{"guid": "6250eddb-94f8-43d9-9cdb-41ad70722e66:f76fb1e0-0491-4612-bb8c-9a2ff6dc8bad", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3208201216.3", "spisova_znacka": "23CoE/238/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/238/2013 z 21. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. októbra 2013, sp. zn. 23CoE/238/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3208201216.3", "identifikacne_cislo": "3208201216", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2013-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-204.odsek-1", "nazov": "§ 204 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-204.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-204"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-204", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f76fb1e0-0491-4612-bb8c-9a2ff6dc8bad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3208201216.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208201216.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208201216.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/238/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208201216
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3208201216.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Grősslingova
4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti povinnej : E. X., bytom L. XXX, o vymoženie 346,54 eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 22. mája 2013, č.k. 4Er/2777/2008-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie    oprávneného       o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.  V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že  Okresný  súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na vymoženie príslušenstva na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu  zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom  Bratislava, Karloveské rameno
č. 8, sp. zn. SR 09965/07 zo dňa 3.1.2008. Rozhodcovská doložka  je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Poukazujúc na  § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku uviedol, že  súd
má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť  a v prípade, že zistí existenciu
dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže ex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju.
V danom prípade je dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý je podkladom pre exekúciu, a ktorý bol
vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou
spôsobujúcou jej neplatnosť. Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.  ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ
uzavreli dňa 27.6.2007  Zmluvu o úvere ( vo formulárovej podobe ), ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy  s poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie
§ 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj
s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré v článku 17. Rozhodcovská doložka  upravujú rozhodcovskú doložku, ktorej
znenie je nasledovné: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 821 02  Bratislava, IČO: 35 992 761,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len
\"rozhodcovský súd\"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,  a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).Právne okresný
súd  poukázal na  ust. § 52 ods. 1,2, § 53 ods.1, ods. 4 písm. r), ods.5, § 54 ods. 1 veta prvá Obč.



zákonníka v spojení s čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 6 ods. 1 smernice  Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach  v spotrebiteľských  zmluvách.  Konštatoval, že
podľa rozsudku Súdneho dvora (ES)  vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial
SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov
vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby
bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok. Ďalej podľa rozsudku
Súdneho dvora (ES)  vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil
Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica
(93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať
ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ
čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného
poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť,
nie je explicitne dané. Z uvedeného tak vyplýva, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd je
preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať. V danom prípade rozhodnutie súd opiera práve o neexistenciu
relevantného exekučného titulu uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj
Exekučného poriadku. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov
súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich
významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka
nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v
spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu o plnenie z
takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore
s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS - postarať
sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože
v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd rozhodol tak,  že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. V závere  rozhodnutia
okresný  súd  uviedol, že podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko z uvedeného zákonného
ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným
rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený v celosti.  Svoje odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd
svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( § 241 ods.2 písm. a) O.s.p. v spojení
s § 237 písm. f) O.s.p.), rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.); nebol
podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení  s
§ 221 ods. 1 písm. e) O.s.p.); okresný súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.); okresný súd nedostatočne



zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a rozhodnutie okresného súdu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).V úvode odvolania poukázal na
odôvodnenie  uznesenia Krajského súdu v Bratislave   sp.zn. 18CoE 641/2011 zo dňa 30.11.2012, z
ktorého vyplývajú dôležité dôvody, ktoré svedčia  o opodstatnenosti odvolacích dôvodov  uplatnených
v odvolaní oprávneného. V súvislosti s odvolacou námietkou, že okresný súd rozhodol nad rámec
zverenej právomoci oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať všetky
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovať veriteľa do situácie
ako by bol exekučný titul zrušený. Mal za to, že k takejto situácii došlo, keď exekučný súd skúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Skonštatoval, že ochranu práva,
pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (aplikácia § 40 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z.z.), nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť,
a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Uviedol, že  exekučný  súd
môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone  rozhodovania  rozhodcovského súdu alebo exekučného
konania realizovaného na podklade  takéhoto  rozhodnutia len na návrh účastníka konania  (§ 45
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Aj v takomto prípade je však exekučný  súd pri revízii rozsudku
rozhodcovského súdu limitovaný ústavne konformnou  interpretáciou  ust. § 40 a nasl. ZoRK.. Oprávnený
aj keď výkon a ochrana  jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred
exekučným súdom výrazne  nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne.  Namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Taktiež nemal možnosť ovplyvniť prípravu
obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pričom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo
jeho právne postavenie. Exekučnému súdu vytýkal, že postup, ktorý zvolil dával nezákonne povinnému
dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k
zmareniu exekúcie. Poukázal na to, že oprávnený je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ
nebol uhradený jeho legitímny dlh. Ďalej oprávnený namietal, že exekučný súd nevykonal vo veci
náležite dokazovanie a k svojim záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia
skutočného stavu. Konštatoval, že úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie.
V súvislosti so záverom okresného súdu o tom, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi oprávnený uviedol, že v zmysle predmetnej rozhodcovskej doložky je
účastníkom zmluvy daná možnosť voľby či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nejde
pritom o fiktívnu možnosť, ale o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Skutočnosť,
že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil spotrebiteľ, a teda žalobcom bol dodávateľ nemôže
byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Rovnako na tomto základe nie je možné
dospieť k záveru, že možnosť voľby medzi rozhodujúcim orgánom je len fiktívna, resp. môže patriť
len spotrebiteľovi. Takéto zdôvodnenie nemá podľa oprávneného logický, právny ani faktický základ.
Zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom a teda,
či predmetná exekúcia sa bude vykonávať  v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval  a
o nej už raz právoplatne rozhodol.  Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti
vysloviť  neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.
Od vydania poverenia exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne
nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na uvedené
označil rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné.  Oprávnený žiadal, aby  odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu, alebo
alternatívne aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie
na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Skôr než odvolací  súd  pristúpil  k vecnému preskúmaniu  napadnutého uzneseniA,  zaoberal sa tým,
či  odvolanie  oprávneného   bolo podané   včas.

Podľa ust. § 204 ods.1, prvej  vety O.s.p. v platnom znení sa odvolanie  podáva do 15 dní od  doručenia
rozhodnutia na súde, proti  rozhodnutiu  ktorého smeruje, o čom bol  oprávnený   v napadnutom  uznesení
riadne  poučený .



Podľa ust. § 57  ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty  a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu , ktorý má povinnosť ho doručiť ( ust. § 57 ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu spisu odvolací  súd zistil, že napadnuté uznesenie   súdu prvého stupňa   bolo  oprávnenému
( právnemu  zástupcovi Fridrich Paľko, s.r.o.) doručené   dňa 27. mája 2013. Nasledujúcim dňom 28.
mája 2013   začala  oprávnenému  plynúť zákonná 15 -  dňová  lehota na podanie  odvolania , ktorá
mu   uplynula  dňa 11. júna 2013. Právny zástupca oprávneného podal  odvolanie proti  rozhodnutiu
na prepravu prostredníctvom Poštového úradu  Bratislava 1  až   dňa  14.júna  2013,    t.j.  po uplynutí
zákonnej lehoty.

Z týchto  dôvodov  odvolací súd  odvolanie  oprávneného  podľa ust.  § 218  ods. 1 písm. a) O.s.p. ako
oneskorene  podané   odmietol   bez toho, aby sa  ním  zaoberal  po vecnej  a  obsahovej   stránke.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  odvolanie  n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/2777/2008", "guid": "7607ee39-080b-4a2f-a4ec-7c387fd65f7a:9b9b2083-3e91-4881-ba64-194e445597ec", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}