{"guid": "b72e3c4c-71e5-47d6-8d85-50552891d9f6:8b2b54cc-2ead-4dd2-bffe-2848e2cb7f26", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3211200970.2", "spisova_znacka": "4Co/9/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/9/2012 z 20. 8. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 20. augusta 2013, sp. zn. 4Co/9/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3211200970.2", "identifikacne_cislo": "3211200970", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-08-20", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b2b54cc-2ead-4dd2-bffe-2848e2cb7f26", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3211200970.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3211200970.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3211200970.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/9/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211200970
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3211200970.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň
JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa: R. V. X. J. AG, F. 2, E., O.,
IČO: H.-XXX.XXX.XXX, zastúpeného JUDr. V. O., advokátom, so sídlom v Z., N. X, proti odporcovi G.
W., s miestom podnikania XXX XX Z. nad Z., K. č. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.209,38
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 18. októbra 2011, č.k. 3C/51/2011-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti                           p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa    z m e ň u j e     tak, že odporca   j
e     p o v i n n ý     zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 237,67 Eur, spočívajúcu
v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 72,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume
165,17 Eur, k rukám advokáta JUDr. V. O., do troch dní.

Žiadny z účastníkov     n e m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 1.132,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.131,49 Eur od
02.07.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške              72,50 Eur, to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Vychádzal
zo zistenia, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 13.10.2008 zmluvu o úvere (ďalej len zmluva).
Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 3.239,73 Eur. Odporca sa zaviazal
splatiť úver v 24. mesačných splátkach vo výške 161,72 Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci,
počínajúc dňom 15.11.2008. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky zmluvy o úvere a zmluvy o
revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti S. SK s.r.o. (ďalej len obchodné podmienky).
Odporca si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, preto navrhovateľ v súlade s
čl. V. ods. 2 obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Ku dňu podania návrhu na začatie konania tak
mal navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku vo výške 1.209,38  Eur, (odporca po odstúpení od zmluvy
uhradil navrhovateľovi čiastku vo výške 181,75 Eur), ktorá pozostáva z dlžných splátok splatných do
účinnosti odstúpenia navrhovateľa od zmluvy vo výške 491,26 Eur, nesplatenej časti istiny vo výške
773,47 Eur a poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 77,35 Eur a z dlžných zmluvných pokút vo
výške 48,51 Eur a 0,54 Eur - z úrokov z omeškania naúčtovaných ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy.
Z výpisu zo Živnostenského registra  Obvodného úradu Z. nad Z. zo dňa 24.06.2011 mal za preukázané,
že odporca podniká na základe živnostenského listu vydaného dňa 16.01.2008 v oblasti podnikania -
montáž, rekonštrukcia, údržba elektronických zariadení, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi, poradenská služba a dodávanie programového vybavenia počítača, kúpa tovaru na účely
jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti a prenájom dopravných prostriedkov. Súd prvého stupňa



dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o úvere
uzavretej dňa 13.10.2008 je vzťahom obchodnoprávnym vzhľadom k tomu, že vznikol medzi dvomi
podnikateľskými subjektmi pri uskutočňovaní ich podnikateľskej činnosti. I keď navrhovateľ v návrhu
označoval daný záväzkový vzťah za spotrebiteľský vzťah, na ktorý by bolo potom potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, súd
však vykonaným dokazovaním a to najmä oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k
záveru, že tento vzťah nevykazuje spotrebiteľský charakter. Zákon o spotrebiteľskom úvere priamo v §
3 ods. 2 uvádza, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Uvedený zmluvný vzťah nemožno subsumovať
ani pod inú spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko priamo vo všeobecných ustanoveniach spotrebiteľských
zmlúv obsiahnutých v § 52 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľom je len fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je v záhlaví zmluvy odporca označený ako
podnikateľský subjekt, so všetkými identifikačnými údajmi identifikujúcimi jeho podnikanie (IČO, DIČ,
sídlo, zápis v ŽR a pod.) a predmetom financovania úveru bol motocykel, pričom podľa výpisu zo
živnostenského registra má odporca v predmete podnikania práve kúpu tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi, preto súd dospel k záveru, že motocykel bol zakúpený na podnikateľské
aktivity odporcu. Na základe vykonaného dokazovania mal potom súd za nesporne preukázané, že
medzi účastníkmi konania bola dňa 13.10.2008 uzavretá zmluva o úvere, pričom zmluvné povinnosti, ku
plneniu ktorých sa odporca uvedenou Zmluvou zaviazal, si nesplnil. Po oboznámení sa so skutkovými
okolnosťami prejednávanej veci, obsahom uvedenej Zmluvy a Všeobecných podmienok, ktoré sú jej
neoddeliteľnou súčasťou, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej aj právnej
v časti 1.132,03 Eur dôvodný a nakoľko nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú sumu
uhradil, bolo návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovené. Z celkového dlhu súd navrhovateľovi nepriznal
sumu vo výške 77,35 Eur, účtovanú ako poplatok za odstúpenie od zmluvy (10 % z nesplatenej istiny ku
dňu skončenia zmluvy) v súlade so sadzobníkom poplatkov navrhovateľa. Súd nepriznal navrhovateľovi
požadovaný poplatok z omeškania účtovaný za odstúpenie od zmluvy, pretože takto dohodnutú sankciu
považoval za sankciu dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi, a teda v celom rozsahu neplatnú.
Uvedená sankcia je priamo naviazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť, a teda jej
splatnosť určuje samotný navrhovateľ. S porušením povinnosti odporcu pritom daná sankcia súvisí len
nepriamo (podmienene len cez výkon práva navrhovateľa). Neprimeranosť tohto dojednania preto súd
vidí vo viazaní výkonu práva jednej strany (veriteľa) na úhradu sankcie druhej strany (odporcu), čo je
v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, a preto takéto ustanovenie zmluvy nemôže
požívať právnu ochranu a je v celom rozsahu neplatné. Odporca je za porušenie povinnosti pritom
sankcionovaný už inými právnymi inštitútmi - úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami, ktoré sú
súčasťou istiny (vo výške 10 % z jednotlivých omeškaných splátok úveru). Preto súd vzhľadom na
neplatnosť takéhoto jednania ohľadne účtovania poplatku za odstúpenie od zmluvy v tejto časti návrh
navrhovateľa zamietol V súlade s ustanovením článku V.-6. Všeobecných podmienok, omeškanie s
plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z
omeškania vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej
mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní, t.j. podľa Sadzobníka. Keďže sa odporca
dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo navrhovateľovi právo popri istine
i na úhradu úroku z omeškania. Odporca si uplatnil úrok vo výške 9 % odo dňa márneho uplynutia
lehoty na dobrovoľné plnenie dlhu, na ktoré navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 26.05.2010.
Súd mu v danej časti návrhu vyhovel, avšak len zo sumy 1.131,49 Eur, nakoľko navrhovateľ požadoval
úrok z omeškania i zo sumy 0,54 Eur, ktorá predstavovala úrok z omeškania, naúčtovaný do účinnosti
odstúpenia od zmluvy. Súd je toho názoru, že omeškania dlžníka nemožno sankcionovať dvojnásobne a
požadovať tak úrok z omeškania z úroku z omeškania, preto úrok z omeškania z tejto časti nepriznal.   Vo
výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu. Navrhovateľ bol neúspešný v časti poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 77,35 Eur
pričom súd má za to, že ide o neúspech v pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom na uvedené priznal súd
navrhovateľovi náhradu trov konania v plnej výške, t.j. vo výške 72,50 Eur, ktorá suma predstavuje výšku
súdneho poplatku za návrh. Súd navrhovateľovi nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia, nakoľko
súd tieto trovy považoval za neúčelné, keďže zo samotného spisu vyplýva, že navrhovateľ disponuje
samostatným právnym odborom, (ktorý spísal aj samotný návrh na začatie konania a jeho pracovníčka
mala na zastupovanie v obdobných konaniach udelenú všeobecnú plnú moc na dobu neurčitú) a nič mu



nebránilo v tom, aby hájil svoje práva i v konaní pred súdom, aby tak nedochádzalo k zbytočnému a
neúčelnému navyšovaniu trov tohto konania.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti vo výroku, ktorým mu nebola priznaná suma 77,35
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 02.07.2010 do zaplatenia a proti výroku a náhrade trov
konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie Obchodných podmienok
zmluvy o úvere, v rámci ktorých klient prehlásil, že bol s Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom
oboznámený a zároveň, že všetky podmienky sú zrozumiteľné a prejavuje súhlas byť s nimi viazaný.
Odporca ako klient zároveň prejavil svoj výslovný súhlas byť viazaný nielen s Obchodnými podmienkami,
ale aj Sadzobníkom a zaviazal sa na platenie všetkých  nákladov a platieb, ktoré sú v nich uvedené, v
prípade, ak takéto náklady alebo platby vzniknú. Uviedol, že nesankcionoval odporcu niekoľkonásobným
postihom, pretože zmluvná pokuta dojednaná medzi zmluvnými stranami v článku V bod 7 Obchodných
podmienok je vypočítaná z dlžnej mesačnej splátky úveru, s ktorou úhradou je klient v omeškaní.
Jednalo sa o dlžné mesačné splátky úveru, ktoré mal odporca zaplatiť navrhovateľovi pred účinnosťou
odstúpenia od zmluvy. Poplatok za odstúpenie od zmluvy uplatňovaný navrhovateľom v tomto konaní
vo výške 10% z dlžnej úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti od zmluvy je vypočítaný z úverovej
istiny, ktorá mala byť odporcom zaplatená mesačnými splátkami splatnými po dni účinnosti odstúpenia
navrhovateľa od zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného tu tak nevzniká žiadny niekoľkonásobný postih.
Namietal, že v časti nepriznania poplatku za odstúpenie od zmluvy sa prvostupňový súd obmedzil
len na konštatovanie, že poplatok za odstúpenie od zmluvy zamietol z dôvodu rozpornosti s dobrými
mravmi a konštatovaním, že odstúpenie od zmluvy nemožno sankcionovať poplatkom, pričom bližšie
neuviedol, čo ho k takémuto záveru viedlo. Nevysporiadal sa ani s otázkou výšky jednotlivých čiastok,
z ktorých sa skladal dlh odporcu voči navrhovateľovi, ani s alternatívnou výškou dlhu za predpokladu,
že by poplatok za odstúpenie od zmluvy nebol medzi zmluvnými stranami dojednaný, nepreskúmal tak
predpoklady toho, aby takto dohodnutý poplatok bolo možné vyhlásiť za v rozpore s dobrými mravmi. Za
takejto situácie je rozhodnutie súdu prvého stupňa nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Vyslovil názor, že
poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10% úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale práve naopak, predstavuje adekvátnu hrozbu sankcie voči
klientovi, aby tento bol ním nútený plniť si svoje právne povinnosti tak, ako sa k nim zaviazal a plnia tak
aj úlohu generálnej prevencie proti neplneniu si svojich právnych povinností, čím zvyšujú pocit právnej
istoty medzi zmluvnými stranami. Namietal tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti nepriznania
náhrady trov právneho zastúpenia. Súdne konanie bolo zavinené výlučne konaním odporcu, ktorý
sa žiadnym spôsobom nesnažil vyriešiť vysporiadanie svojho záväzku, nenavrhol odklad, či zníženie
splátok, alebo iný  možný spôsob. Navrhovateľovi tak neostala  iná možnosť, ako sa domáhať svojho
práva uplatnením žaloby na súde, pričom súdne konanie a s ním vynaložené trovy boli nevyhnutné pre
dovolanie sa svojho práva navrhovateľom. Nie je relevantnou skutočnosťou, že navrhovateľ má vlastné
právne oddelenie, nakoľko bez ohľadu na skutočnosť, kto by zastupoval navrhovateľa v konaní pred
súdom by predmetné úkony predstavovali vynaloženie určitého času, ako aj prostriedkov vynaložených
výlučne zavinením odporcu, ktoré má tento tohto titulu nahradiť. Mal za to, že navrhovateľovi mala byť
priznaná plná náhrada trov konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
proti výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu nie je dôvodné a odvolanie proti výroku o trovách konania
je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe dôkazov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia
dôvodnosti návrhu navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej
a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. naň v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím
námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:



Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej v časti týkajúcej sa poplatku za odstúpenie
od zmluvy vo výške 77,35 Eur a v časti nepriznania úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
77,35 Eur od 02.07.2010 do zaplatenia. Súd prvého stupňa sa  v odôvodnení svojho rozhodnutia
zaoberal zmluvnými dojednaniami medzi účastníkmi o poplatku za odstúpenie od zmluvy  (10% z
nesplatenej istiny ku dňu skončenia zmluvy) a dospel k záveru, že takto dohodnutá sankcia je v
rozpore s dobrými mravmi, a preto je v celom rozsahu neplatná. Konštatoval, že uvedená sankcia je
priamo naviazaná na výkon práva navrhovateľa od zmluvy odstúpiť, a teda jej splatnosť určuje samotný
navrhovateľ. S porušením povinnosti  odporcu pritom daná sankcia súvisí len nepriamo (podmienené
len cez výkon práva navrhovateľa). Neprimeranosť tohto dojednania preto súd videl vo viazaní výkonu
práva  jednej strany na úhradu sankcie druhej strany, čo je v rozpore so všeobecne uznávanými
pravidlami slušnosti, a preto takéto ustanovenie zmluvy nemôže požívať právnu ochranu a je v celom
rozsahu neplatné.  Poukázal na to, že odporca je za porušenie povinnosti sankcionovaný inými právnymi
inštitútmi - úrokom z omeškania a zmluvnými pokutami, ktoré sú súčasťou istiny.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Z ustanovení zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 13.10.2008 podľa     § 497  Obchodného zákonníka
okrem iného vyplýva, že súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky zmluvy o  úvere a zmluvy o
revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty. Podľa  Sadzobníka poplatkov navrhovateľa je navrhovateľ
oprávnený požadovať od odporcu poplatok za odstúpenie od zmluvy vo výške 10% z nesplatenej
istiny ku dňu skončenia zmluvy. Uvedené ustanovenie sankcionuje odporcu za to, že navrhovateľ
využije svoje právo dojednané v zmluve a od zmluvy za plnenia stanovených podmienok odstúpi.
Takáto sankcia pritom nemá žiadne opodstatnenie, keď navrhovateľovi ostali aj pri odstúpení od zmluvy
zachované práva na plnenia istiny úveru, úrokov z omeškania i dojednaných zmluvných pokút. Okrem
toho odstúpením od zmluvy sa stávajú podľa zmluvných dojednaní splatnými všetky záväzky odporcu
zo zmluvy, čo je do určitej miery tiež pre odporcu sankcia za to, že neplnil svoje povinnosti a navrhovateľ
preto odstúpil od zmluvy. Považovať za tejto situácie od odporcu ešte aj zaplatenie poplatku vo výške
10%  z dlžnej sumy, tak potom predstavuje duplicitnú sankciu. V zmysle uvedeného aj odvolací súd
považoval takto dohodnutú sankciu za sankciu dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi a teda v celom
rozsahu za neplatnú. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na zaplatenie
poplatku za odstúpenie od zmluvy náležite a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd sa s odôvodnením
súdu prvého stupňa v tejto časti stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Za dôvodné však považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti výroku o náhrade trov konania.
Súd prvého stupňa o trovách konania správne rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľovi
patrí plná  náhrada trov konania, nakoľko bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (uplatnenom
poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 77,35 Eur).  Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym
názorom súdu prvého stupňa, že za účelne uplatnené trovy konania navrhovateľa možno považovať len
zaplatený súdny poplatok z návrhu a uplatnené trovy právneho zastúpenia treba považovať za neúčelné
z dôvodu, že navrhovateľ disponuje samostatným právnym odborom, ktorý ho mohol zastupovať pred
súdom. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ tak  ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická
osoba má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, preto súdom prvého stupňa vyslovený
názor, že navrhovateľ sa má v konaní zastupovať sám, prostredníctvom svojho právneho odboru,
nepovažoval odvolací súd za správny a uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne
vynaložené. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že  dané konanie je sporovým konaním, pre
ktoré platia  ust. § 142 ods. 1 - 3 O.s.p., teda výslovne je založené na zásade úspechu účastníkov
v konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách konania tak, že podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania
spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu vo výške 72,50 Eur a trov právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej služby po 61,41 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní
dňa 18.10.2011) + 2 x režijný paušál po 7,41 Eur + 20% DPH, t.j. 27,53 Eur, spolu náhrada trov právneho
zastúpenia 165,17 Eur.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď obaja účastníci boli v
odvolacom konaní čiastočne úspešní, a to navrhovateľ v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a
odporca v časti odvolania vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie    n i e     j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/51/2011", "guid": "931dfb64-03bf-47bc-a556-9c65f0cd7e1f:f9a6a98b-5daf-4141-8d26-5a316a5ba836", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}