{"guid": "c472513f-2279-485a-b4d8-46d276ed5889:72071881-2286-4334-8646-30ccf576c1ce", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3714201546.2", "spisova_znacka": "19CoP/52/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/52/2014 z 16. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 16. júla 2014, sp. zn. 19CoP/52/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3714201546.2", "identifikacne_cislo": "3714201546", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2014-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72071881-2286-4334-8646-30ccf576c1ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3714201546.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3714201546.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3714201546.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 19CoP/52/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3714201546\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3714201546.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny\nZáhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. C., nar. XX.XX.XXXX,\nzastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. J., dieťa rodičov B. L., bytom G. J., X. XXXX/\nXXX, zastúpenej I.. I. B., advokátom, so sídlom v P., L. XX/XX a C. C., bytom G. J., X. XXXX/XXX,\nzastúpeného S., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, na odvolanie matky proti rozsudku\nOkresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. marca 2014, č.k. 7P/14/2014-227, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu       p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zveril mal. C. C., nar. XX.X.XXXX                  do striedavej osobnej\nstarostlivosti oboch rodičov od právoplatnosti rozsudku s tým, že osobnú starostlivosť o maloletého budú\nrodičia zabezpečovať striedavo v týždňových intervaloch, matka v párnom týždni toho ktorého roku, otec\nv nepárnom týždni toho ktorého roku tak, že si budú dieťa navzájom odovzdávať v nedeľu o 18:00 hod.,\nmatka otcovi                   na adrese jeho bydliska a otec matke na adrese jej bydliska. Každému z\nrodičov uložil povinnosť v stanovenom čase odovzdať mal. dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča\ns jeho osobnými vecami a riadne pripravené a rozhodol, že každý z rodičov bude mal. dieťa zastupovať a\nspravovať jeho majetok. Zároveň výživné rodičom neurčil s tým, že bežné výdavky a náklady spojené so\nstarostlivosťou o dieťa budú účastníci konania znášať po jednej polovici. Okresný súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 24               ods. 2, 4, § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 veta prvá,\nods. 2 Zákona o rodine s tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia spolu s mal.\nC., ako aj matkiným synom žili v spoločnej domácnosti do februára 2013 v rodinnom  dome otca, kde\nspoločne zabezpečovali nielen výživu, ale aj výchovu mal. C.. Vzťah mal. C. k obom rodičom je na veľmi\ndobrej úrovni, potom, ako rodičia spolužitie prerušili, matka sa s oboma mal. deťmi odsťahovala bývať\ndo rodinného domu svojich rodičov v G. J.                    a od tej doby sa otec s mal. C. pravidelne stýka,\npričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje aj počas viacerých dní. Ďalej uviedol, že bytové podmienky\noboch rodičov, ako aj ich materiálne zabezpečenie je nadštandardné s poukazom na správu opatrovníka\nv priebehu konania na základe výsledkov vykonaného šetrenia v domácnosti oboch rodičov. V priebehu\nkonania otec uviedol, že ovláda všetky domáce práce ako je varenie, pranie, vie sa o dieťa samostatne\npostarať, čo v minulosti preukázal tým, že o mal. C. sa staral aj dlhšie časové obdobie bez pomoci matky,\nnaposledy v novembri 2013, keď matka spolu                so svojimi rodičmi trávila týždennú dovolenku\nmimo územia SR. Podľa názoru súdu je                   v záujme mal. C. nevyhnutné, aby sa citová\nväzba medzi ním a jeho rodičmi aj naďalej kvalitatívne rozvíjala, a aby sa obaja rodičia, aj pokiaľ nebudú\nžiť v spoločnej domácnosti, spoločne podieľali na jeho výchove. Je potrebné, aby výchovu mal. C. ako\nchlapca zabezpečovala nielen matka, ale aj otec, v ktorom dieťa bude vidieť autoritu a v neposlednom\nrade aj svoj vzor. Mal za to, že pre výchovu dieťaťa obaja rodičia spĺňajú všetky zákonom požadované\npredpoklady s tým, že otec v priebehu konania deklaroval, že v starostlivosti                   o mal. C. mu\n\nbudú pomáhať jeho rodičia, s ktorými má dieťa taktiež vytvorený silný citový vzťah, a že svoje pracovné\npovinnosti si prispôsobí tejto priorite. Navyše súd poukázal na skutočnosť, že mal. C. už nie je dieťa v\nútlom veku, navštevuje predškolské zariadenie a prostredie, v ktorom otec býva, bolo len prednedávnom\naj jeho domovom. Preto súd                   na základe uvedených skutočností, stanoviska opatrovníka, ktorý\nnavrhol mal. C. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, vychádzajúc predovšetkým zo záujmu\nmal. C. a rešpektujúc jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, prihliadajúc na prejavený\nzáujem oboch rodičov podieľať sa na jeho výchove, zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti\noboch rodičov, tak ako uviedol vo výroku rozhodnutia. Pri rozhodovaní súd neprihliadol na matkou\npredložený dôkaz - odborný posudok Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva X.,\nktorý dňa 24.03.2014 vyhotovila jeho riaditeľka C.. I. Y., špeciálny pedagóg, a ktorým odporučila, aby bol\notcovi s mal. C. upravený styk. Uvedené odborné vyjadrenie, ktoré podľa názoru súdu bolo vyhotovené\nsubjektívne len na základe objednávky matky,              bez zisťovania stanoviska otca maloletého.\nJeho obsah sa pritom nezaoberá ani otázkou možnej striedavej osobnej starostlivosti zo strany oboch\nrodičov a ani tým, z akého dôvodu je vhodnejšie, aby výchovu maloletého zabezpečovala matka a nie\notec, ktorému bolo doporučené len upraviť styk. Výživné rodičom na mal. C. súd neurčil z dôvodu, že\nčas, po ktorý budú rodičia zabezpečovať výchovu a výživu dieťaťa, je rovnaký a aj zárobkové pomery\noboch rodičov, ktoré súd v konaní zistil, sú približne rovnaké. Taktiež sa súdu javilo ako nedôvodné, aby\notca zaviazal k povinnosti poukazovať matke sumu 500 Eur na tvorbu úspor dieťaťa z dôvodu, že otec\nna pojednávaní dňa 26.03.2014 súdu predložil dôkaz - potvrdenie G. o tom, že v uvedenom peňažnom\nústave založil                  v roku 2009 na meno mal. C. termínovaný vklad, ktorého výška k 12.03.2014\npredstavuje sumu 12.306,55 Eur, z čoho vyplýva, že otec má záujem na tvorbe úspor                     pre\nmaloletého, a preto nebolo potrebné, aby mu takáto povinnosť bola ukladaná zo strany súdu.\n\nProti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2\nO.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvého\nstupňa o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je predčasné a nesprávne, nakoľko súd\nnevykonal dokazovanie na zistenie ďalších podstatných skutočností dôležitých pre správne posúdenie\nzáujmov maloletého. Uviedla, že súd skúmal len bytové podmienky, materiálne zabezpečenie rodičov a\nschopnosť rodičov zabezpečovať starostlivosť o maloletého bez toho, že by zisťoval aj vzájomný vzťah\nmaloletého a jeho rodičov. Mala za to, že súd nezisťoval žiadne konkrétne skutočnosti, na základe\nktorých by mohol objektívne posúdiť otázku, či zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti\nje vhodné a v záujme maloletého. Uviedla, že základné podmienky striedavej osobnej starostlivosti\nsú blízkosť bydlísk oboch rodičov, kvalitný citový vzťah, ochota starať sa o dieťa na strane rodičov a\nschopnosť spolupracovať a komunikovať vo veci starostlivosti o dieťa, pričom súd na posúdenie kvality\ncitového vzťahu dieťaťa k obom rodičom nevykonal žiadne dokazovanie a túto povinnosť neuložil ani\nopatrovníkovi, navyše neschopnosť rodičov spolupracovať bola dokazovaním dostatočne preukázaná.\nBola toho názoru, že pre posúdenie toho, aká starostlivosť o maloletého zo strany rodičov bude skutočne\nv jeho záujme, je potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Uviedla, že medzi matkou a otcom dochádza\nopakovane ku konfliktom, pričom otec sa k matke správa hrubo a urážlivo a nerešpektuje aktuálny\nzdravotný stav maloletého a trvá na stretnutí, aj keď je dieťa choré. Poukázala               na vek dieťaťa a s\ntým súvisiacu citovú väzbu na matku, prevažujúcu potrebu maloletého byť v prítomnosti matky z hľadiska\nzdravého citového vývoja dieťaťa, ako aj na súrodenecký vzťah maloletého k jeho mal. bratovi S..\nZdôraznila, že prejavom naplnenia práv maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov,\nako aj na zachovanie rovnocenného vzťahu k obom rodičom nie je len jeho zverenie do striedavej\nosobnej starostlivosti, ale aj zverenie do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov za súčasnej\núpravy jeho styku s druhým rodičom. Mala za to, že striedanie výchovného prostredia v tak útlom veku\nmaloletého môže mať negatívny dopad na jeho správanie a budúce povahové vlastnosti, ktoré sa v tomto\nobdobí u neho formujú. Prítomnosť matky maloletému nemôže nahradiť pomoc otcovi zo strany jeho\nrodičov. Navyše, ak by mal súd prihliadať na ich pomoc, mal by mať zistené aj pomery v rodine otca a\nich vzájomné vzťahy. Uviedla, že maloletý má u matky vytvorené svoje zázemie, domov, pričom v tomto\nveku potrebuje pocit istoty a stabilného domova. Bola presvedčená, že len znaleckým dokazovaním\nby sa zistili podstatné skutočnosti, ktorými sú najmä citový vzťah maloletého k rodičom, citový vzťah\nrodičov k maloletému, stanovisko maloletého k striedavej osobnej starostlivosti, povahové vlastnosti\nrodičov a ich osobnostné predpoklady na výchovu a starostlivosť o maloletého, vzťah medzi maloletým\na jeho bratom. Ďalej poukázala na skutočnosť, že maloletý má zdravotné problémy, je dlhodobo v liečbe\nalergiológa a imunológa, pričom má opakované zápaly ucha, a preto je potrebný neustály dohľad nad\njeho zdravotným stavom, ktorý mu zabezpečuje výhradne matka. Otec sa doposiaľ o zdravotné problémy\n\nmaloletého vôbec nezaujímal a nemá ani riadny prehľad a vedomosti, ako v prípade zdravotných ťažkostí\npostupovať. Uviedla, že maloletý je na matku veľmi citovo naviazaný, vyžaduje si jej neustálu prítomnosť\na po stretnutiach s otcom sa na matku viac upína. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu o\nvyživovacej povinnosti, kde súd konštatoval len približne rovnaké zárobkové pomery rodičov, pričom z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že možnosti a majetkové pomery otca sú oproti matke podstatne\nširšie a priaznivejšie. Na podporu svojich tvrdení priložila potvrdenie o oznámení o priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil C. C., OO PZ v G. J. zo dňa 14.04.2014, čestné\nvyhlásenie svojich rodičov zo dňa 23.04.2014 a vyjadrenie k zdravotnému stavu maloletého zo dňa\n17.04.2014.\n\nK podanému odvolaniu matky sa vyjadril opatrovník maloletého ÚPSVaR              G. J. a navrhol\nnapadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Mal za to, že je v záujme maloletého, aby vyrastal aj\nv prostredí, ktoré poznal od narodenia. Uviedol, že matka sa na pojednávaní vyjadrila, že maloletý sa\ns otcom pravidelne stretáva, pričom vzťah otca a maloletého zhodnotila ako dobrý a zodpovedajúci\nvzťahu rodiča a dieťaťa. Vzhľadom na nízky vek maloletého netrval na jeho vyšetrení u znalca z odboru\npsychológia. Maloletý má od februára 2014 stabilné rodinné prostredie u oboch rodičov, ktoré mu chcú\naj naďalej poskytovať, pričom prostredie u otca je mu známe. Uviedol, že vo veci zverenia maloletého\ndo striedavej osobnej starostlivosti by bola ideálna dohoda rodičov a v prípade, ak to nebude možné,\nnavrhol znalecké dokazovanie.\n\nK podanému odvolaniu matky sa vyjadril aj otec, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil  so skutkovými a\nprávnymi závermi súdu prvého stupňa a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdil ako vecne správny. Poukázal na prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil,\nže medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri jej hľadaní musí\nbyť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami\nrodičov. Bol presvedčený, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým\nv jeho záujme, pričom otec je plne spôsobilý zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, ktorý\nmá u neho vytvorené optimálne podmienky pre jeho zdravý rozvoj, a to v jeho prirodzenom prostredí.\nMal za to, že striedavá osobná starostlivosť zmierni škodlivý dopad na dieťa najmä tým, že matka\nsvojvoľne odišla zo spoločnej domácnosti a vytrhla dieťa z jeho prirodzeného prostredia, zachová sa\ntak kontinuita vzťahov dieťaťa k obom rodičom, aj k ostatným príbuzným, pričom otec má záujem, aby\nmaloletý čo najmenej vnímal rozchod rodičov. Uviedol, že maloletý si s bratom S. nerozumel a nemali\ntakmer žiadne spoločné záujmy najmä z dôvodu vekového rozdielu 6 rokov, pričom ak bude mať S.\nzáujem, nebude mu brániť v trávení času s maloletým aj v jeho dome, kde má dokonca S. tiež svoju\nizbu. Zdôraznil, že prípadné psychologické skúmanie maloletého považuje za absolútne nenáležité,\nnepotrebné a až drastické riešenie, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na maloletého. Poprel, že\nby si styk s maloletým vynucoval aj v dobe, keď to jeho zdravotný stav neumožňuje. Taktiež odmietol\nakýkoľvek incident s matkou, na základe čoho mala oznámiť spáchanie priestupku na OO PZ a urážlivé,\nči hrubé správanie k matke. Uviedol, že  pokiaľ žil maloletý s otcom v spoločnej domácnosti, nemá\nvedomosť, že by podstupoval špeciálne a pravidelné vyšetrenia, s výnimkou zápalu stredného ucha. Dal\ndo pozornosti, že maloletý netrpí zdravotnými problémami vážnejšieho charakteru a vždy ide o bežné\ndetské zdravotné komplikácie, ktoré si nevyžadujú osobitný zdravotný režim, či dohľad. Pokiaľ ide o\nmatkou tvrdený silný citový vzťah maloletého k nej a vyžadovanie jej sústavnej prítomnosti, poukázal na\ndve týždňové dovolenky matky v K. v priebehu piatich mesiacov, a to bez maloletého. Sťahovanie matky\nv období posledných siedmich rokov štyrikrát taktiež nepovažoval                    za budovanie stabilného\nvýchovného prostredia. Uviedol, že pri realizácii styku s maloletým ho takmer vždy odovzdáva jej\nrodinným príslušníkom. Odmietol tvrdenia matky, že rodinné pomery jeho rodičov by mali byť predmetom\nskúmania súdu, nakoľko sa predovšetkým on ako otec bude osobne starať o maloletého, čomu si vie\nprispôsobiť aj svoj pracovný čas a pomoc jeho rodičov pri starostlivosti o maloletého považoval za\nnormálne a bežné. Mal            za zrejmé, že matka zavádza a klame v snahe zabezpečiť si od otca príjem\nvo výške 1.500 Eur na realizovanie jej luxusného spôsobu života, pričom práva a povinnosti k maloletému\nnemôžu byť prostriedkami na naplnenie nedôvodných záujmov niektorého rodiča. Dal                  do\npozornosti, že všetky správy, hodnotenia, trestné oznámenia zabezpečené matkou sú dokazované až po\nvydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, a ak by boli pravdivé, tak                      za obdobie života maloletého\nby sa určite prejavili. Mal za to, že komunikácia medzi rodičmi prebiehala konštruktívne a kultivovane, a\nčom svedčí aj dohoda rozsahu styku otca                              s maloletým zo dňa 05.03.2014, čoho dôkazom\nje uznesenie OS PB o nariadení predbežného opatrenia. Tvrdil, že narušenie schopnosti spolupracovať\na komunikovať zo strany matky nastalo až po vyhlásení napadnutého rozsudku v snahe spochybniť ho.\n\nZdôraznil, že citová väzba medzi maloletým, otcom a jeho rodinou je veľmi silná a otcova domácnosť\nje prostredím, ktoré je maloletému vlastné, nakoľko tam vyrastal. Na záver uviedol, že rozhodovanie o\nstarostlivosti o dieťa je kompromisom, nie ideálnym stavom a ide o hľadanie stavu blízkemu usporiadanej\nrodiny, aby sa budoval vzťah dieťaťa k obom rodičom.\n\nKrajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.                 a dospel\nk záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne\nsprávny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.\n\nOdvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou vznesené a v plnom\nrozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného dôvodu si osvojuje dôvody\nnapadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na\nzdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:\nPodľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o\nosobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej\nstarostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.\nAk so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,\nči bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.\n\nPodľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv                     a povinností\nalebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa                   na zachovanie\njeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové\nväzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa\nna výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na\nvýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie\npravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Záujmom dieťaťa\nteda nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov.\n\nSúd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov dbá predovšetkým o záujem maloletého.\nTaktiež dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržovanie\npravidelného osobného styku s nimi. Rovnako má súd prihliadnuť aj na citovú orientáciu a zázemie\ndieťaťa, výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodiča, stabilite budúceho výchovného prostredia,\nk citovým väzbám                   na starých rodičov, či iných príbuzných, ale aj k hmotnému zabezpečeniu\nzo strany rodiča, vrátane bytových pomerov. Každý z rodičov sa totiž za určitých predpokladov (ak má\no to záujem a je na to spôsobilý) môže nezastupiteľným spôsobom podieľať na postupne sa vyvíjajúcej\nživotnej orientácii dieťaťa, na jeho výchove, čím sa realizuje záujem dieťaťa, ale aj záujem rodiča.\n\nV danom prípade treba postupovať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napr. v\nrozhodnutí E. p. v. Italy zo 16. novembra 1999 (s odkazom aj                           na rozhodnutie vo veci Olsson\nv. Sweden z 27. novembra 1992 a Johansen v. Norway                 z 23. septembra 1994) vyslovil, že medzi\nzáujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť\nosobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.\nPo preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa                 vo\nveci vykonal dokazovanie, v rámci ktorého sa predovšetkým zaoberal spôsobilosťou oboch rodičov\nk výchove maloletého, na základe ktorého zistil, že obidvaja rodičia majú rovnaké predpoklady pre\nvýchovu maloletého, a že o výchovu maloletého majú obaja rodičia záujem. Obaja rodičia v minulosti\nriadnym spôsobom zabezpečovali výchovu maloletého po stránke citovej, rozumovej a mravnej a o\nmaloletého bolo a je vzorne postarané aj po stránke materiálnej, pričom obaja rodičia sa na jeho výchove\npodieľali od jeho útleho detstva, nakoľko od narodenia maloletého do februára 2014 žili v spoločnej\ndomácnosti. Vzdialenosť bydliska rodičov je minimálna, takže mal. C. sa zverením do striedavej osobnej\nstarostlivosti nebude meniť výchovné prostredie. Práve naopak, matka odišla zo spoločnej domácnosti\na maloletý sa v čase pobytu u otca bude vracať práve do jemu známeho prostredia, v ktorom bol do\nfebruára 2014 vychovávaný, a ktoré považoval za svoj domov. Spôsobom striedavej starostlivosti taktiež\nnedôjde k narušeniu jeho prostredia nielen                      v rodinách, ale ani v predškolskom zariadení,\nči v okruhu kamarátov. Navyše otec uznal dôležitosť mal. S., brata maloletého, v živote mal. C., pričom\nim otec nebude brániť vo vzájomnom kontakte počas jeho starostlivosti o maloletého.\n\nZachovať dieťaťu oboch rodičov je nielen v záujme detí, ale aj oboch rodičov a širšej rodiny z oboch\nstrán. Každé narušenie partnerských vzťahov negatívne zasahuje                             do\npsychologickej atmosféry širšej rodiny. Akákoľvek dohoda medzi ex partnermi je pozitívnym signálom\ntoho, že obidvaja rodičia majú vrelý a dobrý vzťah k svojmu dieťaťu               a chcú pre neho to\nnajlepšie. Ak sú medzi rodičmi maloletého dieťaťa napäté vzťahy, takéto vzťahy poškodzujú aj dieťa.\nPodľa vyjadrení rodičov má maloletý dobrý vzťah k obidvom rodičom. Pre odvolací súd je rozhodujúci\npredovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého nepochybne je, aby bol predovšetkým v\nstarostlivosti obidvoch rodičov, aby rozpadom ich partnerského vzťahu neprišiel o jedného z nich, pričom\nrovnomernou starostlivosťou matky a otca bude naplnený aj všestranný rozvoj dieťaťa.\n\nVzhľadom na posun vo vnímaní role otca a matky pri výchove detí, zvýšené zapojenie otcov do\nstarostlivosti o dieťa aj v jeho najmladšom veku už nie je výchova dieťaťa výhradne, ani prevažne\nv rukách matky, čomu musí zodpovedať aj riešenie situácie, kedy sa manželstvo, resp. partnerstvo\nrozpadne a je nevyhnutné zabezpečiť následnú výchovu maloletých detí. (porovnaj nález Ústavného\nsúdu ČR, sp. zn. I. ÚS 2482/13 z 26. mája 2014).\n\nPokiaľ ide o námietku matky, že rodičia maloletého od rozchodu spolu nekomunikujú, a teda\nnie sú schopní spolupracovať a kultivovane komunikovať, odvolací súd uvádza, že nezvládnutú\nkomunikáciu medzi rodičmi ako prekážku zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti\nnemožno absolutizovať, pretože ani chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je sama\nosebe prekážkou striedavej starostlivosti (porovnaj nálezy Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I.\nÚS 266/2010 zo dňa 18.08.20110                           a sp. zn. I. ÚS 2661/2010 zo dňa 02.11.2010, na ktoré\nmožno poukázať vzhľadom                             na prakticky totožnú právnu úpravu striedavej starostlivosti\na podobnú právnu kultúru s ČR). Naviac zo spisu nevyplýva úplná absencia komunikácie matky a otca,\naj keď ich vzťah údajne nie je dobrý. Striedavá osobná starostlivosť by mala byť pre rodičov podnetom\na motiváciou k tomu, aby sa snažili spolu čo najviac spolupracovať a  zmeniť svoje správanie voči sebe,\nnakoľko obaja majú pozitívne citové puto k maloletému. Ak totiž rodičia deklarujú, že chcú svojmu dieťaťu\nlen to najlepšie, mali by podľa toho aj spolu komunikovať, a to práve v záujme maloletého. Striedavá\nosobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť\nspolu komunikovať a spolupracovať                   a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.\nSúd nemôže rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom\nvýchovy nesúhlasí, prípadne, ak majú rodičia medzi sebou nezvládnutú vzájomnú komunikáciu. Najmä,\nak je takýto nesúhlas ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže\no neho oprieť súd svoje rozhodnutie. Odvolací súd zdôrazňuje, že zverenie dieťaťa                              do\nvýlučnej starostlivosti jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov.\n\nÚlohou rodičov by malo byť, aby sa svojím správaním približovali k stavu, aby určité riešenie bolo vo\nvšetkých aspektoch v záujme dieťaťa, aby rodičia opustili svoje egoistické záujmy. Každý rodič by si mal\nbyť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu\ndieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už                               v súčasnosti alebo v budúcnosti)\nprejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“\nsilná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické\ntraumy po celý život (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18. augusta 2010).\n\nČo sa týka námietky matky k rozsahu vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, odvolací súd\npoukazuje na vyjadrenie opatrovníka maloletého, ktorý na pojednávaní dňa 26.03.2014 uviedol, že\npohovor s maloletým vykonaný nebol z dôvodu, že k vykonaniu pohovoru rodičia nedali súhlas, navyše\nneodporučil prípadné vykonanie pohovoru maloletého s psychologičkou ÚPSVaR G. J. s ohľadom na\njeho vek. Zároveň odporučil dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, čo potvrdil aj vo svojom\nvyjadrení k odvolaniu matky. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na  nízky vek maloletého\n(X  rokov) a jeho citové väzby k obom rodičom, ako aj okolnosti na strane rodičov na zistenie skutkového\nstavu už nie je potrebné doplniť dokazovanie o znalecký posudok, či iný procesný výsluch maloletého.\n\nV tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\nII. ÚS 287/2010 z 30. septembra 2010, v zmysle ktorého bez ohľadu                       na procesné návrhy\núčastníkov konania je vecou a úlohou zákonného sudcu, aby organizoval súdne konanie, a teda, aby\nsám riadil aj rozsah a charakter vykonávaného dokazovania tak, aby mal náležite preukázané dôvody\nsvojho rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 287/2010).\n\nAk je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd                          pri\nurčení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže\nrozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (§ 62 ods.\n6 Zákona o rodine).\n\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že s ohľadom na zárobkové pomery rodičov,\na ako aj na skutočnosť, že maloletý sa bude u rodičov striedať v pravidelných týždňových intervalov,\nčiže jeho výchovu a výživu budú zabezpečovať v rovnakom časovom období, nie je potrebné a dôvodné\nurčiť výživné zo strany otca                        na maloletého. Na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu\nspisu má odvolací súd za to, že životná úroveň maloletého bude u oboch rodičov v zásade rovnaká.\n\nOdvolací súd s prihliadnutím na obsah spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu\nprvého stupňa pochybenie, v dôsledku ktorého by na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam. V danom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie\ndokazovaním zistil riadne skutkový stav, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie\naj dostatočne a presvedčivo odôvodnil, keď dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť rodičov\no mal. C. je predovšetkým v jeho záujme. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu\nprvého stupňa i s intervalmi striedavej osobnej starostlivosti.\n\nOdvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že napadnutý rozsudok nie je nemenným rozhodnutím o\núprave výkonu rodičovských práv a povinností za predpokladu zmeny pomerov môže súd k zmene\nrozhodnutia pristúpiť aj bez návrhu (§ 26 Zákona o rodine); preto je v právomoci súdu prvého stupňa\nsledovať realizáciu výkonu rodičovských práv                              a povinností vo vzťahu k maloletému podľa\nnapadnutého rozsudku (napr. prostredníctvom kolízneho opatrovníka, resp. správ od predškolského\nzariadenia) a v prípade negatívneho vývoja v rozpore so záujmami maloletého pristúpiť aj k zmene\nrozsudku o striedavej osobnej starostlivosti.\n\nVzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219                  ods. 1 a\n2 O.s.p. potvrdil.\n\nRozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/14/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81ab0002-c210-4f35-b8af-0371a49063ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 287/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 287/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81ab0002-c210-4f35-b8af-0371a49063ba"}, {"guid": "ussr:d57c0b81-75cc-4d6d-ab88-f93dd34d7dec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d57c0b81-75cc-4d6d-ab88-f93dd34d7dec"}], "citovane_v": []}