Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/90/2013 z 16. 10. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. októbra 2013, sp. zn. 4CoP/90/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3713201618.1
Krajský súd Trenčín | 4CoP/90/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3713201618.1 | 2013-10-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77a46567-5209-41ce-9aad-8ee355c4247e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3713201618.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/90/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713201618
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3713201618.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpeného U. práce, sociálnych vecí a rodiny v W. A., dieťa rodičov Ing. P.. P. A., bytom W. A., R.
XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. F. F., advokát, spol. s r.o., so sídlom v W. Bystrica,
M. XXX/X a Mgr. V. S., bytom A., M. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. & W., s.r.o., so
sídlom v A., D. schody 2/A, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému V., o odvolaní otca dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20.mája 2013, č.k. 6P/12/2013-117, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného                        na
maloletého V. a vo výroku o zročnom výživnom     z r u š u j e     a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok       p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa zveril maloletého V. S. do osobnej starostlivosti matke, ktorá
ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. Otcovi určil povinnosť prispievať na
výživu maloletého V. sumou 200 eur mesačne od 01.01.2013     do rúk matky dieťaťa, do posledného
dňa v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Zročné výživné od 01.01.2013
do 31.05.2013 vo výške 250 eur uložil otcovi dieťaťa zaplatiť matke dieťaťa, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalej upravil styk otca s maloletým V.  tak, že otec je oprávnený prevziať si dieťa pred bytom
matky každý nepárny piatok                       o 15.00 hod. a povinný matke dieťa každú nepárnu nedeľu o
18.00 hod. pred jej bytom odovzdať.    Otec je oprávnený prevziať si dieťa každý párny rok počas jarných
prázdnin v pondelok o 8.00 hod. pred bytom matky a povinný v ten istý týždeň v sobotu o 18.00 hod.
matke dieťa pred jej bytom odovzdať. Otec je oprávnený prevziať si dieťa počas Veľkonočných sviatkov
v piatok o 8.00 hod.  pred bytom matky a povinný dieťa matke v nasledujúci pondelok o 18.00 hod. pred
jej bytom odovzdať. Otec je oprávnený prevziať si dieťa každý rok dňa 01.07. o 8.00 hod. pred bytom
matky a povinný dieťa matke každý rok dňa 14.07. o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdať, rovnako je
oprávnený prevziať si dieťa každý rok pred bytom matky dňa 01.08. o 8.00 hod. a povinný dieťa matke
každý rok dňa 14.08. o 18.00 hod. pred jej bytom odovzdať. Otec je oprávnený prevziať si dieťa pred
bytom matky každý rok dňa 25.12. o 10.00 hod. a povinný matke dieťa dňa 28.12. o 18.00 hod. pred jej
bytom odovzdať. Matka uložil povinnosť styk otca s dieťaťom umožniť. Vychádzal                           zo
zistenia, že maloletý V. S. je nemanželským dieťaťom Ing. P.. P. A. a Mgr. V. S.. Dňa 29.12.2011 uzatvorili
rodičia maloletého rodičovskú dohodu                     o starostlivosti o dieťa, podľa ktorej bude dieťa
zverené do osobnej starostlivosti matke, otec bude platiť výživné po 300 eur mesačne. Zároveň si dohodli
ďalšie podmienky, podľa ktorých bude otec prispievať na ďalšie aktivity dieťaťa a zároveň si dohodli styk
otca s maloletým V., ktorý bude 2 a pol dňa v týždni. Pretože otec dieťaťa začal od 01.01.2013 platiť
výživné na maloletého V. namiesto pôvodne dohodnutých 300 eur len sumou 150 eur, bola matka dieťaťa



nútená opustiť Bratislavu, kde platila nájomné po 400 eur mesačne a presťahovala sa do prenajatého
bytu                              v Považskej Bystrici, za ktorý platí nájomné 200 eur mesačne. Vzhľadom
k tomu, že došlo                            k porušeniu dohody uzatvorenej medzi rodičmi maloletého
V., bolo potrebné nanovo upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. V. V. je v osobnej
starostlivosti matky, ktorá je na materskej dovolenke. Matka dieťaťa chce bývať v Považskej Bystrici a
má podanú žiadosť na prijatie dieťaťa do materskej školy. Jej príjem je 217 eur mesačne a okrem toho
poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Otec dieťaťa je slobodný. Podľa daňového priznania za rok
2011 bol jeho priemerný mesačný netto zárobok 847,38 eur mesačne, za rok 2012 583,47 eur mesačne.
Matka dieťaťa je nemajetná, otec dieťaťa vlastní byt a používa auto, ktorá má na leasing. Obaja rodičia
majú jednu vyživovaciu povinnosť. Matka sa o dieťa stará dobre, preto súd zveril dieťa do jej osobnej
starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z osobných, rodinných, zárobkových                           a
majetkových pomerov rodičov, odôvodnených potrieb maloletého V. a potom určil otcovi výživné po 200
eur mesačne od 01.01.2013 s tým, že zameškané výživné za obdobie od 01.01.2013                                do
31.05.2013 zaviazal otca dieťaťa zaplatiť matke dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Jedná sa o
rozdiel medzi sumou 150 eur mesačne, ktorou otec na výživu maloletého V. prispieval                   a určenou
sumou výživného. Súd upravil styk otca s maloletým V.. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že
otec dieťaťa býva 180 km od maloletého dieťaťa, a preto nie je možné, aby sa                   s dieťaťom
stretával každý týždeň. Styk otca s maloletým V. bol teda upravený každý nepárny víkend, pričom otec si
dieťa preberie o 15.00 hod. pred bytom matky a matke dieťa v nedeľu                                o 18.00 hod. pred jej
bytom odovzdá. Zároveň súhlasil s tým, aby si otec brával syna každý párny rok počas jarných prázdnin
od pondelka do soboty, na Veľkonočné sviatky od piatka do pondelka nasledujúceho týždňa, cez letné
prázdniny prvých 14 dní v mesiaci júli a prvých 14 dní v mesiaci auguste a počas vianočných sviatkov od
25.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod.. Matka je povinná styk otca s dieťaťom umožniť. Právne
vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil s
poukazom na § 75 Zákona o rodine tým, že súd nestabilizoval výdavky na maloleté dieťa dostatočným
spôsobom, v odôvodnení svojho rozhodnutia dokonca neuvádza ani ich výšku v žiadnom rozsahu.
Vzhľadom na to, že bez ustálenia oprávnených potrieb maloletého dieťaťa nie je možné určiť výšku
výživného, mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tomto smere nepreskúmateľné. Súd sa
vôbec nevyporiadal s otázkou, aké výdavky na maloletého V. považuje  za oprávnené, a teda aké sú
odôvodnené potreby maloletého. Ďalej namietal, že výživné vo výške 200 eur, ktoré stanovil súd prvého
stupňa, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Súd mal za preukázané, že čistý mesačný príjem
otca predstavoval za rok 2012 sumu vo výške 583,47 eur, a napriek tomu stanovil výživné 200 eur
mesačne bez tohto, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia akýmkoľvek spôsobom vyporiadal s tým,
na základe čoho určil vysoké výživné, a z ktorých konkrétnych osobných, rodinných, zárobkových a
majetkových pomerov rodičov vychádzal. Dal do pozornosti tabuľku s odporúčaným rozmedzím pre
stanovenie výšky výživného za účelom zjednocovania rozhodovacej praxe súdov v Českej republike,
pričom pri jeho príjme za rok 2012 vo výške 583,487 eur by jeho výživné podľa tohto odporúčania malo
byť približne vo výške 50 eur mesačne. Ďalej vytýkal súdu s poukazom na § 77 ods. 1  Zákona o rodine
a § 79 ods. 1 O.s.p., že mu uložil platiť spätne výživné  od 01.01.2013, hoci návrh matky bol podaný
na súd dňa 13.02.2013 bez toho, aby uviedol dôvody tohto spätného priznania. Na základe uvedených
skutočností je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, a preto odporuje § 157
ods. 2 O.s.p., ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a hrubo porušuje jeho právo na
spravodlivý proces. Uvedená vada zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ za použitia §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., resp. odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Navrhol, aby Krajský
súd v Trenčíne zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Matka dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že prvostupňový súd vychádzal
z predložených dôkazných materiálov, ktoré sú založené v spise, a ktoré sa týkajú nákladov na maloleté
dieťa. Predložila súdu pokladničné doklady ohľadne výdavkov na stravu, oblečenie, hračky, hygienické
potreby a lieky pre dieťa. Poukázala ďalej na to, že otec ako osoba, ktorá má príjmy zo samostatne
zárobkovej činnosti, opomenul priznať  aj iné príjmy ako sú honoráre, odmeny, keďže pracuje ako
spisovateľ a má neskutočné množstvo akcií, na ktorých sa zúčastňuje. Mala za to, že otec dieťaťa
má väčší príjem ako je ten v daňovom priznaní, pretože nie je zrejmé, ako môže otec vyžiť z 500 eur
mesačne, keď jeho výdavky súd podstatne vyššie, pretože spláca leasing na auto                  vo výške
185 eur mesačne, vlastní byt, kde musí platiť okolo 200 eur mesačne, plus hradí výdavky              na



telefón, benzín na auto, výdavky na stravu, hygienu, oblečenie a výživné na dieťa. Otec tiež predáva
knihy aj v Rakúsku a Nemecku a z tohto predaja mu plynú príjmy. Preto nemôže byť                       na
ťarchu dieťaťa skutočnosť, že otec pracuje ako živnostník, kde je potrebné skúmať nielen faktické príjmy,
ale aj potenciálne a iné príjmy. Za zaujímavé považovala aj to, že otec od narodenia dieťaťa prispieval
na jeho výživu sumou 300 eur mesačne, a teda je v jeho možnostiach a schopnostiach  prispievať na
dieťa aj takouto vyššou sumou, pretože u otca nedošlo k zmene pomerov. Matka tiež doznala, že je
spoločníčkou v AB REALITY, s.r.o. , a že táto spoločnosť vlastní byt v Bratislave.               Na pojednávaní
však predložila dôkaz, že spoločnosť nevytvára zisk a nevypláca jej žiadny podiel               na zisku.
Spätné výživné žiadala od 01.01.2013 z toho dôvodu, že otec dieťaťa prestal platiť dohodnuté výživné
vo výške 300 eur a od 01.01.2013 jej začal platiť 150 eur mesačne. Navrhla, rozsudok okresného súdu
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 1 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania otca
dieťaťa je čiastočne dôvodné.

Odvolaním otec dieťaťa napáda rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, hoci jeho dôvody
sa týkajú len výroku o výživnom a zročnom výživnom, rozsudok však považuje predovšetkým za
nepreskúmateľný.

Pokiaľ otec napáda aj rozsudok vo výrokovej časti o zverení maloletého V. do osobnej starostlivosti
matky a vo výroku o úprave styku otca s maloletým V., v tejto časti odvolací súd nevzhliadol jeho
odvolanie za dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa domáhal zverenia maloletého V. do jeho
osobnej starostlivosti a na pojednávaní dňa 08.04.2013 uviedol, že je ochotný uzavrieť s matkou dohodu,
podľa ktorej bude maloletý V. zverený do osobnej starostlivosti matky, jemu určené výživné po 120
eur mesačne. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.04.2013, navrhol, ako má
súd upraviť jeho styk s maloletým V.. V záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 20.05.2013 právna
zástupkyňa otca súhlasila s tým, aby súd zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, otcovi
určil výživné vo výške 120 eur mesačne a upravil styk v zmysle písomného podania. Napokon otec vo
svojom odvolaní ani neuvádza dostatočné dôvody, pre ktoré napáda aj výrokovú časť rozsudku o zverení
maloletého V.                     do osobnej starostlivosti matky a vo výroku o úprave jeho styku s maloletým
V.. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa ohľadne rozhodnutia o osobnej starostlivosti
o maloletého V. a o styku otca s maloletým vykonal dostatočné dokazovanie a správne aj rozhodol v
súlade s ustanovením § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje v tejto časti na odôvodnenie
rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., s ktorým sa zároveň stotožňuje.

Odvolací súd preto v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil ako vecne správny.

Rozsudok súdu prvého stupňa však v napadnutej časti vo výroku o určení výživného                       na
maloletého V. a vo výroku o zročnom výživnom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2) z
nasledovných dôvodov:

Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať              na
výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada
k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.



Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodnej spoločnosti a družstiev (§
200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa                                  v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozsudku musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu                 v
odvolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.,
je nepreskúmateľný.

Súd prvého stupňa v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení vo veci určenia výživného
na maloletého V. nepostupoval. Predovšetkým treba vytknúť súdu prvého stupňa, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku je nedostatočné, a preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Odvolacia
námietka otca o nepreskúmateľnosti rozsudku v tejto časti je preto opodstatnená.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil výživné zo strany otca na maloletého V. vo výške 200
eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2013. Návrh na určenie výživného podala matka na súd prvého
stupňa dňa 13.02.2013, pričom súd vôbec neodôvodnil najmä s poukazom                      na
ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, preto určil výživné spätne od 01.01.2013, hoci citované zákonné
ustanovenie výslovne uvádza, že výživné spätne odo dňa podania návrhu možno priznať len, keď sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa však žiadne takéto dôvody neuviedol a
vlastne vôbec účinnosť určenia výživného neodôvodnil. Rovnako podľa odôvodnenia rozsudku sa nedá
preskúmať, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď určil výšku výživného 200 eur. V odôvodnení
len konštatoval, že otec podľa daňového priznania za rok 2011 mal priemerný mesačný netto zárobok
vo výške 847,38 eur a za rok 2012 vo výške 583,47 eur, vlastní byt a auto na leasing. Neuviedol, aké
sú potreby maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, a prečo považuje za primerané
stanovené výživné z mesačného príjmu otca vo výške 583,47 eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa je preto v časti týkajúcej sa výživného nepreskúmateľný,  majúci za
následok i jeho nepresvedčivosť a je vadou konania, ktorou sa účastníkovi odníma možnosť riadne konať
pred súdom. Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť podaného odvolania a jej dôsledkom je zrušenie
rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/  O.s.p.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie  konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočuje účastníkov k ich osobným, zárobkovým a
majetkovým pomerom, k potrebám maloletého dieťaťa, vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne



odôvodní s poukazom na hore citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine a Občianskeho súdneho
poriadku.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie       n i e     j e     p r í p u s t n é .