{"guid": "ba90ecbf-2d5c-4784-b9c2-2a5639ef75dd:31f9d0a1-fbcc-4905-8a53-5688af1ef2cf", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3213201533.2", "spisova_znacka": "16Cob/49/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/49/2014 z 7. 7. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. júla 2014, sp. zn. 16Cob/49/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3213201533.2", "identifikacne_cislo": "3213201533", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mária Prikrylová", "sudca_id": 1523, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-prikrylova-1523", "datum_vydania": "2014-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31f9d0a1-fbcc-4905-8a53-5688af1ef2cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201533.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201533.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201533.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 16Cob/49/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3213201533\nDátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3213201533.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o. so sídlom, K červenému dvoru\n3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou\nFridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava proti žalovanému: U. K., bytom I. XXX, I., o zaplatenie\nzmenkovej sumy 1.994,60 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 6,65 eur, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/75/2013-53 zo dňa 19.12.2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa    z r u š u j e     a vec  mu     v r a c i a     na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č.k. 5Cb/75/2013-53 zo dňa 19.12.2013 žalobu, ktorou\nsi žalobca uplatnil na tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým\nsa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len \"nariadenie č. 861/2007)\nzaplatenia zmenkovej sumy  1.994,60 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy\n1.994,60 eur od 12.04.2010 do zaplatenia, s úrokom 6 % ročne zo sumy 1.994,60 eur od 16.06.2010\ndo zaplatenia, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 6,65 eur a náhrady\ntrov konania., zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Pri určení právomoci, vecnej a\nmiestnej príslušnosti postupoval súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia\nč. 861/2007 a podľa článku 2 bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní\na výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) a podľa § 84 O.s.p. Súd\nprvého stupňa konštatoval, že ide o cezhraničný spor. Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd\nprvého stupňa podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb.  o medzinárodnom práve súkromnom a\nprocesnom v znení neskorších predpisov a danú vec posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky.   S poukazom na článok  5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 súd prvého stupňa pojednávanie\nnenariadil a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise.\n\nSúd prvého stupňa posúdil právnu vec podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského\nhmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového    a šekového (ďalej len\nZZŠ) a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.  Vychádzal\nzo zistenia, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) a žalovaný ako fyzická\nosoba uzavreli dňa 26.08.2009 zmluvu o úvere č. 312300046, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru\nvo výške 1.400,- eur. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, mal súd prvého stupňa preukázané,\nže došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom\nprípade jedná o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu,\nže v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru \"na výkon zamestnania\". Keďže účel vyznačený v\nzmluve (\"na výkon zamestnania\") žalobcom preukázaný nebol, súd prvého stupňa  vychádzal z toho, že\nuvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania,\npodnikania). V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na\npreukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ).\n\nPo preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd\nprvého stupňa k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená\nrovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach\no zabezpečovacích prostriedkoch (niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú\ncelá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky\nlen povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov\nzmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči\ndobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva\nprieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie\nblankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka\nvyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe\ntakto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva\nna vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených dôvodov súd\nvychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007.\n\nSúd prvého stupňa je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na\nvyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako\nsúčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo\nso spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je\nneplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti\nso spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená,\nže v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o\npoužití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie\ndohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho\nzákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať\nsa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s\nnesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho\nzákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť\nniesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na\nrozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v\nrozpore s tým, čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek\nneplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností\nvôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa\nvôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol\nindosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobcu. Ak by súd pripustil,\nže neexistencia dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak\nznamená právo majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom\nby súd musel konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním\núverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto\noblasti a mala by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku\ns vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu\nspotrebiteľa, nie je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10\nzákona č. 191/1950 Zb.).\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok\nv celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci  podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.\n1 O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205\nods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Tvrdil, že v prejednávanej veci\ndošlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu článku 4, 5 a 7 Nariadenia,\nktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. S poukazom\nna § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou\nzásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania a vykonáva len tie dôkazy,\nktoré účastníci navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie\núverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli. Ustanovenie  § 120\nods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania,\n\navšak tento postup je možný len výnimočne ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre\nrozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.\nPotreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol\na mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu vydania rozsudku v konaní. Zmenka je\nlistinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi\nje zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Súd musí\nk otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup\nmusí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvého stupňa svoj postup nezdôvodnil. Súd z vlastnej\niniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo\ncharakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávky nerozporoval\na svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov\nv prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvého\nstupňa predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nŽalovaný mohol na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak\nneurobil, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté z dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej\nNariadením. Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalobcu extrémne prekvapivým rozhodnutím, čo\npredstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva jednak zo skutočnosti, že\nžalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa nárok zamietol no napriek\ntomu súd prvého stupňa nárok zamietol, a jednak z rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou\nNajvyššieho súdi Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní. Žalobcovi ako účastníkovi\nkonania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil\nzásadným spôsobom zásadu kontradiktórnosti, keď sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam,\ndôkazom a právnym argumentom, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom\novplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch\nplatnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950\nZb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by\nodôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca je majiteľom\nzmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide\no zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné\nju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa\naplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal\na ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo\nvšeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú\nz jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým\nmenej tak môže robiť sám súd. Súd prvého stupňa síce nevyhodnotil zmenku ako neplatný právny\núkon, ale za neplatnú považoval dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke. Uvedený záver súdu\nprvého stupňa vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré v konaní nikto nevzniesol ani ich nikto\nz účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný\nvzťah medzi remitentom a žalovaným je po indosovaní irelevantný. Žalobcovi nie je známy obsah\núdajného zmluvného záväzku (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 1839/2000\nz 22.08.2002, uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 Cmo 14/97).   Žalobca poukázal na to, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa a  konanie pred ním je postihnuté vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil\nustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy,\nna ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa\nNariadenia vykonané bez návrhu. Vnútroštátny súd musí pri vykonávaní práva dodržiavať požiadavky\nna účinnú súdnu ochranu práv garantovanú aj v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. K\ntýmto požiadavkám patrí zásada kontradiktórnosti, ktorá je súčasťou práva na obhajobu a ktorá zaväzuje\nsúd na jej dodržanie predovšetkým vtedy, keď rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo\n(rozsudok z 2.12.2009, Komisia/Úrsko a i., C 89/08 P, Zb. s. U 11245, bod 50, 54, rozsudok Súdneho\ndvora EÚ u 21.2.2013, sp.zn. C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai). Žalobca\nnavrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu\na žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.\n\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je\npotrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nObligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221\nods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej\npodstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo\nzaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články  46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).\n\nOdvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods.\n1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v\nkonaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku nedodržal a v súlade s\n§ 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania v zmysle\nustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Tým, že neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to\nv nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na žalobcom uplatnený nárok napriek tomu, že to\nbolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo\nstrany žalobcu k uplatneniu procesných práv, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože\nžalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu\nposúdeniu veci, keď okresný súd nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský\nbez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa\nje nesprávne aj z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.\n\nPodľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné\na súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.\n\nPodľa čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, sa európske konanie vo veciach s\nnízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.\n\nPodľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.\n\nPodľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)\nodporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov\npodľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.\n\nPodľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky\ndôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa\nkončí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do\nvyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr\nsúd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok\nuvedených v § 205a.\n\nPríprava pojednávania predchádza úkonu vytýčenia pojednávania resp. vytýčenia termínu  verejného\nvyhlásenia rozhodnutia. Podmienkou na uskutočnenie tohto úkonu je podľa § 114  ods. 2 O.s.p.\ndoručenie žaloby spolu s prílohami žalovanému na vyjadrenie a poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.\n\nSúd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez\nnariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že v súdom určenej lehote môžu predložiť alebo navrhnúť\ndôkazné prostriedky, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa na neskôr predložené alebo označené\ndôkazy a skutočnosti nebude prihliadať a že neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti\nmôžu byť odvolacím dôvodom len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Splnenie\ntejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť\ntoto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je\nvýznamné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,\nhoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom\n\nna to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a\nskutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú\nobranu proti nej. Ak súd prvého stupňa dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili taký\nskutkový základ súdneho rozhodnutia, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového stavu, o\nktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin je povinný o tom účastníkov\npoučiť, poskytnúť primeranú lehotu na vyjadrenie sa, čo v danej veci súd prvého stupňa aj urobil, ale\nmusí zároveň účastníka poučiť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo v danej veci absentuje.\n\nZ obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh\núčastníkov konania a do súdneho spisu založil zmluvu o úvere a všeobecné podmienky. Účastníkom\nkonania síce umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a to tým, že im zaslal kópiu zmluvy\nč. 30200046 so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru označeného na zmenke a vyzval ich\nna vyjadrenie v lehote 10 dní od jej doručenia. Účastníkom konania súd prvého stupňa nepoučil, že\npripojený dôkaz môže mať vplyv na iné právne posúdenie žalobcom uplatnenej pohľadávky. Súdom\nvykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive\nA uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom,\nale ani na tvrdenia žalovaného, ktorý voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a\nani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.\nRozhodnúť rozsudkom bez nariadenia pojednávania je možné len na základe listinných dôkazov\npredložených účastníkmi konania, z ktorých ustáli skutkový stav. Je vylúčené, aby rozhodnutie bolo\nzaložené na dôkaze, ktorý účastníci nepredložili.  Z obsahu spisu odvolací súd nemal preukázané\nsplnenie poučovacej povinnosti.\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola\núčastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.\nNa vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej\npovinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd\npodrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa  § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221\nods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil\nsúdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne vec prejedná, účastníkov riadne poučí v zmysle\nustanovení O.s.p..\n\nPodľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p.  ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/75/2013", "guid": "95007b44-1bc0-4ea8-b493-4c2e1c2e8efa:a1d79be9-2176-4cca-9d78-eb7dbd0569e8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "482b14df-6772-4a4a-9f4f-3f6de5f7370a:b9d2ee4f-8092-49e4-af26-74bdd27d5719", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/75/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/75/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/482b14df-6772-4a4a-9f4f-3f6de5f7370a:b9d2ee4f-8092-49e4-af26-74bdd27d5719"}], "citovane_v": []}