Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/4/2014 z 12. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. februára 2014, sp. zn. 3To/4/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3210010280.2 Krajský súd Trenčín | 3To/4/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3210010280.2 | 2014-02-12 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab5cf88d-cd76-4187-a48d-ad0a3e65d428 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3210010280.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210010280
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3210010280.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému D. H., pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. l písm. c) Tr. zák. a
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) Tr. zák. dňa 13.februára 2014 o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 18.novembra 2013, sp.zn.1T 80/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného D. H. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 18.novembra 2013, sp.zn.1T 80/2011 bol
obžalovaný D. H. odsúdený (pri nezmenenom výroku o uznanej vine zo spáchania skutku právne
posúdeného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. l, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. l písm. c) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) Tr. zák. z rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo 7.februára 2012, sp. zn. 1T/80/2011, keď uznesením Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou z 23.apríla 2013, sp. zn. 1Nt/1/2013 bola na podklade návrhu odsúdeného D.
H. podľa § 400 ods. 1 Tr. por. v označenej trestnej veci povolená obnova konania s tým, že zároveň bol
zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 7.februára 2012, sp.
zn. 1T/80/2011, ktorým bol D. H. odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2
Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. v spojení s § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., s použitím
§ 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods.
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sp. zn. 1T/28/2008, zo dňa 14.decembra 2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad) podľa §
189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., s
použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov
na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/28/2008, zo dňa 14.decembra
2010 a tiež výrok o treste (upustení od uloženia súhrnného trestu) z rozsudku Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou sp.zn. 2T/119/2011 zo dňa 20. marca 2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
s tým, že v ostatných častiach zostal pôvodný rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn.
1T/80/2011 zo dňa 07.02.2012, nezmenený.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaný D. H. odvolanie. V jeho
písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo
výrokoch o treste odňatia slobody vzhľadom k tomu, že nesúhlasí s výškou uloženého súhrnného
trestu, nakoľko k spáchaniu žalovaného skutku sa priznal, jeho konanie nemalo takú intenzitu, ako ju na



hlavnom pojednávaní prezentovali svedkyne R. a D., čo potvrdil aj znalec MUDr. Jaroslav Ridoško a
pritom pozná viacero prípadov, kde súdy aj za závažnejšie trestné činy s vážnejšími následkami ukladali
páchateľom výrazne nižšie tresty, než ako bol uložený jemu. V pôvodnom konaní mu bol naviac uložený
trest aj s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej Trestným
zákonom a toto zákonné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu mal súd prvého stupňa zohľadniť aj
pri ukladaní trestu v obnovenom konaní. Počas výkonu trestu odňatia slobody si uvedomil nesprávnosť
svojho konania ako aj doterajšieho spôsobu života, preto chce v budúcnosti viesť riadny život a starať sa
o svoju početnú rodinu. Už len samotná okolnosť, že jeho rodina je na jeho výživu odkázaná, odôvodňuje
u neho mimoriadne pomery s možnosťou zníženia trestu odňatia slobody v naznačenom smere, keď
pritom k neplneniu vyživovacej povinnosti z jeho strany nedochádzalo zámerne, ale len z dôvodu, že bol
nezamestnaný a nemal finančné prostriedky na platenie výživného. Na podklade uvedených dôvodov i
s poukazom na zdravotné problémy, ktorými trpí, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby mu v konečnom dôsledku bol uložený trest odňatia slobody
v nižšej výmere.

Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného poukázal na to, že okresný súd
po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní uložil obžalovanému D. H. zákonný, spravodlivý a
primeraný trest, keď pritom za existencie iba jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a
naopak dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. bolo možné pri určovaní trestu
aplikovať aj ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a v takom prípade by dolná hranica trestnej sadzby bola
zvýšená zo štyroch rokov na šesť rokov a obžalovaný by bol i s prihliadnutím k aplikácií tzv. zostrujúcej
zásady, vyjadrenej v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák., ohrozený hornou hranicou trestnej sadzby vo
výmere až 13 rokov a 4 mesiace. Obžalovaný D. H. je naviac osobou s bohatou kriminálnou minulosťou,
keď aj tresty priamo spojené s odňatím slobody sa u neho zjavne minuli svojmu účinku a svedčia o
tom, že obžalovaný nepreukázal polepšenie, nedošlo k jeho náprave v smere vedenia riadneho života
a preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nie je trestom neprimeraným, keď naviac ako
účelovú a nehodnovernú je potrebné hodnotiť jeho obranu v tom smere, že v jeho prípade zníženie
trestu odôvodňuje aj existencia vyživovacej povinnosti k trom maloletým deťom, pretože vo vzťahu ku
každému z nich sa opakovane dopustil úmyselného trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa
207 Tr. zák.. Odvolanie obžalovaného preto ako nedôvodné navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla na verejnom zasadnutí krajského súdu s poukazom nielen na
správne dôvody uvedené vo vyjadrení prokurátora okresnej prokuratúry k odvolaniu obžalovaného, ale aj
tie, ktoré sú uvedené v napadnutom rozsudku, odvolanie obžalovaného D. H. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného D. H. proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní 18.novembra 2013 vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy
súvisiace s výrokmi o treste a na ich podklade obžalovanému D. H. správne a v súlade so zákonom
uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37
písm. h/ Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere šesť rokov s tým, že na výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok
o treste, ktorý bol obžalovanému uložený jednak rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
sp. zn. 1T/28/2008, zo dňa 14.decembra 2010 a tiež výrok o treste (upustení od uloženia súhrnného
trestu) z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 2T/119/2011 zo dňa 20. marca 2012
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (v ostatných častiach ponechal pôvodný rozsudok Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1T/80/2011 zo dňa 07.02.2012 správne nezmenený).

V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke



trestu odňatia slobody i dôvody, prečo obžalovanému tento trest ukladal ako súhrnný s poukazom na
ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák.. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o nepodmienečnom
treste odňatia slobody, mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v odôvodnení
rozsudku sa konkrétne a podrobne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho
výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činov a ich následky, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúcu i priťažujúcu okolnosť (aj keď prokurátor okresnej prokuratúry vo svojom vyjadrení k
odvolaniu obžalovaného namietal nepoužitie aj ďalšej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.
zák. pri ukladaní trestu, odvolací súd z dôvodu absencie odvolania prokurátora, ktoré by bolo podané
v neprospech obžalovaného, nepovažoval za potrebné uvedenú námietku riešiť) a tiež i na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák..

Aj keď krajský súd nie je v tomto konaní oprávnený posudzovať správnosť právoplatného uznesenia
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 23.apríla 2013 (kedy nadobudol aj právoplatnosť), sp. zn.
1Nt 1/2003, ktorým bola na podklade návrhu obžalovaného D. H. povolená obnova konania v jeho teraz
prejednávanej trestnej veci, za potrebné považuje uviesť, že v prípade, ak bolo v pôvodnom konaní
použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom
znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41
ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade,
ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom
Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21. decembra 2012, sa v takomto prípade nepoužije.
Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej
vety za bodkočiarkou, boli totiž negované práve použitím ustanovenia § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm.
a) až c) alebo písm. e) Tr. zák. Sprísnená trestná sadzba totiž v takom prípade nebola použitá, a to pre
jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, alebo nebola použitá
z iného zákonom určeného dôvodu. Súd v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu
znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti
Tr. zák., teda zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v
znení účinnom pred 21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú
časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť ( s príslušným obmedzením) ešte aj
nižší trest (k tomu pozri Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013
i rozhodnutie 13. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky čiastka 1/2013). V takom prípade sa ustanovenie § 41b zákona č. 38/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS
106/2011, nemalo použiť, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona
v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 , časti prvej vety za bodkočiarkou, na dotknutý prípad
nedopadli.

Pokiaľ obžalovaný D. H. vo svojich odvolacích námietkach poukazoval na neprimeranú výšku trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený i vzhľadom k tomu, že okresný súd pri určení trestu nepoužil
zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. zák., krajský súd v tomto smere považuje za potrebné uviesť, že
ustanovenie § 39 Tr. zák. sa aplikuje vždy len vo vzťahu ku konkrétnej situácií a v čase rozhodovania
súdu v prípade, ak by vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa mal za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V čase rozhodovania Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou v pôvodnom konaní a pri rozhodovaní o výmere trestu s aplikovaním
asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2, veta za bodkočiarkou Trestného zákona v znení účinnom do
21.decembra 2012 (teda pred úpravou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, upravenej podľa § 41
ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012 ustanovením § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení neskorších predpisov v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn.
PL ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 dňa 21.
decembra 2012) a z nej vyplývajúcej povinnosti ukladania trestu v hornej polovici takto upravenej trestnej
sadzby bolo použitie § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu v pôvodnom rozsudku v súlade
so zákonom. Po citovanom náleze Ústavného súdu SR a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
však v prejednávanom prípade už použitie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. o mimoriadnom
znížení trestu odňatia slobody stratilo svoje opodstatnenie, preto okresný súd v napadnutom rozsudku



postupoval správne, keď ustanovenie § 39 Tr. zák. pri ukladaní trestu obžalovanému D. H. nepoužil.
Trest uložený obžalovanému v novom konaní nie je pritom prísnejší ako pôvodne uložený trest.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovaného
na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody (za súčasného zrušenia - v zmysle § 42 ods.
2 Tr. zák. - výroku o treste uloženom obžalovanému jednak rozsudkom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou sp. zn. 1T/28/2008, zo dňa 14.decembra 2010 a tiež výroku o treste z rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 2T/119/2011 zo dňa 20. marca 2012 ako aj všetkých
ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad) do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods.2 písm.
b/ Tr.zák.), pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaných
trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, dospel
k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so
zákonom, preto odvolanie obžalovaného D. H. ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.