Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/4/2012 z 17. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. januára 2012, sp. zn. 13CoE/4/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4607212955.1 Krajský súd Trenčín | 13CoE/4/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607212955.1 | 2012-01-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZRK, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/557d52b9-1665-4d1b-ba09-58c9af9978cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607212955.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607212955
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607212955.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. U. U., advokátom, so sídlom P. č. XX, V., proti povinnému
U. Z., bytom I. XXX/XX, P., o vymoženie 444,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. septembra 2011, č.k. 4Er/1570/2008-20, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. septembra
2011, č.k. 4Er/1570/2008-20.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil, a to v zmysle ust. § 58 ods. 1 Ex. poriadku a
s poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie sumy 444,80 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 5055/07 zo dňa 31.07.2007. Okresný súd opätovne preskúmal exekučný
titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere a dospel
k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Konštatoval, že oprávnený a povinný
uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné
podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi
rozhodoval rozhodcovský súd. Predmetná rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná, dlžník
ju nemohol ovplyvniť, nakoľko bola inkorporovaná do obchodných podmienok. V prípade, ak chcel
dlžník zmluvu o úvere uzavrieť, musel akceptovať aj rozhodcovskú doložku, čím sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Zároveň okresný súd bral na zreteľ aj ust. § 106 O.s.p., ktoré
pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje
spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do
podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že
v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi.
Rozhodcovskú doložku v predmetnej zmluve, na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči spotrebiteľovi
rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy,
súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne
neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto
doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa § 54 Obč.
zákonníka, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, okresný súd exekúciu v súlade s §
57 ods. 2 Ex. poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ex offo v plnom rozsahu
zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.



Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil. K tvrdeniam súdu o aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS, z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis
communautaire (v rámci tzv. európskeho práva) majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre
jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej
dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola Smernica Rady 93/13/
EHS implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového
obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať
príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Oprávnený ďalej uviedol, že predmetnú
zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Obč.
zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere uzatvorená medzi
oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku, tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné
podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Ďalej uviedol, že v danej veci má
dojednaná rozhodcovská doložka charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky, ktorá nevyžaduje
od povinného, aby spory riešil len v rozhodcovskom konaní, pričom i podľa odbornej literatúry (Magál,
M. - Kubina, P.: rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, Justičná revue, 2008 č. 4, str.
616 a nasl.) nevýhradná rozhodcovská doložka nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč.
zákonníka. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo znemožnenie využitia rozhodcovského konania
pre oprávneného, pričom takýto úmysel zákonodarcu z § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka nevyplýva.
Nie je pravdou, že by európske právo vylučovalo rozhodcovské konanie, alternatívne rozhodcovské
doložky sú právne prípustné. V zmysle citovanej smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského
konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide o prípady rozhodcovských konaní ad hoc,
uskutočnených bez právneho podkladu, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Na záver oprávnený
poukázal na to, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už
pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, pričom okresný súd v tomto konaní uznal
exekučný titul za súladný a následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdiť z týchto dôvodov:

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd vo svojom rozhodnutí správne aplikoval príslušné
právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Správne vychádzal z ustanovenia § 58 ods.
1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov, ktoré ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo
c), t. j., ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení súd výkon
rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne
exekúcia nachádza. Neobstojí preto námietka zo strany oprávneného, že v danom exekučnom konaní
už bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Za správny, krajský súd považuje právny názor okresného súdu, že predmetná zmluva o úvere zo
dňa 22.05.2006 je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi oprávneným a povinným bol založený na
jej základe spotrebiteľský vzťah. Na daný právny vzťah bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neurobil. Ak by bol
rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov postupoval
podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, musel by dospieť
k záveru, že rozhodcovská doložka upravená v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(ďalej len „VPPÚ“), ktoré tvoria súčasť predmetnej zmluvy, je neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú



zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, a to v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Odvolací súd zároveň zastáva názor, že rozhodcovskú
doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z VPPÚ, okresný súd správne posúdil ako neprijateľnú
a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko stavia spotrebiteľa do nevýhodného postavenia.

Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla
1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho
práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom
finančnej tiesne, a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo
sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj
príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou VPPÚ,
ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah
povinný ani nemohol ovplyvniť. Krajský súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale v prípade,
ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (oprávneného),
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ v takomto prípade nemá žiadnu možnosť
ovplyvniť alternatívu možnosti riešenia sporu.

V postupe okresného súdu, ktorý bol v súlade s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, preto krajský súd nezistil rozpor s ústavnými pravidlami, na ktoré poukazuje
oprávnený vo svojom odvolaní a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinného.

Krajský súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok
ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku a správne exekúciu zastavil.

Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .