Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/184/2012 z 27. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. augusta 2012, sp. zn. 6Co/184/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3812201565.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/184/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3812201565.1 | 2012-08-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 172 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4174aece-cd60-46aa-bba3-736a70c32e86 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3812201565.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/184/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812201565 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3812201565.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, G., o zaplatenie 1.678,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2012, č. k. 6Ro/27/2012, v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2012, č. k. 6Ro/27/2012, bolo rozhodnuté tak, že odpor podaný odporcom dňa 16.05.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prievidza č. k. 6Ro/ 27/2012 - 19 zo dňa 23.02.2012 súd odmieta. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 23.02.2012 bol Okresným súdom Prievidza vydaný platobný rozkaz , ktorým bolo odporcovi uložené, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 1.678,34 eur s príslušným úrokom z omeškania a nahradil trovy konania vo výške 314,02 eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Odporca podal proti platobnému rozkazu dňa 16.05.2012 odpor. Okresný súd poukázal na znenie § 172 ods. 1 a § 174 ods. 2, 3 písm. b) O.s.p. a na to, že Občiansky súdny poriadok nemá bližšie ustanovenia o tom, kedy je splnený predpoklad odôvodnenia odporu vo veci samej. Zo zmyslu tohto opravného prostriedku však možno vyvodiť, že by malo ísť o námietky, týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným rozkazom priznanej peňažnej sumy. Odporca vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že podáva odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko súčasná životná situácia mu neumožňuje dlžnú sumu zaplatiť. Zároveň uviedol, že momentálne žije so svojou matkou, ktorá je osobou ZŤP. Uplatnenú a platobným rozkazom priznanú sumu žiadnym spôsobom nespochybnil. Odpor odporcu voči platobnému rozkazu teda podľa názoru okresného súdu neobsahuje odôvodnenie vo veci samej, t.j. k predmetu sporu (k vzniku záväzku, k jeho splneniu a pod.). V súlade s citovaným zákonným ustanovením okresný súd preto odpor odmietol ako neodôvodnený podľa § 174 ods.3 písm. b) O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca. V odôvodnení uviedol, že uznesenie okresného súdu napáda v celom rozsahu a dovoláva sa uznania podaného odporu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov: Na základe preskúmania uznesenia okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný pri rozhodovaní o podanom odpore odporcu proti platobnému rozkazu neskúmal, či v danom prípade bolo podľa zákona prípustné rozhodnúť o návrhu navrhovateľa platobným rozkazom. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že tento uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlhu zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky vo výške 1.678,34 eur a príslušenstva, pričom istina predstavuje 848,18 eur, riadny úrok 551,20 eur, úrok z omeškania 136,41 eur a ostané príslušenstvo a poplatky 142,55 eur. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že uplatňované právo vyplýva zo zmluvy, uzavretej právnym predchodcom (bankou), ktorý platne postúpil navrhovateľovi právo a odporcom, ako nepodnikateľom. Dôvodne sa teda javí, že navrhovateľ uplatnil práva zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 172 ods. 9 O.s.p. ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Vzhľadom na to, že citované ustanovenie je procesným ustanovením, lebo ustanovuje zákonné podmienky, za splnenia ktorých určuje súdu, ako má postupovať v konaní, teda zakazuje súdu rozhodnúť vo veci platobným rozkazom, je potrebné posudzovať obsah neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy v súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia, ako predbežnú otázku vo vzťahu k ďalšiemu procesnému postupu súdu vo veci. Z hľadiska skúmania procesnoprávnych podmienok pre vydanie platobného rozkazu je potom potrebné podľa názoru odvolacieho súdu aj pri pochybnostiach o zákonnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho je povinnosť súdu vyvodiť z tejto pochybnosti existenciu procesnej prekážky, vylučujúcej vydať platobný rozkaz v zmysle § 172 ods. 9 O.s.p. Keďže navrhovateľ v danom prípade uplatňuje právo na základe zmluvy o flexipôžičke, ktorú je nepochybne možné charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu, bol okresný súd z úradnej povinnosti povinný skúmať, či zmluvné podmienky nepožadujú od odporcu, ktorý mal nesplniť svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, vyplývajúcu z neprijateľných, teda absolútne neplatných zmluvných podmienok. Odvolací súd si uvedomuje, že od času uzavretia zmlúv účastníkmi bol zákonodarcom menený rozsah neprijateľných zmluvných podmienok, vymenovaných v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, avšak predmetné ustanovenie rovnako, ako v súčasnosti, tak aj v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi uvádzalo len príkladný výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, čo nevylučuje posúdenie aj iných, výslovne neuvedených zmluvných podmienok, ako neprijateľných podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi. Z pripojených dokladov k návrhu zjavne vyplýva, že banka mala a poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 9,63%, pričom z ďalších dokladov vyplýva, že výška úrokovej sadzby mala predstavovať 17,9% p. a. (č. l. 7, 11). Uvedená okolnosť vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, v akej výške boli dohodnuté náklady za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z návrhu a pripojených dokladov nie je zrejmé ani to, či a koľko splátok mal odporca dobrovoľne uhradiť, a nie je možné určiť, koľko mal odporca vrátiť z poskytnutých prostriedkov a koľko uhradil z nákladov úveru. S poukazom na uvedené skutkové okolnosti bez náležitého vykonania dokazovania vo veci samej nie je možné na základe doterajšieho obsahu spisu objektívne posúdiť, či navrhovateľom uplatnené právo nepožaduje od odporcu, ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu na základe ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by mohla obsahovať ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorá okolnosť by v prípade jej preukázania znamenala absolútnu neplatnosť takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka ako celku bez možnosti moderácie. Keďže s poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemal okresný súd pri vydaní platobného rozkazu podklady pre jednoznačný záver v zmysle výkladového pravidla podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že dojednania medzi účastníkmi, o ktoré navrhovateľ opiera svoj uplatnený nárok, nie sú v danom prípade bez akejkoľvek pochybnosti neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neboli splnené zákonné procesné podmienky pre vydanie platobného rozkazu v prejednávanej veci podľa § 172 ods. 9 O.s.p. Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné považovať odpor, podaný odporcom, za odôvodnený. Takýto výklad vyplýva zo skutočnosti, že úprava ustanovenia § 172 ods. 9 O.s.p. smeruje k posilneniu súdnej ochrany spotrebiteľa v spore, vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy a nepripúšťa, aby súd platobným rozkazom uložil spotrebiteľovi, ktorý je v pozícii odporcu, povinnosť zaplatiť peňažnú sumu na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky. Odvolací súd opiera tento svoj právny názor ohľadne posúdenia odporu odporcu aj o to, že ak by bol vydaný platobný rozkaz proti odporcovi, ktorým je spotrebiteľ, aj napriek tomu, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a spotrebiteľ by nepodal proti platobnému rozkazu odpor, v prípade mimoriadneho dovolania by sa musel brať zreteľ na porušenie ustanovenia § 172 ods. 9 O.s.p. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Preto podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil uznesenie okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu ďalej konať na základe podaného návrhu navrhovateľa. V súvislosti s podaným návrhom pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že hoci navrhovateľ predložil ťažko čitateľnú kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, s poukazom na obsah bodu 2.3 tejto zmluvy v spise absentuje dôkaz o tom, že mu bola postúpená aj pohľadávka voči odporcovi, s ktorou okolnosťou bude okresný súd povinný sa tiež zaoberať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .