{"guid": "71ea160f-8d80-46b1-8911-c1dd556eab8d:325bc809-106a-434d-b6ac-439f1ff51a8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3213201544.2", "spisova_znacka": "16Cob/19/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/19/2014 z 4. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. marca 2014, sp. zn. 16Cob/19/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3213201544.2", "identifikacne_cislo": "3213201544", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2014-03-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/325bc809-106a-434d-b6ac-439f1ff51a8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201544.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201544.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3213201544.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 16Cob/19/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3213201544\nDátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3213201544.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom, K červenému dvoru\n3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou\nFridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava proti žalovanej: W. O., bytom E. L. XXX, o zaplatenie\nzmenkovej sumy 775,27 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad\nBebravou č.k. 5Cb/63/2013-46 zo dňa 21.11.2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/63/2013-46 zo dňa 21.11.2013\nz r u š u j e     a  vec    v r a c i a     súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č.k. 5Cb/63/2013-46 zo dňa 21.11.2013 žalobu zamietol\na žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v\nzmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v\nkaždom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský\nprávny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za\núčelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,\nči sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo\nzmenky. Z činnosti  súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v\nprospech ktorého žalovaná zmenku vystavila, a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal, sa zaoberá\naj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných\nveriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery.\nPreto si súd zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka\nvystavená a zaslal ju aj účastníkom konania a písomne im oznámil, že vykoná dôkaz oboznámením\ntejto zmluvy. Nariadenie č. 861/2007 v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania\ndôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže\nnariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s  ustanovením čl. 19 nariadenia\nje potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Súd dospel k záveru, že aj v európskom\nkonaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa,\na to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so\nspotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa\nmusí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a\npovinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012). Práve\npri  spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 O.s.p., teda\nvýnimku z prejednacej zásady.\n\nPredmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovanou pôvodne\nvo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere.\nZmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v\n§ 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ\n\nnemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ\n(dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaná ako\nfyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo\ninej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o\nspotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve\no úvere je zaznačená kolónka účelu úveru \"na výkon zamestnania\". Z úradnej činnosti sú súdu\nznáme zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve\nuzatváranej v danom období (2009-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na\nvýkon povolania alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli\nmnohé tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\nPreto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach\no obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné\nbremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon zamestnania, zaťažuje\ntoho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve (\"na výkon zamestnania\") súdu\npreukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda\nna iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide\no spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy\ndodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,\nčo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom\nnevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len\nvšeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,\nktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto\npovolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.\n\nSúd prvého stupňa ďalej uviedol, že po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru dospel k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým\nspôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale\nnielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch a zároveň sú celá zmluva a všeobecné\npodmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a\npráva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer\nvšetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v\nrozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom\nspôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako\nveriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu\n14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek\ntomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej\nzmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Právo na  vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj\nz toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,\nktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako\naj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s\núčinnosťou od 1.1.2011, to neznamená, že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom\nnemožno zmluvné ustanovenia o použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom\nprípade považuje súd dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa\n§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku\npripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25\n% denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa\n§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku\npreniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17\nzákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950\nZb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom\npráve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec\nnič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky,\na teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo\nzmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na\nžalobcu. Ak by súd pripustil, že neexistencia dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto\nprávne dôsledky, ale naopak znamená právo majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez\nakýchkoľvek obmedzení, potom by súd musel konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou\n\nzaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá\nby mala poznať právo v tejto oblasti a mala by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od\nspotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu\nna skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú\nnedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.). Pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku\nprijať, ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto\nani navrhovateľ, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani\nnemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej\nvyplatenia. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že\nnávrhu nie je možné vyhovieť.\n\nProti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v\nzákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany\nsúdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je\nzáväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.  Žalovaný\nnedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný\npostupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia.\n\nSúd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou\nzmluvou. Žalobca ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikým\nnenavrhnuté dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných\ndôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť\nsa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie.\n\nŽalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a\nmateriálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky\nani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov\nnevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej\nsumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas\npísomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania\nvedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté\ndôkazy.\n\nŽalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak\nneurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady\nkonštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1,\nveta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu\nkontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé\nsúdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne\npreukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku\nžalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh\ndokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie\nnávrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na\nspravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n\nŽalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom\nakéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným\nzáväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými,\nktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených\nv zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval\nust. § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne\nnámietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak\nv sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd.\n\nRozhodnutie súdu a konanie súdu je podľa žalobcu  postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.1 O.s.p.,\n\nako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a\ndôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa\nNariadenia vykonané bez návrhu.\n\nŽalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací\nsúd v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré\nv odvolaní vyčíslil.\n\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je\npotrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nOdvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods.\n1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v\nkonaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku nedodržal a v súlade s\n§ 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania v zmysle\nustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Tým, že neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a to\nv nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na žalobcom uplatnený nárok napriek tomu, že to\nbolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo\nstrany žalobcu k uplatneniu procesných práv, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože\nžalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu\nposúdeniu veci, keď okresný súd nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský\nbez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa\nje nesprávne aj z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.\n\nSúd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez\nnariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že v súdom určenej lehote môžu predložiť alebo navrhnúť\ndôkazné prostriedky, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa na neskôr predložené alebo označené\ndôkazy a skutočnosti nebude prihliadať a že neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti\nmôžu byť odvolacím dôvodom len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Splnenie\ntejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť\ntoto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je\nvýznamné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,\nhoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom\nna to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a\nskutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú\nobranu proti nej. Ak súd prvého stupňa dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili taký\nskutkový základ súdneho rozhodnutia, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového stavu, o\nktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin je povinný o tom účastníkov\npoučiť, poskytnúť primeranú lehotu na vyjadrenie sa, čo v danej veci súd prvého stupňa aj urobil, ale\nmusí zároveň účastníka poučiť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo v danej veci absentuje.\n\nPodľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné\na súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo\nstrán. Žalovaná sa k veci nevyjadrila, „tlačivo C“ bolo žalovanej doručené dňa 31.7.2013. Súd prvého\nstupňa oznámil účastníkom konania písomným podaním zo dňa 9.9.2013 a podaním zo dňa 2.10.2013,\nže okrem listín predložených účastníkmi vykoná dôkaz oboznámením zmluvy č. 306000490 aj so\nvšeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorá bola označená aj v zmenke a vyzval účastníkov\npokiaľ majú záujem na vyjadrenie sa k tomuto dôkazu. Žalobca sa písomným podaním zo dňa 20.9.2013\na podaním zo dňa 17.10.2013 aj písomne vyjadril a uviedol, že tento dôkaz nenavrhol vykonať ani\nžalobca a ani žalovaná. Následne súd na úradnej tabuli súdu dňa 31.10.2013 oznámil, že dňa 21.11.2013\nbude v predmetnej veci vyhlásený rozsudok.\n\nZ obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120\nods.1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru\n\nnevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané\nna tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý\nuviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia žalovaného, ktorý\nvoči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších\ndôkazov, ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Napriek tomu prvostupňový súd vykonal\ndokazovanie úverovou zmluvou, ktorú získal z exekučného spisu spolu s ďalšími listinnými dôkazmi, a\nto Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol vykonať.\n\nSúd prvého stupňa opätovne vec prejedná, účastníkov riadne poučí v zmysle ustanovení O.s.p..\nOdvolací súd dáva okresnému súdu na zváženie možnosť prerušenia konania z dôvodu položenia\npredbežnej otázky KS v Prešove, ktorý predložil Súdnemu dvoru Európskej únie dňa 16.10.2013 vo\nveci  prejudiciálnu otázku, či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o\naproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú\nspotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou\nje právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o  právach z\nindosovanej  zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu\nprávneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona\nupravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere , z ktorej zmenka vznikla.\nKonanie je vedené Súdnym dvorom Európskej únie ako vec C-558/13 a doposiaľ v nej rozhodnuté\nnebolo.\n\nPodľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p.  ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/63/2013", "guid": "08774957-9320-444c-aea7-a8962137178d:a695420d-c9f4-4083-b51f-309098072d64", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "e0a0a384-fc88-4d57-9334-4cc5f43ff01e:44286f0f-c6e4-4d98-8de5-793b981d4871", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/63/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5Cb/63/2013 z 30. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2014-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e0a0a384-fc88-4d57-9334-4cc5f43ff01e:44286f0f-c6e4-4d98-8de5-793b981d4871"}], "citovane_v": []}