Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/149/2011 z 5. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. februára 2012, sp. zn. 23CoE/149/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:4607212946.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/149/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607212946.1 | 2012-02-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd7845ac-03dd-4200-84fc-c0086d8c5163 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607212946.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/149/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607212946
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607212946.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: U. Z., bytom I. XXX/XX, P., o vymoženie 605,46 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/1997/2008-20 zo dňa 20.
septembra 2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1-6
Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993. Uviedol, že návrhom
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.11.2007 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 605,46 eur s príslušenstvom na podklade rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR 5034/07 zo dňa 31.07.2007. Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má podľa
súdu prvého stupňa charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky,
v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol
rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť,
pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok, v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť,
musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez
primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný
súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania.
Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré mu ex lege patria. Rozhodcovskú doložku v
zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej oprávnený iniciuje voči povinnému
rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy,
súd prvého stupňa považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a z tohto dôvodu
za absolútne neplatnú. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu
spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc
ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por.
s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre
rozpor exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po ich vyčíslení súdnym
exekútorom v samostatnom uznesení.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, podľa ktorého smernica č. 93/13/
EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do nášho právneho poriadku,
do Občianskeho zákonníka implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. Zmluvu o úvere nebolo
možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku,



nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. V čase svojho vzniku bola tzv. absolútnym
obchodom, a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv,
resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa
odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná,
nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade
má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Z
textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne
určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda
do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto
stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu.
Prijatie takejto argumentácie by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia
rozhodcovského konania. Je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho
obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a
to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice č.
93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho
podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne
v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukázal, že povinný bol počas
rozhodcovského konania nečinný, a hoci rozhodcovský súd mu zaslal výzvu na žalobnú odpoveď,
povinný žalobnú odpoveď nezaslal. Spotrebiteľ však všetky relevantné tvrdenia, ktoré chce uviesť v
rámci procesnej obrany, môže uviesť a preukázať v odpovedi na žalobnú výzvu, ktorú mu rozhodcovský
súd obligatórne zasiela na adresu trvalého bydliska. Povinný tak na žalobnú výzvu neodpovedal, napriek
tomu, že táto výzva mu bola doručená. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza
zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo
skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok v znení účinnom ku dňu uzavretiu
zmluvy o úvere, exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka,



pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená
nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.