Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/52/2012 z 26. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. marca 2012, sp. zn. 2CoE/52/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4607212940.1 Krajský súd Trenčín | 2CoE/52/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607212940.1 | 2012-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 57 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5cddeab6-b2b2-4445-919d-704bb18d7224 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607212940.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607212940
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Meszáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607212940.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., S. XXX/XX, o
vymoženie sumy 1.308,50 € (39.420,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. decembra 2011, č.k. 3Er/1840/2008-19, v pomere hlasov 3:0
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Ex. por., § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej v odôvodnení svojho
uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 28.10.2007 domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie sumy 1.308,50 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 4381/07 zo dňa 09.07.2007.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom prvého stupňa udelené súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému dňa 28.11.2007. Výzvou zo dňa 20.09.2011 vyzval súd prvého stupňa oprávneného,
aby predložil Zmluvu o úvere č. 4381034 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným zo dňa 26.09.2006
(ďalej len "zmluva o úvere"). Oprávnený predložil súdu prvého stupňa požadovanú zmluvu o úvere dňa
17.10.2010. Súd prvého stupňa využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal,
či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru
obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd
prvého stupňa opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný
titul, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť
nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu
je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy o
úvere. Z obchodného registra vyplýva, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je
okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvorila s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z
listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu o úvere uzatvoril v



rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa preto v zmysle § 853
ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prebratie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich
z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa posúdil zmluvu o úvere ako štandardnú (adhéznu,
typovú) spotrebiteľskú zmluvu. Skúmaniu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum
právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská
zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom (uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 17CoE/47/2011). Rozhodcovská doložka
nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. V prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať.
Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred
vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba
brať na zreteľ ustanovenie § 106 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "O. s. p."), ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym
súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto
možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania. Z
rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne
veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od
spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných
obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže
určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd má navyše logický ekonomický
záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo
najviac sporov). Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Odklon od
ochrany spotrebiteľa by mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne
dojednaná zmluvnými stranami. Keďže rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá nebola a fakticky
ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd prvého stupňa takúto zmluvnú
podmienku za neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu v zmysle § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným
titulom. Použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2
Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex
offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. K tvrdeniam o aplikácií smernice Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách oprávnený uvádza, že
smernice vydané v rámci acquis communautaire majú len nepriamu záväznosť. K tvrdeniam súdu o
rozhodcovskej doložke oprávnený poukazuje na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o
úvere obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne
prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Poukazuje na to, že
rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.



Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a
na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom
znení, § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, a na túto právnu úpravu nadväzujúcich
právnych noriem ako zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady
Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a ďalšej súvisiacej legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne a
aj náležite odôvodnené.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere
je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim
oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v
prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok
rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú
a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .