{"guid": "5a6fc469-f685-4cb9-85c1-1da180376b21:93287480-6533-4765-b233-3eea0831464b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3711207889.2", "spisova_znacka": "17Co/937/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/937/2014 z 9. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. decembra 2014, sp. zn. 17Co/937/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3711207889.2", "identifikacne_cislo": "3711207889", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2014-12-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93287480-6533-4765-b233-3eea0831464b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3711207889.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3711207889.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3711207889.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/937/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711207889
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711207889.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateliek: 1/ M. R., nar. XX.XX. XXXX,
bytom Z. Q. č. XXX, 2/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXX, 3/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. S. W., N. XXX/XX, 4/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. S.
W., G. II XX/XX, 5/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 6/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, 7/
F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 8/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Z.. S. XXX/X, zastúpený F.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Z.. S. XXX/X, 9/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q., proti odporkyni:
X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. A. XXXX/XXX, U. S. W., zast. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. S.
W., Z. XXX/X, o vyrovnanie dedičských podielov, na odvolanie navrhovateliek 1/, 9/ a H.Y., rod. R. proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. júna 2014, č.k. 10C/109/2011-187, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na  začatie konania a rozhodnuté o
náhrade trov     p o t v r d z u j e .

Odvolanie H. X., rod. R. ako aj odvolanie navrhovateľky 9/ C. Q.    o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vyrovnal dedičské podiely k nehnuteľnostiam po poručiteľke Z. R.,
rod. M., zomr. XX.XX.XXXX,  prejednaným v dedičskom konaní pod sp. zn. D 942/73 bývalým Štátnym
notárstvom v Považskej Bystrici, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX,
XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, kat. úz.
W. Z. Q. na odporkyňu X. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, tak, že do dedičstva po poručiteľke  L. D.,
rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy  bytom N. č. XXX, patria spoluvlastnícke
podiely tak, ako ich ďalej v jednotlivých parcelných číslach ustálil. Vo zvyšku návrh zamietol. Konanie
o návrhu navrhovateľky 9/ C. Q. zastavil. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že pôvodným rozsudkom zo dňa
11.09.2012 vyrovnal dedičské podiely k nehnuteľnostiam po poručiteľke Z. R.. Odvolací súd na odvolanie
navrhovateliek rozsudok zrušil s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu vyporiadať
sa s účastenstvom C. Q. a o jej návrhu na začatie konania rozhodnúť, a to buď procesným alebo
meritórnym rozhodnutím a rozhodnutie aj odôvodniť spôsobom, upraveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V
ďalšom konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s výpismi z listov vlastníctva,
spisom Notárskeho úradu Zdenky Běhalovej N 145/1993, spisom tamojšieho súdu 14D 683/2011,
spisom Štátneho notárstva v Považskej Bystrici D 942/73, Okresného súdu  Trenčín D 540/97, Štátneho
notárstva  Považská Bystrica D 1532/91 a identifikáciou parciel vyhotovenou Správou katastra v Ilave zo



dňa 16.07.2012. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľov
2/ až 8/ L. D. ako dedička po poručiteľke Z. R. bola oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 293/1992 Zb.
a oprávnenou osobou bola aj preto, že na základe dedičského rozhodnutia D 942/73-7, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a ktorým sa prejednalo dedičstvo po Z. R., bola ukrátená na svojom dedičskom podiele.
Z dedičského rozhodnutia vyplynulo, že odporkyňa prevzala poľnohospodárske pozemky tak, ako sú
teraz zapísané na listoch vlastníctva, len preto, že boli v užívaní socialistickej organizácie.  Jej návrh
preto považoval súd prvého stupňa za dôvodný a v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. rozhodol tak, že
potvrdil spoluvlastnícky podiel do dedičstva po L. D. k nehnuteľnostiam, ktoré prevzala odporkyňa na
základe dedičského rozhodnutia po ich matke. Zároveň považoval návrh L. D. za uplatnený včas, pretože
podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona návrhy na vyrovnanie znížených dedičských podielov podané na
Štátnom notárstve po 19.02.1992 sa považujú za návrhy podané podľa tohto zákona, pričom právna
predchodkyňa navrhovateľov 2/ - 8/ L. D. podala svoj návrh u notárky dňa 30.06.1993. Navrhovateľku 1/
M. R. nepovažoval za oprávnenú osobu podľa § 14 ods. 1 zákona č. 293/1992 Z.z., pretože je právnou
nástupkyňou po synovi Z. R., a to L. R., ale v dedičskom konaní po ňom odmietla dedičstvo. Vyslovil
názor, že následky odmietnutia dedičstva spočívajú v tom, že dedič, ktorý dedičstvo odmietol, nededí
a nie je ďalej dedičom poručiteľa. M. R. preto nie je dedičkou po L. R. a neprichádza do úvahy ako
oprávnená osoba podľa § 14 odsek 1 citovaného zákona, ktoré výslovne uvádza, že v prípade smrti
oprávnenej osoby je oprávnenou osobou dedič tejto osoby. M. R. však nie je dedičkou po L. R., lebo
dedičstvo odmietla,  čo má tie isté dôsledky, ako keby sa nebola dožila smrti poručiteľa, a preto nemôže
dediť ani vtedy, ak sa v budúcnosti objaví nový majetok.  Jej právo dediť po poručiteľovi sa už nemôže
obnoviť, a preto návrh M. R. zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie. Pokiaľ ide o navrhovateľku
9/ C. Q., tak zo spisu zistil, že táto sa dostavila 11.07.2011 na výsluch v dedičskej veci 14D/683/2011
po poručiteľke Z. R. a predložila súdu listinu napísanú 28.06.1993 v Z. Q., označenú ako uznanie
dedičských podielov s pečiatkou notárskej kancelárie notárky C. M. zo dňa 30.06.1993. Zároveň uviedla,
že predkladá túto listinu, s tým, že pokiaľ vie od svojej matky M. R., táto bola účastníkmi uvedenými na
listine predložená notárke C. M., ktorá ju vrátila s tým, že tam nie je „dobré“ dedičstvo a viac sa vo veci
nekonalo. Vyslovila vôľu, aby ako jedna z právnych nástupcov po zomrelom dedičovi L. R. vec doviedla
do konca a súd rozhodol o vyrovnaní dedičských podielov, preto vo veci podá návrh. Na listine zo dňa
28.06.1993, ktorú zároveň predložila, je uvedené, že povinná osoba X.  R. súhlasí, aby dedičské podiely
na poľnohospodársku pôdu, ktorú zdedila v dedičstve D 942/73-7, boli zapísané na L. G., L. D. a  R. M..
Podaním zo dňa 12.06.2014 doručeným súdu prvého stupňa 18.06.2014 však  navrhovateľka 9/ vzala
návrh späť, a preto konanie o jej návrhu  podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.  zastavil.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka 1/ M. R.. V odvolaní zotrvala na
svojom stanovisku, že jej po L. R. patrí 1 z dedičstva po nebohej Z. R., ako bolo prejednané Štátnym
notárstvom v Považskej Bystrici pod sp.zn. D 942/73. Dedičstvo po L. R. nadobudlo právoplatnosť
15.03.1995 a odporkyňa súhlasila s prerozdelením dedičstva. V dedičskom konaní zastupovala maloletú
dcéru H. R., ale súd prvého stupňa nepriznal ani jej časť po zomrelom L. R.. Poukazovala na to, že
notárka M. ju nepoučila o tom, aké dôsledky bude mať jej prenechanie dedičstva dcéram. Vyslovila
názor, že od odmietnutia dedičstva treba odlišovať vzdanie sa svojho dedičského podielu v prospech
ostatných dedičov pri uzavretí dedičskej dohody, v ktorom prípade dedič zostáva dedičom, aj keď
podľa dedičskej dohody z dedičstva nenadobudne žiadny majetok. Zotrvala na stanovisku, že svojím
konaním preukázala, že sa dedičstva nevzdala. Zároveň poukazovala na to, že pomníky boli zriadené po
podaní návrhu na Okresnom súde v Trenčíne zo dňa 29.04.2011. Odporkyňa zároveň uzavrela ohľadne
predmetných pozemkov tri zmluvy a dostala aj kúpne ceny.

Odvolanie podala aj odporkyňa 9/ C. Q., rod. R.. Uviedla tam, že aj keď odmietla prevziať 19.06.2014
rozsudok okresného súdu, podáva odvolanie. V konaní ako navrhovateľka využila právo späťvzatia
návrhu, ale okresný súd späťvzatie návrhu neakceptoval. Ďalej uviedla, že sa odvoláva v mene
zomrelého L. R., lebo napadnutý rozsudok sa k nemu nespráva ako k synovi Z. R.. Zároveň vyčítala,
že súdu prvého stupňa nebol známy obsah spisu D 1532/91, z ktorého vyplýva, že v dedičskom konaní
zastupovala maloletú dcéru L. R. - H. R. M. R., pričom dedičia medzi sebou uzatvorili dedičskú dohodu
a bol by priznaný aspoň maloletej H. R. podiel po zomrelej Z. R..

Odvolanie podala aj H. X., rod. R.. V odvolaní uviedla, že aj keď nie je účastníkom a ani navrhovateľom
v uvedenom konaní, s rozsudkom nie je spokojná, lebo poškodzuje jej dedičské právo po otcovi L. R..



V uvedenom dedičskom konaní bola maloletá, v konaní ju zastupovala jej matka M. R.. Zotrvala na
stanovisku, že jej matka M. R. sa dedičstva nevzdala, ale prenechala svoj podiel spoludedičom, čo zákon
rieši ako dedičskú dohodu.

Navrhovatelia M. M., F. F.  a F. F. navrhli odvolaniu navrhovateľky 1/ vyhovieť.

Odporkyňa navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým
bol zamietnutý návrh navrhovateľky 1/ M. R. ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov a zistil, že rozsudok
okresného súdu je potrebné v týchto častiach potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku
vecne správny.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o
odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľka 1/ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na
odvolanie, avšak z ich  obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p.  Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Navrhovateľka 1/ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd robí z
vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa aktívnej legitimácie navrhovateľky 1/, a to v
súvislosti s jej odmietnutím dedičstva po manželovi  nebohom L. R..

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.  Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému
súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že
pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p.  Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p. teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, za ktorého
nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Navrhovateľka 1/ M. R. opäť prejavila nespokojnosť s rozhodnutím v rozsahu, pokiaľ bol jej návrh na
začatie konania o vyrovnanie dedičských podielov zamietnutý, keď spochybnila záver súdu prvého
stupňa o tom, že v dôsledku odmietnutia dedičstva po svojom manželovi L. R. ako dedičovi poručiteľky
Z. R. nie je oprávnenou osobou podľa § 14 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb.



Zo spisu vyplýva, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 17Co/5/2013-163 zo dňa 15. januára 2014
sa zaoberal otázkou posúdenia aktívnej legitimácie navrhovateľky 1/ a konštatoval, že závery súdu
prvého stupňa o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľky M. R. sú správne. Uviedol tam,
že z obsahu spisu bývalého Štátneho notárstva v Považskej Bystrici D 1532/91, a to najmä zo zápisnice
na č.l. 12 napísanej 21. júna 1993 je zrejmé, že manželka poručiteľa M. R. po zákonnom poučení k veci
uviedla, že dedičstvo odmieta a je si vedomá neodvolateľnosti tohto prejavu vôle, pričom v konaní bude
zastupovať maloletú dcéru a jej menom dedičstvo neodmieta. Úkon spočívajúci v odmietnutí dedičstva
považoval už odvolací súd za jednoznačne zrejmý.

Tvrdenia navrhovateľky 1/ v odvolaní o tom, že súdu prvého stupňa nebol zrejmý obsah spisu D
1532/91, najmä obsah zápisnice, preto nie sú ničím podložené. Na č.l. 12 spisu, a to v poslednom
odseku zápisnice zo dňa 21. júna 1993 je uvedené, že prítomná manželka poručiteľa po zákonnom
poučení k veci uvádza: „Ja dedičstvo odmietam, som si vedomá neodvolateľnosti tohto prejavu svojej
vôle a v konaní budem zastupovať maloletú dcéru, jej menom dedičstvo neodmietam. Maloletá je
spôsobilou dedičkou, započítanie neprichádza“. Prejav vôle navrhovateľky 1/ ako dedičky - manželky
poručiteľa je tak uvedený jednoznačne a neopodstatnené sú aj úvahy o tom, že prejav manželky
poručiteľa bolo potrebné vyhodnotiť ako súhlas s dohodou, podľa ktorej nadobúdateľmi celého dedičstva
sú len deti poručiteľa. Dedičská dohoda síce bola uzavretá a schválená rozhodnutím o dedičstve č.k. D
1532/91-17 zo dňa 21. februára 1995, ale podľa odôvodnenia manželka poručiteľa na pojednávaní dňa
21.06.1993  dedičstvo  platne  odmietla,  a preto  ako zákonné dedičky v prvej skupine podľa § 473 odsek
1 Občianskeho zákonníka prichádzajú do úvahy jeho štyri dcéry rovnakým podielom, ktoré uzavreli
dedičskú dohodu. V čase uzavretia dedičskej dohody, t.j. 21. februára  1995 boli plnoleté všetky štyri
dcéry poručiteľa, t.j. aj H. R., nar. 13.02.1976. Súd prvého stupňa tak svoje závery o aktívnej legitimácii
navrhovateľky 1/ vyvodil  správnym  vyhodnotením  obsahu  spisu   Štátneho  notárstva  v Považskej
Bystrici  D 1532/91, a preto nemohol byť považovaný  dôvod na odvolanie podľa §  205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p. za uplatnený opodstatnene.

Súd prvého stupňa na tieto skutkové zistenia správne aplikoval aj ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č.
293/1992 Zb.

Na základe skutkových zistení, vyplývajúcich zo spisu o prejednaní dedičstva po neb. L. R. súd prvého
stupňa aj vyvodil správne závery o aktívnej legitimácii, v dôsledku čoho aj vec správne posúdil, a preto
nie je možné úspešne uplatniť dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Tvrdeniami navrhovateľky 1/, ako aj 9/ v ich odvolaniach o tom, že za oprávnené osoby na vyrovnanie
dedičských podielov po neb. Z. R. mali byť považované deti po neb. L. R. sa dá stotožniť. Tieto osoby
však nepodali návrh na vyrovnanie dedičských podielov v zákonnej lehote, ako to urobila ich matka M.
R., ktorá však nebola dedičkou v dôsledku odmietnutia dedičstva po neb. L. R.. Zamietnutie návrhu na
vyrovnanie dedičských podielov je preto dôsledkom nesprávneho postupu samotných dedičov po neb.
L. R., ktorí návrh na vyrovnanie dedičských podielov nepodali, ale urobila tak ich matka, ktorá nebola
dedičkou po neb. L. R. a nie je preto oprávnenou osobou na podanie návrhu na vyrovnanie dedičských
podielov. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď jej návrh zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie.

Odvolanie navrhovateľky 9/ C. Q. bolo potrebné odmietnuť podľa § 218 ods.  1 písm. a/ O.s.p., podľa
ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Odvolanie sa totiž podáva v zmysle ust. § 204 ods. 1 O.s.p. do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Lehota sa zásadne počíta od doručenia rozhodnutia tomu
účastníkovi, ktorý chce podať odvolanie. Pre začiatok plynutia lehoty je dôležité účinné doručenie
účastníkovi.



V prípade, pokiaľ adresát odoprie písomnosť prijať, je v ust. § 50 O.s.p. zakotvená fikcia účinného
doručenia súdnej písomnosti tak, že písomnosť je v takom prípade doručená dňom, keď jej prijatie bolo
odopreté.

V prejednávanej veci bol rozsudok okresného súdu, ktorý obsahoval aj výrok o zastavení konania o
návrhu navrhovateľky 9/ doručovaný na pojednávaní súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 19. júna 2014.
Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok a
doručovaný účastníkom. Lehota na odvolanie preto navrhovateľke 9/ začala plynúť 20. júna 2014 a
uplynula 4. júla 2014. Odvolanie však bolo podané na Pošte Ilava 07.07.2014, spolu s odvolaniami
navrhovateľky 1/, ako aj H. X..  Navrhovateľke 1/ však bol rozsudok doručený 23.06.2014, preto lehota
na odvolanie uplynula len 8. júla 2014, v dôsledku čoho odvolanie podané 7. júla 2014 bolo podané včas.

Keďže navrhovateľke 9/ C. Q. začala plynúť lehota  od odopretia prevzatia rozsudku, uplynula 4. júla
2014, a preto odvolanie podané 07.07.2014 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na
odvolanie, v dôsledku čoho bolo potrebné takéto odvolanie odmietnuť.

Odmietnuté bolo aj odvolanie H. X., rod. R., a to podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého
odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Na podanie odvolania je totiž oprávnený v zmysle ust. § 201 O.s.p. účastník konania a za určitých,
zákonom stanovených podmienok aj vedľajší účastník. H. X. však nebola účastníčkou konania a rovnako
ani vedľajšou účastníčkou. Nie je preto oprávnená na podanie odvolania,  v dôsledku  čoho  bolo
nevyhnutné   jej  odvolanie odmietnuť podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

V odvolacom konaní bola tak úspešná odporkyňa, ktorá by mala v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s
odvolacím konaním jej trovy nevznikli, a preto jej neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku      n i e     j e      odvolanie    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/109/2011", "guid": "13501d84-96f0-4c79-ba62-796469a050e7:f59ed2f9-f3fe-495e-b93d-fac4f0a9c191", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9f5c2164-bea1-4b6b-b19f-2c10ee8478a4:a93f04b9-2ce9-4d27-a920-87c270242284", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6711208790.1", "spisova_znacka": "17Co/5/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/5/2013 z 28. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711208790.1"}], "citovane_v": [{"guid": "e66e38e3-4013-4bf0-977b-7627e645d25a:da5cbdb7-a290-4104-b5c8-3db8236022ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6912213213.1", "spisova_znacka": "8Cdo/1359/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/1359/2015 z 13. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6912213213.1"}]}