Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/57/2012 z 5. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. marca 2012, sp. zn. 2CoE/57/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4607208019.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/57/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607208019.1 | 2012-03-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 57 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdbb28da-daf3-4180-97eb-199056c33c27 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607208019.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/57/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607208019
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607208019.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom v Bratislave, Pribinova
25, proti povinnému: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., G. č. XXX/X, pre vymoženie sumy 543,72
Eur s príslušenstvom, o odvolaní právneho zástupcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske č.k 5Er/1638/2008-19 zo dňa 21.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2,
3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), r), 5, 6, § 54 Obč. zák., § 57 ods. 2. Ex. por., ako aj na
príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 19.06.2007 (správne má byť dňa 09.06.2007) sa oprávnený
domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 543,72 Eur s príslušenstvom, a to
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 0314/07 zo dňa 29.01.2007. Exekučný súd preskúmal, či nie je
daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v
uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp.zn. II ÚS 545/2010-15. Súd opätovne preskúmal exekučný
titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú

2CoE/57/2012

zmluvu o úvere, vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je
povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Oprávnený
a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy sú aj
všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej spor medzi
účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju
nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu
o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s
oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri
platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje
spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do
podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že
v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi -
spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením
do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi
neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Aj
z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému



ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku
v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi
účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho
dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na
podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených
dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo
podľa ustanovenia § 54 Obč. zák. (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú
judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. s poukazom § 45 ods. 1, 2
zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného
titulu so zákonom. Záverom súd prvého stupňa

2CoE/57/2012

uviedol, že o trovách zastavenej exekúcie rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom
uznesení.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie právny zástupca
oprávneného, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. K tvrdeniam súdu o
rozhodcovskej doložke poukazuje na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere
obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už
len z tohto pohľadu, rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu. Nemožno sa stotožniť s právnym názorom
súdu prvého stupňa o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie súdu
by pre dodávateľa znamenalo len úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je
zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu
zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne
rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj
európskeho práva. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r.) Obč. zák. V zmysle smernice
č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho
podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v
súlade a na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že predmetnú zmluvu
nebolo možné v čase jej vzniku podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Obč.
zák., nakoľko zmluva vznikla podľa Obch. zák., pričom išlo o absolútny obchod. Ďalej dodal, že čo sa
týka aplikácie smernice Rady 93/13/EHS, smernice vydávané v rámci acquis communautaire majú len
nepriamu záväznosť, a teda pre jednotlivé členské štáty sú záväzné len, pokiaľ ich konkrétny členský štát
v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola uvedená
smernica implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového
obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na

2CoE/57/2012

riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Záverom
dodáva, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul
za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu právneho zástupcu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie právneho
zástupcu oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219



ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 05.04.2006 a je v korelácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod
na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto
odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ex.por.) v platnom znení, § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Obč. zák. v platnom znení a na túto právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady Európskych spoločenstiev
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej
legislatívy, je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a aj náležite odôvodnené.

2CoE/57/2012

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný
súd zastaviť výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj napriek právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na
naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekučné konanie aj pokiaľ ide o plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ ide teda o námietku oprávneného, že súd prvého stupňa
skúmal rozhodcovský rozsudok už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy
uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad
exekučného titulu zo zákonom. Takýto postup je, ako je už vyššie uvedené, zákonný, výslovne upravený
v § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom
štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý
by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou
pre rozhodnutie o zastavení exekučného konania, keď sú preto splnené podmienky.

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok
z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne
je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Podľa odvolacieho súdu sa v prejednávanej veci jedná o zmluvu o úvere
uzatvorenú podľa príslušných ustanovení Obč. zák., na ktoré sa následne vzťahujú ustanovenia o
spotrebiteľoch podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a nasl.

2CoE/57/2012



Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zák. alebo Obch. zák., ako aj všetky
tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

K námietke oprávneného k aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 v danej veci súd uvádza, že
podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je
určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS bola implementovaná
do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004, a to
konkrétne do ustanovení § 52 - § 54 Obč. zák. Súd prvého stupňa teda aplikoval správny právny predpis,
do ktorého bola smernica implementovaná.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy, nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie
sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje
mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky, ktoré sú
súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Predmetná
rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd

2CoE/57/2012

prvého stupňa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré
výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený
vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské
konania podľa zistenia Komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní Komisie
98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie
spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad
zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom
niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. Aj súd prvého stupňa v súlade so
všeobecnými poznatkami poukazuje na to, že je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania
proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej
rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber
medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom
sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci
exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú
doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak
práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby



spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre
exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom ale, ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské

2CoE/57/2012

konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zák., pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zák., to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe
smernice alebo okruhu v Obč. zák. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal
na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje, ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú, súd
prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekučné konanie zastavil.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.