Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/36/2012 z 7. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. augusta 2012, sp. zn. 17CoE/36/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4607200369.2 Krajský súd Trenčín | 17CoE/36/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607200369.2 | 2012-08-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 2 EP, § 53 ods. 4 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1ba7d61-5143-4627-a1fb-a7989f097bc2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607200369.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/36/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607200369
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607200369.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnému : P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. XX, o vymoženie 336,59 eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.
novembra 2011, č.k. 3Er/1908/2008 - 66, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie (exekúciu) s poukazom na ust.
§ 57 ods.2 Ex. poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo
pre rozpor exekučného titulu so zákonom. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa
13.12.2006 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 336,59
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 3521/06 zo dňa 23.8.2006.
Vychádzal aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II
ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že podľa čl. podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy o úvere. Z obchodného registra
vyplýva, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu
uzatvorila s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by
bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu o úvere uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej či
inej podnikateľskej činnosti. Súd preto v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom
na prebratie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany
spotrebiteľa posúdil zmluvu o úvere ako štandardnú (adhéznu, typovú) spotrebiteľskú zmluvu. Podľa §
53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou zakotvenou v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa bodu 17. všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo pred b) príslušným súdom



SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovskom súde. Skúmaniu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum
právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Rozhodcovská doložka
nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných
podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom
sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich
práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z rozhodovacej praxe
exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje
rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa
prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných
podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť,
kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše
logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na
rozhodovanie čo najviac sporov). Keďže rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá nebola a fakticky
ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd takúto zmluvnú podmienku za
neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky
nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom.
V závere rozhodnutia okresný súd uviedol, že o trovách rozhodne samostatným uznesením.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol rozhodnutie
okresného súdu podľa ust. § 221 O.s.p. zrušiť. K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis
communautaire majú len nepriamu záväznosť. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Podľa odbornej
literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva
mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom
súde alebo rozhodcovskom súde ) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka
(Magál, M. - Kubina, P.“ Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008 č.4,
s.616 a nasl.). V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom
orgáne uplatní svoje právo. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to
úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods.4 písm. r) Obč.
zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konane úplne, ale
iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné,
a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice
(č.93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne.

Po preskúmaní spisového materiálu v predmetnej exekučnej veci odvolací súd dospel k záveru, že
exekučné konanie je od počiatku postihnuté vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie, a preto bolo
potrebné exekúciu zastaviť.

Exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť pred vydaním poverenia na
uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul a v prípade, ak zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd poveril exekútora
vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinnú osobu
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví
exekúciu dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex.



poriadku, ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia
udeleného súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku preto vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.

V prejednávanej veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru vylučuje
uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na
ktoré poukázal súd prvého stupňa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ
má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v
danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem
toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými
v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre
mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný
charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie
spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom
na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni
konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba
vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje
ako oprávnený spotrebiteľ.

Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu
spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvého stupňa
preto vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ
podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.

Pokiaľ aj súd prvého stupňa už skúmal exekučný titul už pri rozhodovaní o udelení poverenia, kedy
ho uznal za súladný so zákonom, na základe čoho udelil poverenie, krajský súd dodáva, že udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné
zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Súd je oprávnený v každom štádiu
exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel
exekúciu zastaviť. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku, preto vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Súdna exekúcia môže byť
nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia
podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom
štádiu konania i bez návrhu zastavená ( R 58/1997).

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že podľa ust. § 57 ods. 2 Ex.
poriadku, na ktoré súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí poukazuje, že súd zastavuje exekúciu
a nie exekučné konanie, ako bolo nesprávne formulované vo výroku rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne .



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .