzickej osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia
súdu vo veci samej o určenie neplatnosti právneho úkonu. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka
osvedčila danosť práva voči odporcovi, keď z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 04.04.2001 osvedčila,
že jej bývalý manžel ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti G. X. nepostupoval podľa § 140 prvá
časť prvej vety Občianskeho zákonníka  a previedol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v
1-ci na odporcu. Zároveň však konštatoval, že navrhovateľka dostatočne neosvedčila, že by odporca
mal v úmysle s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať spôsobom uvedeným v doplnenom návrhu
a že je teda potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka
návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že už v minulosti odporca prejavil záujem
o predmetné nehnuteľnosti, ktoré vnímal aj ako prekážku úmyslu získať spoločný priestor svojich
rodinných domov situovaných vedľa seba, že potom, ako ju oboznámil, že je ich spoluvlastníkom
v 1-ci sa jej vyhrážal a preto má dôvodnú obavu, že bude s domom nakladať tak, aby ju donútil
vzdať sa následne za pre ňu nevýhodných podmienok, pod ním vytváraným psychickým nátlakom,
svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom predpokladá, že podobný psychický nátlak mohol byť
odporcom vyvíjaný aj na predávajúcu zmluvnú stranu G. X., keďže svoj podiel previedol len za
jedno euro. Navrhovateľka však žiadnym dôkazom okrem svojho tvrdenia neosvedčila nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, že by odporca pred podaním návrhu a v čase začatia konania sa voči
nej správal spôsobom špecifikovaným v podaní zo dňa 03.02.2010 a že by pri posudzovaní v týchto
súvislostiach bolo možné vyvodiť úmysel nakladať s nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý vymedzila v
petite návrhu, t. j. ich scudzenia, zaťaženia, znehodnotenia, resp. že už robil úkony k tomu smerujúce.



Navrhovateľka tvrdila, že odporca sa ku nej ohľadom nehnuteľnosti správal veľmi hrubo, agresívne.
Navrhovateľka však oznámenie na polícii nepodala,  resp. neoznačila osobu, ktorá by disponovala
informáciami o konaní odporcu. Za daného stavu dospel súd k záveru, že nie sú splnené predpoklady
pre nariadenie predbežného opatrenia. Zdôraznil, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd
vychádza len z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a rozhoduje bez vyjadrenia ostatných
účastníkov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/, § 75 ods. 8 O. s. p.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhala sa jeho zmeny
tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude vyhovené. Vytýkala súdu prvého stupňa
nesprávne právne posúdenie veci. Dôvodila, že tvrdenia o vyslovených hrozbách odporcu môže potvrdiť
aj jej dcéra W. X.., že nie je reálne v tejto situácii disponovať akýmkoľvek listinným dôkazom, ktorý by
potvrdil jej tvrdenia z dôvodu, že nebola účastníkom zmluvného vzťahu, ktorým by odporca akokoľvek
disponoval s nehnuteľnosťou. Skutočnosť, že by odporca previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu
osobu, by sa mohla dozvedieť až následne po vykonaní vkladu v katastri nehnuteľností a teda účel ani
zmysel nariadenia predbežného opatrenia by nemohol byť v takomto prípade naplnený. Poukázala na to,
že jednoznačne vykreslila situáciu s nehnuteľnosťami v priamom susedstve s odporcom, pričom jediným
a zároveň logickým záverom je, že odporca má záujem druhú polovicu predmetnej nehnuteľnosti od
nej získať. Mala za to, že odporca by mohol uzatvoriť nájomnú zmluvu s nájomníkmi, ktorí by sa k nej
správali hrubo a preto by musela pod neúnosnosťou danej situácie a z nej vyplývajúceho psychického
tlaku svoj podiel predať, alebo minimálne svoju nehnuteľnosť opustiť. Na základe takto opísaných
okolností je jasné, že trhová cena takéhoto podielu by za danej situácie bola omnoho nižšia. Nesúhlasila
s odôvodnením súdu prvého stupňa o nedostatočnosti osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, pretože k preukázaniu danej hrozby spôsobom, aký v odôvodnení prvostupňový súd
uviedol, by bolo možné až po uskutočnení a reálnom naplnení tejto hrozby odporcom. V takom prípade
by sa strácal akýkoľvek zákonodarcom zamýšľaný účel a podstata predbežného opatrenia. Mala za to,
že nariadením predbežného opatrenia na zákaz disponovania spoluvlastníckym podielom k predmetnej
nehnuteľnosti by odporca žiadnym výraznejším spôsobom tento zákaz ako ujmu nepociťoval a pociťovať
ani nemohol, pretože tento zákaz by trval iba do vydania rozhodnutia v konaní o neplatnosti právneho
úkonu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O. s. p. ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z
daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu
poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne podstatné
okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie
sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
navrhovateľka neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy vzťahov účastníkov tak, ako to navrhla
v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Len samotná okolnosť, že navrhovateľka
je s odporcom v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z titulu porušenia predkupného práva
k sporným nehnuteľnostiam, nezakladá predpoklad nariadenia predbežného opatrenia v zmysle
návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka žiadnym listinným dôkazom nepreukázala, že odporca mieni
s nehnuteľnosťou nakladať a túto prípadne previesť na tretie osoby, prípadne zaťažiť, čím by
bol reálne ohrozený  prípadný výkon rozhodnutia. Za tejto situácie navrhovateľka nepreukázala
existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by vyžadovala dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi
konania nariadením predbežného opatrenia. Preto odvolací súd námietky navrhovateľky uvádzané v
odvolaní nepovažoval za dôvodné. Predbežné opatrenie svojou povahou predstavuje dočasnú úpravu
pomerov účastníkov (nie s konečnou platnosťou), a to len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na
poskytnutie ochrany ohrozeným vzťahom alebo nárokom účastníkov, ktoré si v dôsledku bezprostredne
hroziacej ujmy a naliehavosti situácie vyžadujú okamžité opatrenie súdu. Keďže v predmetnej veci
navrhovateľka nepreukázala existenciu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania



a táto preukázateľne nie je daná nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy,  za daného stavu
neboli splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Treba zdôrazniť, že bezprostredne
hroziaca ujma musí byť reálna, nepostačuje len obava z možnej hroziacej ujmy. V ostatnom odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e     j e      prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/2/2012", "guid": "03db5652-e983-4a60-ab47-3944663021bb:dec9db54-d2af-43d1-a240-accab8df73b0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b2f90338-f9b1-4c49-b4ab-6ebb0ed237ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.80.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 80/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.80.2015.1"}]}