{"guid": "6943ac7f-00c5-46f4-8a9d-adbb1793423b:42a9ec78-5f2e-4881-b156-fcb21752ac6c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3213201499.2", "spisova_znacka": "16Cob/40/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/40/2014 z 31. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 31. marca 2014, sp. zn. 16Cob/40/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3213201499.2", "identifikacne_cislo": "3213201499", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2014-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42a9ec78-5f2e-4881-b156-fcb21752ac6c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201499.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201499.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201499.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 16Cob/40/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3213201499\nDátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3213201499.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru\n3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: T. P.,\ntrvale bytom H. XXX, N. - H., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou U.. P. O., vyššou\nsúdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie zmenkovej sumy 934,- eur,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou\nč.k. 5Cb/70/2013-65 zo dňa 19.12.2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/70/2013-65 zo dňa 19.12.2013\nz r u š u j e   a  vec    v r a c i a     súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č.k. 5Cb/70/2013-65 zo dňa 19.12.2013 žalobu, ktorou\nsi žalobca uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy 934,- eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne\nzo sumy 934,- eur od 20.10.2009 do zaplatenia, s úrokom 6 % ročne zo sumy 934,- eur od 04.01.2010 do\nzaplatenia, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,11 eur, zamietol\na žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že\nžalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky na tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len\n\"nariadenie č. 861/2007\"). Súd prvého stupňa príslušným tlačivom podľa nariadenia č. 861/2007 vyzval\nžalovaného na odpoveď na návrh. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. V zmysle ustálenej judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný\nex offo, t. j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda\nči sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia\nochrany spotrebiteľa. Teda aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o\nspotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti\nsúdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v prospech ktorého\nodporca zmenku vystavil a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá aj poskytovaním\nspotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý\nvedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto súd\nvyzval žalobcu na doloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená.\nVzhľadom k tomu, že žalobca súdu túto listinu nepredložil, súd ex offo vyhotovil kópiu zmluvy o úvere\nz exekučného spisu tunajšieho súdu, zaslal ju aj účastníkom konania a písomne im oznámil, že vykoná\ndôkaz oboznámením tejto zmluvy.\nV zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej\nrepublike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc\nslovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 nariadenia\nč. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach,\npodľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom\n\nmá spotrebiteľ bydlisko. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl.\n25 bod 1 písm. a) nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.\nDaný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky.\n\nPredmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalobcom pôvodne\nvo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo zmluvy o\núvere. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy\nuvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej\nspotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako\nveriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaná\nako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej\nalebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa v danom\nprípade jedná o spotrebiteľský úver, upravený zákonom č. 258/2001 Z. z., a to napriek tomu, že v zmluve\no úvere je zaznačená kolónka účelu úveru \"na výkon zamestnania\". Z úradnej činnosti sú súdu známe\nzmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej\nv danom období (2009-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania\nalebo zamestnania. Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy\nuž právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Účel vyznačený v\nzmluve (\"na výkon zamestnania\") súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol\nposkytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). Súd\nje taktiež názoru, že v danom prípade sa nejedná pojmovo o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného\nzákonníka, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi\nfakticky odovzdané a prevzaté pri podpise zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o pôžičke. Zámer zosnovateľa\nzmluvy uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim \"absolútneho\nobchodu\" podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť\nustanovenia chrániace spotrebiteľa, či už v zákone o ochrane spotrebiteľa, zákone o spotrebiteľských\núveroch alebo Občianskom zákonníku. Aj keby však zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere\nako \"absolútny obchod\" podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť\nprekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských\nzmluvách. V danom prípade, ako bolo už vyššie uvedené, však ide nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale\naj o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej\npercentuálnej miere nákladov (RPMN), ani o priemernej RPMN, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy\npovinné údaje vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. Ich neuvedenie má v zmysle § 4 ods. 2 písm. j)\na písm. k) a poslednej vety § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za následok, že úver sa považuje za\nbezúročný a bez poplatku.\nPo preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd\nprvého stupňa k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená\nrovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach\no zabezpečovacích prostriedkoch (dohoda o zrážkach zo mzdy, niekoľkonásobné zmluvné pokuty,\nzáväzok dlžníka uhradiť veriteľovi všetky náklady v súvislosti s uplatnením práva, uznanie dlhu,\nblankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech\nveriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť\npodmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva\n(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.\nSkutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu\nnemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani\nprávo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho\nvyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo),\nnie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv.\nSúd prvého stupňa bol toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na\nvyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky (ako\nsúčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so\nspotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je\nneplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho aj ako zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti\nso spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom o spotrebiteľských úveroch zakázané až s účinnosťou\nod 01.01.2011, to neznamená, že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom\nnemožno zmluvné ustanovenia o použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom\nprípade súd prvého stupňa považoval dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú\n\npodmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za\nnesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane\nvysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o\nneprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako\nzabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa\n(napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída\nustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané)\nv danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky neplatná, čo má taký istý právny\ndôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému\nremitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a\npôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť\n(čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobcu. Ak by súd pripustil, že neexistencia dohody\no vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak znamená právo majiteľa\nzmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom by súd musel konštatovať,\nže konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto oblasti a mala by tiež\npostupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže\nvyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné\nnepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.).\n\nSúd prvého stupňa napokon poukázal na to, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti\nzmluvy o úvere resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmenky a následnej nemožnosti vzniku práva na\nvyplnenie blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa žalobca domáhal. Keďže sa v danom\nprípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ale aj o zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z., súd sa zaoberal aj samotnou\nzmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa\n§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená\npodstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona. Okrem toho bol na\nzmenke uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také\nkonanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina s príslušenstvom\nvo výške maximálne 30 % poskytnutého úveru (čo ale v danom prípade neplatí), ale súčasne by prijal\nzmenku s takým úrokom, ktorý je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25\n% ročne). Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100%-né navýšenie dlhu za\njeden rok. Takéto konanie veriteľa by bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia\nzákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo\nvýške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 %\nistiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým\núrokom, nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v rozpore s dobrými mravmi, resp. - ak\nby išlo o režim Obchodného zákonníka - v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda\nktorý by mal požívať právnu ochranu.\n\nVzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať ani právo zmenku vyplniť,\nnevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani navrhovateľ, ktorý nadobudol\nrubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá,\nsa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých vyššie\nuvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.\n\nProti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v\nzákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa  postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.. V\nodvolaní ďalej uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany  súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím\nk porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.\n861/2007 z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je\npriamo aplikovateľné v Slovenskej republike.  Žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade\ns čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia.\n\nSúd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou\nzmluvou. Žalobca ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikým\nnenavrhnuté dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných\ndôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť\nsa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie.\n\nŽalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a\nmateriálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky\nani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov\nnevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej\nsumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas\npísomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania\nvedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté\ndôkazy.\n\nŽalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak\nneurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej\nzásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §\n120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učiní, ide o\nporušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva\nna spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie,\nktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával,\npohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal, súd sám iniciatívne rozširoval\nokruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre\nzamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah\ndo práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\nŽalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom\nakéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným\nzáväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,\nktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených\nv zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval\nustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať\ntzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom\nzmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd.\nSúd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o\nvykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo\nmožné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez\nnávrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať\npred súdom. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol.\n\nRozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.1 O.s.p., ako aj\nustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na\nktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia\nvykonané bez návrhu.\n\nŽalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací\nsúd v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré\nv odvolaní vyčíslil.\n\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je\npotrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nOdvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods.\n1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v\nkonaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku nedodržal a v súlade s\n§ 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania v zmysle\nustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Tým, že neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to\nv nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na žalobcom uplatnený nárok napriek tomu, že to\nbolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo\nstrany žalobcu k uplatneniu procesných práv, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože\nžalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu\nposúdeniu veci, keď okresný súd nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský\nbez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa\nje nesprávne aj z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.\n\nPodľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné\na súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.\n\nPodľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, sa európske konanie vo veciach s\nnízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.\n\nPodľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.\n\nPodľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)\nodporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov\npodľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.\n\nPodľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky\ndôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa\nkončí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do\nvyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr\nsúd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok\nuvedených v § 205a.\n\nPríprava pojednávania predchádza úkonu vytýčenia pojednávania resp. vytýčenia termínu  verejného\nvyhlásenia rozhodnutia. Podmienkou na uskutočnenie tohto úkonu je podľa § 114  ods. 2 O.s.p.\ndoručenie žaloby spolu s prílohami žalovanému na vyjadrenie a poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.\n\nSúd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez\nnariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že v súdom určenej lehote môžu predložiť alebo navrhnúť\ndôkazné prostriedky, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa na neskôr predložené alebo označené\ndôkazy a skutočnosti nebude prihliadať a že neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti\nmôžu byť odvolacím dôvodom len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Splnenie\ntejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť\ntoto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je\nvýznamné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,\nhoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom\nna to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a\nskutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú\nobranu proti nej. Ak súd prvého stupňa dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili taký\nskutkový základ súdneho rozhodnutia, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového stavu, o\nktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin je povinný o tom účastníkov\npoučiť, poskytnúť primeranú lehotu na vyjadrenie sa, čo v danej veci súd prvého stupňa aj urobil, ale\nmusí zároveň účastníka poučiť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo v danej veci absentuje.\n\nZ obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120\nods.1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru\nnevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané\nna tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý\n\nuviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovaného, ktorý\nvoči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších\ndôkazov, ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Napriek tomu prvostupňový súd vykonal\ndokazovanie úverovou zmluvou, ktorú získal z exekučného spisu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi,\na to Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol vykonať. Z obsahu\nspisu odvolací súd nemal preukázané splnenie poučovacej povinnosti.\n\nSúd prvého stupňa opätovne vec prejedná, účastníkov riadne poučí v zmysle ustanovení O.s.p..\nOdvolací súd dáva okresnému súdu na zváženie možnosť prerušenia konania z dôvodu položenia\npredbežnej otázky KS v Prešove, ktorý predložil Súdnemu dvoru Európskej únie dňa 16.10.2013 vo\nveci  prejudiciálnu otázku, či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o\naproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú\nspotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou\nje právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o  právach z\nindosovanej  zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu\nprávneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona\nupravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere , z ktorej zmenka vznikla.\nKonanie je vedené Súdnym dvorom Európskej únie ako vec C-558/13 a doposiaľ v nej rozhodnuté\nnebolo.\n\nPodľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p.  ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/70/2013", "guid": "3645a320-a340-4036-8b67-4e94bfbe98ee:0088fcf2-3dc0-4a9b-8119-a30b917b79dd", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "fd439a48-8d20-44e8-9e96-0dfded055862:04b35858-7c4e-450f-b4bc-fd0c9d979949", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/70/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5Cb/70/2013 z 25. 10. 2013", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2013-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fd439a48-8d20-44e8-9e96-0dfded055862:04b35858-7c4e-450f-b4bc-fd0c9d979949"}], "citovane_v": []}