{"guid": "7bcd1a9e-a671-482e-b01c-4a7aaa20d475:4fbc4d67-7603-4a19-bff6-b655bb161c3b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3714010334.2", "spisova_znacka": "23To/153/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/153/2014 z 19. 11. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 19. novembra 2014, sp. zn. 23To/153/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3714010334.2", "identifikacne_cislo": "3714010334", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ladislav Cakoci", "sudca_id": 22, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ladislav-cakoci-22", "datum_vydania": "2014-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fbc4d67-7603-4a19-bff6-b655bb161c3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3714010334.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3714010334.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3714010334.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/153/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714010334
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3714010334.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. novembra 2014
prejednal odvolanie obžalovanej

G. T.
nar. XX.XX.XXXX v D. R., trvale bytom D. t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/191/2014-213 zo dňa
02.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej  z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom  Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 2T/191/2014-213 z 02.10.2014  bola obžalovaná
G. T.  uznaná vinnou  z prečinu krádeže podľa §  212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák.   v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1  Tr. zák., pretože dňa 16. mája 2014 v
čase pred 19.30 hod. vošla cez neuzamknutú bránku oplotenia do dvora rodinného domu XXX/X,  v
D. R., na Z. L. a cez pootvorené vstupné dvere domu, ktorého majiteľom sú manželia R. A. a C. A.,
vnikla dovnútra, pohybovala sa  v jeho priestoroch, kde z kuchyne odcudzila mobilný telefón zn. Nokia
C2-00 a následne prešla cez chodbu domu do spálne, odkiaľ zo stolíka odcudzila šperky zo zlata, a to
pánsku retiazku na krk o dĺžke 50 cm, 2 ks dámskych retiazok o dĺžke asi 45 cm so štvorčekovanými
očkami, prsteň s červeným kameňom, zlatý briliantový prsteň, pár náušníc s červenými kamienkami,
2 ks obrúčok, náramok na ruku, hrubý strieborný prsteň s kamienkami, krížik o dĺžke 2 cm, prívesok
tvaru štvorlístka, prívesok krížik s Kristom o dĺžke 3 cm, hrubý prsteň s vygravírovanými iniciálami BL
a pánske hodinky zn. Print, 2 ks dámskych hodiniek, po čom bola v čase asi o 19.30 hod. na balkóne
pristihnutá poškodeným C. A., avšak podarilo sa jej z miesta činu utiecť, čím poškodeným C. A. a R. A.,
obaja trvale bytom D. R., L. XXX/X, spôsobila odcudzením vecí celkovú škodu vo výške 2.462,16 Eur.

Bola za to odsúdená podľa §  212 ods. 3 Tr. zák.  za použitia § 41  ods. 1 Tr. zák., § 38  ods. 2, 4  Tr.
zák., § 37  písm. h), m) Tr. zák.  na úhrnný trest  dva roky odňatia slobody.  Podľa § 48 ods. 2   písm.
b) Tr. zák.   bola pre výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.  súd obžalovanú  G. T.  zaviazal nahradiť škodu poškodeným C. A., nar.
XX.XX.XXXX a R. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. R., L. XXX/X, vo výške 2.462,16 Eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení  podala
odvolanie   obžalovaná.  V jeho písomnom odôvodnení  prostredníctvom obhajcu uviedla, že súd sa



nedostatočne vysporiadal  so skutočnosťou, že ona sa  od začiatku prípravného konania  doznala  ku
skutku  porušovania domovej slobody, avšak ku krádeži predmetných vecí  sa nedoznala,  pretože
krádež nespáchala.  Nenašla sa daktyloskopická stopa  na stolíku  v spálni  a taktiež by museli byť
daktyloskopické stopy   na  puzdre od hodiniek, ktoré mala odcudziť.  Je si vedomá, že v dome nemala
čo hľadať,  k tomu sa aj doznala. Svedok W. L. klamal, keď uvádzal, že mu mala ponúkať  tri alebo dva
prstene  a prívesok s Kristom.  Namieta tiež odborné vyjadrenie  vypracované spoločnosťou  C. s.r.o.,
G.,  ako nedostatočné a tiež samotnú škodu.   Sama v odvolaní žiadala, aby mohla podstúpiť previerku
na detektore lži.  Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  a vec vrátiť tomuto súdu  na
opätovné  prejednanie, prípadne, aby odvolací súd rozhodol  vo veci sám tak,  že ju pre prečin krádeže
spod obžaloby oslobodí.

Prokurátor krajskej prokuratúry   v konaní o odvolaní  uviedol, že  rozsudok súdu prvého stupňa  považuje
za zákonný a dôvodný  vo všetkých jeho výrokoch  a navrhol  podľa § 319 Tr. por.  odvolanie obžalovanej
ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd  podľa § 317 ods. 1 Tr. por.  preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku,  proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,  ktoré mu
predchádzalo   a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Okresný súd  pri  zisťovaní  a ustálení skutkového stavu  veci  postupoval v súlade so zákonom,  keď na
hlavnom pojednávaní vykonal   všetky potrebné dôkazy a tieto  objektívne vyhodnotil  podľa vnútorného
presvedčenia  založeného na starostlivom uvážení  všetkých okolností prípadu,  jednotlivo i v ich súhrne,
tak ako to predpokladá  ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.  V odôvodnení rozsudku   potom okresný
súd vyložil,  ktoré skutočnosti   vzal za dokázané  a o ktoré dôkazy oprel   svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.   Obžalovaná T.  sa doznala len k
skutku porušenia domovej slobody,  avšak poprela,  že by  sa dopustila krádeže predmetných vecí.
Obžalovaná  je z trestnej činnosti usvedčovaná  výpoveďou  svedka a poškodeného  C. A.,  ktorý potvrdil,
že v inkriminovaný deň  prichytil obžalovanú, ktorá sa  v dome nachádzala bez jeho súhlasu.  Do domu
sa dostala tak, že nechal pootvorené dvere,  keď vyšiel z domu do skleníka, pričom obžalovaná  ho
sledovala  a využila jeho nepozornosť  a vošla do domu.  V dome  boli pootvárané dvere v izbách i
zásuvky v nábytku.  Obžalovaná   nechcela vyčkať príchod polície a vyskočila z balkóna, pričom pri
dopade na zem jej vypadla príručná taštička.  Taštičku zodvihla a utiekla.  Z výpovedí svedkyne R. A. a
K. A. vyplýva,  že im boli   odcudzené   mobilný telefón,  hodinky a predmetné šperky zo zlata, uvedené
v skutkovej vete rozsudku.  Z výpovede svedka W. L.  vyplýva,  že v inkriminovaný deň  mu v nočných
hodinách  telefonovala obžalovaná, že sa chce s ním stretnúť.  Potvrdil,  že obžalovaná  mu núkala  zlaté
prstene, zlatý krížik s L., zlaté náušnice a ešte  ďalšie veci, ktoré nevedel presne špecifikovať. Uvedené
zlaté šperky  od obžalovanej nekúpil,  pretože mal podozrenie, že pochádzajú z krádeže.  Zo znaleckého
posudku  Kriminalistického a expertízneho ústavu vyplýva, že   zanechaná daktyloskopická stopa je
zhodná  s pravým ukazovákom obžalovanej.  Spáchanie skutku   je potvrdené  aj zápisnicou o obhliadke
miesta činu, ako aj fotodokumentáciou.  Odborným vyjadrením   vypracovaným spoločnosťou  C.,  s.r.o.,
G.  bola objektívne  ustálená výška škody,  spôsobenej  odcudzením  predmetných vecí,  v celkovej
výške 2.462,16 €.  Pokiaľ  obžalovaná žiadala  previerku na detektore lži,  tento dôkaz  vzhľadom k
ostatným  už vykonaným dôkazom   odvolací súd nepovažoval  za potrebné vykonať.  Odvolací súd  po
preskúmaní veci  vzhľadom na uvedené dôkazy  dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný
súd, na ktoré poukázal  v odôvodnení  napadnutého rozsudku a o vierohodnosti  ktorých  nie sú  žiadne
pochybnosti. Vykazujú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne   a nepochybne usvedčujú  obžalovanú
zo spáchania žalovaného skutku  uvedeného  vo výroku  napadnutého rozsudku.

Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení, keď konanie obžalovanej  po právnej stránke  posúdil
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák.  v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody  podľa § 194  ods. 1 Tr. zák.

Preskúmajúc napadnutý rozsudok  vo výroku o treste,  ani tu  súd prvého stupňa nepochybil.  Vychádzal
pritom zo zásady ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Prihliadol pritom  na osobu
obžalovanej,  jej pomery a možnosti nápravy.  O osobe obžalovanej  mal súd zistené, že  v mieste
bydliska požíva priemernú povesť. Bola potrestaná za priestupok. Za posledných 10 rokov   bola  14-krát
odsúdená najmä pre  majetkovú trestnú činnosť.  Poľahčujúce okolnosti súd nezistil, na druhej strane
obžalovanej priťažovalo, že v zmysle § 37 písm. h), m)  Tr. zák., že spáchala viac trestných činov a že



bola za trestný čin odsúdená.  Po zohľadnení všetkých  vyššie naznačených okolností  majúcich význam
pre uloženie druhu a výmery trestu, správne súd prvého stupňa  uložil obžalovanej trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky. Keďže obžalovaná  v posledných 10 rokoch  pred spáchaním trestnej činnosti  bola
vo výkone trestu odňatia slobody,  ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin,  správne bola súdom
prvého stupňa zaradená  pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Takto uložený trest aj odvolací súd považuje  za potrebný  a dostatočný  na nápravu  a prevýchovu
obžalovanej.

Vzhľadom k tomu, že poškodení  si riadne a včas  uplatnili  nárok na náhradu škody a výška škody bola
vyčíslená odborným vyjadrením,  správne súd prvého stupňa  obžalovanú zaviazal  k náhrade škody
poškodeným C. A. a R. A. vo výške 2.462,16 €.

Z takto rozvedených dôvodov   odvolací súd nepovažoval  odvolanie obžalovanej za dôvodné  a toto
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší  riadny opravný
prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/191/2014", "guid": "422d305e-b8ef-449c-a60b-ec750e69db3c:a466ceaa-aee0-409f-be9a-2fc07a5869d8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}