Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/47/2013 z 31. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 31. marca 2015, sp. zn. 13S/47/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3013200301.6 Krajský súd Trenčín | 13S/47/2013 | ECLI:SK:KSTN:2015:3013200301.6 | 2015-03-31 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ec637bd-57c8-44e1-879a-d4e682270a6d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3013200301.6 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200301
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200301.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča a v právnej veci žalobcu G.. U. N., podnikajúceho pod
obchodným menom G.. U. N., LIGNUM, s miestom podnikania a bytom Ilava, Hurbanova 146, IČO: 33
488 088, zastúpeného JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom so sídlom Bratislava, Grösslingova 45
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/59980/2013/5199-r zo dňa 7. februára
2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín zo dňa
29.10.2012, č. 9300401/5/3130745/2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Z.z. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2
905,50 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009, keď správca dane neuznal
žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr v celkovej výške 2 905,50 €, a to:

- faktúra číslo 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009 od dodávateľa F. F. -
ELINEX, Krásnohorská 9, Bratislava, IČO: 32 186 711, základ dane 6 292 €, 19 % DPH 1 195,50 €, za
elektroinštaláciu v objekte „Mestská tržnica“,

- faktúra číslo 25052015 (interné číslo DFA 2009139) zo dňa 25.05.2009 od dodávateľa
BF Solutions, spol. s r.o., Veľké Bierovce 49, Trenčianske Stankovce, IČO: 44 241 305, základ dane 9
000 €, 19 % DPH 1 710 €, za pokládku dlažby vo výmere 800 m2.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr uvedených vyššie (od dodávateľov F. F.
- ELINEX a BF Solutions, spol. s r.o.), pričom hoci správca dane a ani žalovaný nespochybňujú
samotné uskutočnenie prác deklarovaných na sporných faktúrach (uskutočnenie
elektroinštalácie v objekte „Mestská tržnica“, a uskutočnenie pokládky 800 m2 zámkovej dlažby), z
rozsiahleho dokazovania, ktoré vo veci vykonal správca dane je preukázané, že práce deklarované
v týchto sporných faktúrach nevykonali pre žalobcu dodávatelia uvedení na týchto faktúrach, títo len
formálne vyhotovili sporné faktúry. Žalobca pred správcom dane uviedol, že na F. F. ho nakontaktoval



jeho spolužiak. Elektroinštaláciu vykonali dvaja pracovníci, práce riadil F. F., elektroinštalácia bola
funkčná, preberací protokol sa nespisoval, nákup všetkého materiálu zabezpečoval F. F.. Faktúru za
vykonané práce (faktúru číslo 002/06/2009) uhradil žalobca F. F. hotovostne. Preverovaním dodávateľa
F. F. správca dane zistil, že menovaný dodávateľ verbálne potvrdil uskutočnenie dodávky služieb
pre žalobcu, keď tieto mal vykonať čiastočne osobne a čiastočne subdodávateľsky prostredníctvom
subjektu F. Q. - ELIN, Kvostkova 24, Bratislava, IČO: 37 417 568 (keďže F. F. nezamestnáva žiadnych
zamestnancov), za čo F. Q. vystavil F. F. faktúru č. 6/2009 na sumu 1 664 euro bez DPH (na ktorej je
fakturovaná len práca, nie montovaný ani spotrebovaný materiál, a ako deň dodania služieb je uvedený
dátum 05.06.2009). Rovnako F. F. verbálne potvrdil i zaúčtovanie predmetného zdaniteľného plnenia
vo svojom účtovníctve, avšak správcovi dane (napriek opakovaným žiadostiam o predĺženie lehoty
podávaných od februára 2011 až do apríla 2012) F. F. nepredložil svoje účtovníctvo, ani evidenciu
DPH a vyhlásil, že nemá žiadne účtovníctvo za rok 2009, ani evidenciu DPH za rok 2009. Za II.
štvrťrok 2009 podal F. F. dodatočné daňové priznanie na DPH, v ktorom na dani z dodania tovaru
a služieb uviedol sumu 593,62 euro, čo je v rozpore s údajmi na spornej faktúre č. 002/06/2009
(interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009, podľa ktorej je DPH (už len z tejto faktúry vyššia
ako DPH uvedená v dodatočnom daňovom priznaní) vo výške 1 195,50 euro, z čoho je zrejmé, že
DPH z uvedenej faktúry aj po podaní dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie II.
štvrťrok 2009 priznaná a odvedená nebola. F. F. taktiež v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2009 uviedol výšku priznaných príjmov z podnikateľskej činnosti za rok 2009
podstatne nižšiu ako je suma uvedená na spornej faktúre 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161)
zo dňa 14.06.2009. Taktiež F. Q. vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za
rok 2009 uviedol výšku priznaných príjmov z podnikateľskej činnosti za rok 2009 podstatne nižšiu
ako je suma uvedená na faktúre č. 6/2009, v ktorej fakturoval F. F. subdodávku - elektroinštalačné
práce na objekte „Mestská Tržnica“. Tvrdenia F. F. tak správca dane ako i žalovaný vyhodnotili ako
účelové. K druhému svojmu dodávateľovi BF Solutions, spol. s r.o. sa žalobca vyjadril v tom zmysle,
že si nepamätá, kto ho na túto spoločnosť nakontaktoval, nespomenul si ani na meno osoby, s ktorou
obchod uzatváral. Zámková dlažba sa pokladala pred hotelom, mestskou tržnicou, pred kinom-barom
a v nádvorí za kinom-barom za pôvodnú dlažbu porušenú pri pokládke nového elektrického zemného
kábla. Práce vykonávalo 10 osôb, o ktorých žalobca nevedel, či to boli zamestnanci spoločnosti BF
Solutions, spol. s r.o., ani kto práce riadil. Vykonávanie prác kontroloval žalobca priebežne sám, doklad
o odovzdaní diela žalobca nemá. Faktúru za vykonané práce (faktúru číslo 25052015) uhradil žalobca
svojmu dodávateľovi v hotovosti, viacerými dielčimi platbami, hotovosť odovzdával osobne osobe,
ktorej meno si nepamätá. Preverovaním dodávateľa BF Solutions, spol. s r.o. správca dane zistil, že v
rozhodnom období boli konateľmi tohto subjektu S. C. a U.. H. W. (ktorí boli konateľmi od 09.10.2008
do 08.03.2011, teda aj v čase vystavenia spornej faktúry zo dňa 25.05.2009). S. C. vypovedal, že v
čase, keď bol konateľom, spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. vykonávala sprostredkovanie služieb,
dodávky tovaru rôzneho druhu, programátorské práce, výrobu internetových stránok, pričom všetky
činnosti zabezpečoval osobne on, druhý konateľ U.. H. W. nezabezpečoval žiadne činnosti. Spoločnosť
mala jediného zamestnanca, na kancelárske priestory využívala priestory na adrese Magnetova 11,
Bratislava, ktorých vlastníkom bol U.. H. W., na adrese Q. W. XX preberal iba poštu. S. C. potvrdil pravosť
podpisu ako aj pečiatky na pokladničnom doklade a aj na spornej faktúre (faktúre č. 25052015, interné
číslo DFA 2009139 zo dňa 25.05.2009), avšak nepamätal si vystavenie faktúry, aj keď faktúry vystavoval
za spoločnosť výlučne len on, nepamätal si ani kto a kde mu odovzdával hotovosť, nepamätal si ani ako
sa nakontaktoval na žalobcu, ani to, kde bolo položenie zámkovej dlažby vykonané. Práce (položenie
dlažby) podľa vyjadrenia S. C. nevykonala spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o., tieto práce zadal
spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. alebo SLOVAKIA STEELS, s.r.o., mená konateľov týchto spoločností
si nepamätá. S. C. nevedel uviesť, kto predmetné práce riadil, kto ich preberal, zámková dlažba ani
ostatný materiál potrebný k jej pokládke nešiel cez ich spoločnosť, spoločnosť BF Solutions, spol. s
r.o. nezabezpečovala ani jeho prepravu, účtovné a daňové doklady spoločnosti za rok 2009 má nový
konateľ spoločnosti P. L. (šetrením bolo zistené, že P. L. je od roku 2007 W.). Spoločnosť BF Solutions,
spol. s r.o. vo svojom daňovom priznaní na DPH za II. štvrťrok 2009 vykázala DPH z dodania tovaru a
služieb nižšiu sumu ako je suma uvedená na faktúre, ktorú táto spoločnosť vystavila žalobcovi (ako na
faktúre č. 25052015, interné číslo DFA 2009139 zo dňa 25.05.2009), čo znamená, že spoločnosť BF
Solutions, spol. s r.o. uskutočnenie zdaniteľného obchodu - položenie zámkovej dlažby - nepriznala a
neodviedla DPH. Preverovaním subdodávateľa Brooklyn Stav, s.r.o. (ktorého označil S. C.) správca dane
zistil, že táto spoločnosť je od januára 2011 nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje a nepodáva
daňové priznania na DPH. Bývalý konateľ spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. G.. H. P. (ktorý bol konateľom
spoločnosti v dobe od 18.03.2008 do 09.04.2010, t.j. aj v čase, kedy malo dôjsť k zdaniteľnému plneniu



v mesiaci máj 2009) bol nezastihnuteľný, v mieste trvalého bydliska sa nezdržuje, miestni obyvatelia ho
nepoznajú. Súčasný konateľ spoločnosti Brooklyn Stav, s.r.o. F. Q. sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody a vo svojej výpovedi uviedol, že nevie, akú podnikateľskú činnosť vykonávala spoločnosť v roku
2009, kedy on bol konateľom tejto spoločnosti, pričom potvrdil, že za spoločnosť mu boli odovzdané
nejaké dokumenty, avšak si nepamätá aké, nevedel ani uviesť, kto, kedy a kde mu ich odovzdal, pričom
uviedol, že spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. nemala v čase, keď sa stal konateľom žiaden majetok. F.
Q. žalobcu nepozná, nevie, či spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. dodávala žalobcovi v roku 2009 nejaké
služby. Spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. podala ročné hlásenie k dani z príjmov zo závislej činnosti za rok
2009, podľa ktorého zamestnávala len troch zamestnancov, čo znamená, že nemohla vykonať položenie
dlažby, ktoré podľa tvrdenia žalobcu vykonávalo 10 osôb. Preverovaním subdodávateľa SLOVAKIA
STEELS, s.r.o. (ktorého taktiež označil S. C.) bolo preukázané, že táto spoločnosť bola zapísaná do
obchodného registra až dňom 29.05.2010, čo vylučuje, aby bola reálnym dodávateľom týchto prác
dodaných v roku 2009. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o
DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca
dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak,
ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, pričom napádané rozhodnutie má
podľa žalobcu i procesné nedostatky. Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že:

1) vo veci vykonané dokazovanie je nedostatočné, pričom žalobca zdôraznil, že zo skutočnosti, že
dodávateľ žalobcu nezaplatil za kontrolované obdobie daň, nevyplýva, že služby neboli vykonané, a
rovnako žalobca zdôraznil, že správca dane vo veci nevykonal ani len miestne zisťovanie,

2) všetky svedecké výpovede ako aj dôkazy vyhodnotil jednostranne, v neprospech žalobcu, a to aj v
prípade, keď bol preukázaný opak (realizáciu obchodných prípadov potvrdili nielen žalobca ale aj jeho
obchodní partneri), pričom žalobca je toho názoru, že v prejednávanej veci bola realizácia sporných
obchodných prípadov preukázaná s tým, že z pohľadu zákona č. 222/2004 Z.z. je právne bezvýznamné,
v akom rozsahu boli práce vykonané priamo dodávateľom a v akom rozsahu subdodávateľsky,

3) správca dane ako i žalovaný nedôvodne nedostatky v podnikaní obchodných partnerov žalobcu
pripisovali na ťarchu žalobcu, i keď tento (žalobca) nemohol žiadnym spôsobom tieto nedostatky
ovplyvniť, príp. odstrániť (nepodávanie daňových priznaní, nezdržiavanie sa v sídle podnikania),
pričom žalobca zdôraznil, že pri výbere svojich dodávateľov si týchto riadne preveril prostredníctvom
internetového portálu,

4) s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ, aj keby sa preukázalo, že tovar nebol dodaný žalobcovi
F. F. - ELINEX a BF Solutions, spol. s r.o., mohol by správca dane nepriznať žalobcovi právo na odpočet
DPH len pod dvojitou podmienkou, a to že 1. ide o podvodné konanie a že 2. žalobca vedel, alebo vedieť
mal, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH je súčasťou podvodu, pričom žalobca
zdôraznil, že takúto vedomosť nemal a ani mať nemohol,

5) správca dane ako i žalovaný zaťažovali dôkazným bremenom výlučne len žalobcu ako daňový subjekt,

6) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko v ňom absentujú
úvahy, ktorými sa žalovaný a správca dane riadili pri rozhodovaní, čím je rozhodnutie zaťažené vadou
arbitrárnosti,

7) vo veci bolo nesprávne aplikované ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z..

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal (ide o skutočnosti,
ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku), pričom zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí
žalovaného je podrobne uvedené, na základe akých zistení správca dane DPH zo sporných faktúr
nepriznal. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade so zásadami daňového
konania, vykonal riadne dokazovanie a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.



Uviedol, že správca dane ani žalovaný vykonanie elektroinštalačných prác v mestskej tržnici a
položenie zámkovej dlažby a s tým súvisiace práce nespochybňujú. Spochybnené je však (len) reálne
vykonanie prác deklarovanými dodávateľmi a ich subdodávateľmi. Ani deklarovaný dodávateľ a ani jeho
subdodávateľ nemali presné informácie o rekonštrukcii elektrického vedenia, ani o pokladaní zámkovej
dlažby, neuviedli kto konkrétne práce vykonával, objednávky boli len ústne, neexistujú žiadne preberacie
protokoly. F. F. a BF Solutions, spol. s r.o. (dodávatelia žalobcu) len formálne vyhotovili sporné faktúry pre
žalobcu, aby si žalobca mohol uplatniť odpočítanie dane, a tak získať daňovú výhodu. Ohľadne spornej
faktúry číslo 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009 žalovaný uviedol, že v danom
prípade nebolo zistené, kto konkrétne práce vykonal, kto nakúpil namontovaný a spotrebovaný materiál,
keď označený subdodávateľ F. Q. a ani F. F. neevidovali zamestnancov, pričom ani F. F., a ani F. Q.
vo svojich daňových priznaniach neuviedli príjem z tohto zdaniteľného plnenia. Ohľadne spornej faktúry
číslo 25052015 (interné číslo DFA 2009139) zo dňa 25.05.2009 žalovaný uviedol, že podľa žalobcovho
tvrdenia malo položenie zámkovej dlažby vykonávať 10 osôb, avšak ani spoločnosť BF Solutions, spol.
s r.o. ako priamy dodávateľ služieb, a ani subdodávateľ Brooklyn Stav, s.r.o. nemali 10 zamestnancov,
keď spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. evidovala len troch zamestnancov, z toho boli dvaja konatelia
a spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. neevidovala v roku 2009 žiadnych zamestnancov, pričom spoločnosť
BF Solutions, spol. s r.o. vo svojich daňových priznaniach neuviedla príjem z tohto zdaniteľného plnenia.
K arbitrárnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené
výsledky preverovania správcu dane pri kontrole DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
2009, vlastné vyhodnotenie týchto zistení, ako aj stanovisko k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní.
Tvrdenie žalobcu, že si preveril hodnovernosť dodávateľov na internetových stránkach je zavádzajúce
a účelové, nakoľko vykonaným šetrením bolo preukázané, že obchodnými partnermi žalobcu boli
spoločnosti, ktoré sa v registrovanom sídle nenachádzajú, alebo sa jedná o virtuálne sídlo spoločnosti,
konatelia si nepamätajú na rokovanie so žalobcom, alebo sú nekontaktní, nevie ich nájsť a predviesť
ani polícia, dochádza k častej zmene konateľov a spoločnosti sú prepísané nakoniec na bezdomovca,
alebo na osobu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom tieto spoločnosti nevedú účtovníctvo, len
formálne vyhotovujú doklady. Sám žalobca sa vyjadril v tom zmysle že dodávateľa F. F. mu odporučil
spolužiak a on „nemal na výber“, k dodávateľovi BF Solutions, spol. s r.o. žalobca uviedol, že si
nepamätá ako, ani kto ho na túto spoločnosť nakontaktoval, nespomína si ani na meno osoby, s ktorou
obchod uzatváral, ani komu dielčimi hotovostnými platbami fakturovanú sumu uhradil. Navyše žalobca
nepredložil správcovi dane preberacie protokoly o vykonaní fakturovaných prác. K podielu vykonaných
prác priamo dodávateľom a subdodávateľom žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nie je
uvedené, že by práce musel vykonať len dodávateľ. Taktiež v napadnutom rozhodnutí nie je ani uvedené,
že by žalobca mal byť zodpovedný za porušenie povinností jeho obchodných partnerov. Miestne
zisťovanie nebolo potrebné podľa žalovaného vykonať z toho dôvodu, že ani osobnou obhliadkou v
objekte hotela, alebo v mestskej tržnici by nebolo zistené, či fakturované práce vykonal deklarovaný
dodávateľ. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že boj proti podvodom,
daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Preto
pokiaľ správca dane zistil, že dodávatelia uvedení na sporných faktúrach nevykonali pre žalobcu
fakturované práce, len formálne vyhotovili sporné faktúry, aby si žalobca mohol uplatniť odpočítanie
dane, nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok na odpočítanie DPH. K náležitému zisteniu skutkového
stavu veci žalovaný uviedol, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia zásada.
Správca dane teda nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom k tomu, aby platiteľ (žalobca) mohol v konaní uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti
uplatnením nároku na odpočítanie dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené
platiteľom, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi ich existenciu preukázať relevantnými dôkazmi, pričom
sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. K
dôkaznému bremenu žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že správca dane nezaťažoval jednostranne
žalobcu, ale sám vykonal preverenie deklarovaného zdaniteľného obchodu, od žalobcu nepožadoval
žiadny z dokladov získaný od iných daňových subjektov.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne
nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa
18.10.2013, č.k. 13S/47/2013-47, ktorý prevzal jeho advokát dňa 25.10.2013.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,
§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého



rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu
podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum
a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou
advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže
byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.),
Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným
záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s
obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko
rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v
Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať
správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že vo veci už tunajší súd rozhodol, keď konanie
svojím uznesením zo dňa 29.01.2014, č.k. 13S/47/2013-51 zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná
oneskorene vychádzajúc z právneho názoru, že dvojmesačná lehota (§ 250b ods. 1 O.s.p.) je lehotou
hmotnoprávnou. Na odvolanie žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa
27.01.2015, sp. zn. 5Sžf/31/2014 zrušil uvedené uznesenie tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že k spornej otázke, či sa jedná o hmotnoprávnu, alebo procesnoprávnu lehotu, zaujal
Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovisko, že dvojmesačná lehota v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p.
je lehotou procesnou, teda je zachovaná, pokiaľ je žaloba najneskôr v jej posledný deň odovzdaná na
pošte.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
1100306/1/59980/2013/5199-r zo dňa 7. februára 2013, ktorým podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na
§ 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín
zo dňa 29.10.2012, č. 9300401/5/3130745/2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č.
511/1992 Z.z. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume 2 905,50 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009, keď správca
dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr v celkovej výške 2 905,50 €,
a to faktúry číslo 002/06/2009 (interné číslo DFA 2009161) zo dňa 14.06.2009 od dodávateľa F. F. -
ELINEX, Krásnohorská 9, Bratislava, IČO: 32 186 711, základ dane 6 292 €, 19 % DPH 1 195,50 €, za
elektroinštaláciu v objekte „Mestská tržnica“ a faktúry číslo 25052015 (interné číslo DFA 2009139) zo
dňa 25.05.2009 od dodávateľa BF Solutions, spol. s r.o., Veľké Bierovce 49, Trenčianske Stankovce,
IČO: 44 241 305, základ dane 9 000 €, 19 % DPH 1 710 €, za pokládku dlažby vo výmere 800 m2.

Krajský súd v Trenčíne predovšetkým zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane
vo veci vykonal je zrejmé, že:

1) Dodávateľ žalobcu F. F., rovnako ako subdodávateľ F. Q. vo svojich daňových priznaniach uviedli
výšku priznaných príjmov z podnikateľskej činnosti za rok 2009 (a F. F. i v dodatočnom daňovom priznaní
na DPH za II. štvrťrok 2009) podstatne nižšiu ako je suma uvedená na faktúrach, ktoré vystavili za
poskytnuté služby - elektroinštalačné práce na objekte „Mestská Tržnica“ (F. F. vystavil žalobcovi faktúru
č. 002/06/2009 a F. Q. vystavil F. F. faktúru č. 6/2009).

2) Žalobca sa k elektroinštalačným prácam na objekte „Mestská tržnica“ vedel vyjadriť len v tom smere,
že práce vykonávali dve osoby, práce riadil F. F., ktorý taktiež zabezpečoval nákup všetkého materiálu,
a na ktorého žalobcu nakontaktoval jeho spolužiak, preberací protokol ani inú obdobnú písomnosť
nespisovali, faktúru uhradil žalobca v hotovosti osobne F. F..

3) F. F. nezamestnával žiadnych zamestnancov, dodávku služieb pre žalobcu riešil subdodávateľsky cez
F. Q..

4) Práce na pokladaní dlažby malo vykonať 10 osôb, pričom tieto práce sa mali realizovať
subdodávateľsky cez spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. alebo cez spoločnosť SLOVAKIA STEELS, s.r.o.,
avšak spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. v roku 2009 zamestnávala len troch zamestnancov a spoločnosť



SLOVAKIA STEELS, s.r.o. v roku 2009 ešte ani neexistovala, keď táto spoločnosť bola zapísaná do
obchodného registra až dňom 29.05.2010.

5) Žalobca si nepamätá, kto ho nakontaktoval na spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o., nevie ani to, s
kým uzatváral obchod, ani kto samotnú pokládku dlažby riadil, ani čí boli zamestnanci, ktorí pokládku
vykonali, práce kontroloval osobne žalobca, doklad o odovzdaní diela sa nespisoval, faktúru za vykonané
práce uhradil žalobca svojmu dodávateľovi (BF Solutions, spol. s r.o.) v hotovosti, viacerými dielčimi
platbami, hotovosť odovzdával osobne osobe, ktorej meno si nepamätá.

6) Spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. vo svojom daňovom priznaní na DPH za II. štvrťrok 2009 vykázala
na DPH z dodania tovaru a služieb nižšiu sumu ako je suma uvedená na faktúre, ktorú táto spoločnosť
vystavila žalobcovi.

7) Konateľ spoločnosti BF Solutions, spol. s r.o. S. C. potvrdil pravosť podpisu i pečiatky na účtovných
dokladoch, avšak podrobnosti obchodného prípadu popísať nevedel, nevedel miesto, kde sa pokladala
dlažba, nepamätal si ani na vystavenie faktúry, ani na preberanie hotovosti, ani na to, kto ho
nakontaktoval na žalobcu. Pokládku dlažby nevykonala podľa vyjadrenia S. C. spoločnosť BF Solutions,
spol. s r.o. ako priamy dodávateľ, ale obchod sa realizoval subdodávateľsky cez spoločnosti Brooklyn
Stav, s.r.o. alebo SLOVAKIA STEELS, s.r.o., pričom mená konateľov týchto spoločností si S. C.
nepamätá. Súčasným konateľom spoločnosti BF Solutions, spol. s r.o. je W. a konateľom spoločnosti
Brooklyn Stav, s.r.o. je osoba vo Q..

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej
súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že dodávatelia žalobcu F. F. a spoločnosť BF Solutions, spol. s
r.o. nedodali žalobcovi reálne služby deklarované na sporných faktúrach. Pokiaľ ide o dodávku služieb
- elektroinštalačné práce na objekte „Mestská Tržnica“, ktoré mal žalobcovi dodať F. F., Krajský súd v
Trenčíne zdôrazňuje, že reálnemu dodaniu služby by nasvedčovalo to, žeby mal dodávateľ tejto služby
jej dodanie zaúčtované vo svojom účtovníctve a následne by poskytnutie tejto služby priznal jednak v
daňovom priznaní na dani z príjmov ako i v daňovom priznaní na DPH. Spoločnosť BF Solutions, spol.
s r.o. však dodanie tejto služby nepriznala, z čoho plynie závažná pochybnosť, či vôbec takúto službu
žalobcovi poskytla. Záveru, že F. F. vystavil žalobcovi len fiktívnu faktúru nasvedčuje ďalej i tá skutočnosť,
že poskytnutie tejto služby - vykonanie elektroinštalačných prác na objekte „Mestská Tržnica“ neuviedol
vo svojom daňovom priznaní na dani z príjmu za rok 2009 ani F. Q., ktorý mal uvedené služby realizovať
ako subdodávateľ. V úplnej zhode so záverom, že ide len o fiktívnu faktúru je i tá skutočnosť, že žalobca
nevedel uviesť žiadne podrobnosti tohto zdaniteľného plnenia, ani to, akým spôsobom získal kontakt na
F. F., keď uviedol len to, že ho na neho nakontaktoval bývalý spolužiak. V prípade pokládky dlažby, ktorú
službu mala žalobcovi dodať spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. ide o obdobný prípad, t.j. že sporná
faktúra je len fiktívnou faktúrou, ktorá nemá podklad v reálnom zdaniteľnom plnení. Práce na pokládke
dlažby sa mali realizovať nie priamo (cez BF Solutions, spol. s r.o.), ale taktiež subdodávateľsky, a to
v tomto prípade cez spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o. alebo cez spoločnosť SLOVAKIA STEELS, s.r.o.,
pričom prácu malo vykonať 10 ľudí, čo však nebolo možné, pretože spoločnosť Brooklyn Stav, s.r.o.
zamestnávala v roku 2009 len tri osoby a spoločnosť SLOVAKIA STEELS, s.r.o. v roku 2009 ešte ani
neexistovala, keď táto spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra až dňom 29.05.2010. V úplnej
zhode so záverom, že sporná faktúra od dodávateľa BF Solutions, spol. s r.o. je len fiktívnou faktúrou
je i tá skutočnosť, že spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o. vo svojom daňovom priznaní na DPH za II.
štvrťrok 2009 vykázala na DPH z dodania tovaru a služieb nižšiu sumu ako je suma uvedená na faktúre,
ktorú táto spoločnosť vystavila žalobcovi. Ďalšou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje fiktívnosť tejto faktúry
je to, že žalobca si nepamätá, kto ho nakontaktoval na spoločnosť BF Solutions, spol. s r.o., nevie ani to,
s kým uzatváral obchod, ani kto samotnú pokládku dlažby riadil, ani čí boli zamestnanci, ktorí pokládku
vykonali, doklad o odovzdaní diela sa nevyhotovoval, faktúru za vykonané práce uhradil žalobca svojmu
dodávateľovi (BF Solutions, spol. s r.o.) v hotovosti, viacerými dielčimi platbami, hotovosť odovzdával
osobne osobe, ktorej meno si nepamätá. Rovnako ani bývalý konateľ dodávateľa žalobcu (spoločnosti
BF Solutions, spol. s r.o.) S. C. nevedel popísať podrobnosti obchodného prípadu, nevedel miesto, kde
sa pokladala dlažba, nepamätal si ani na vystavenie faktúry, ani na preberanie hotovosti, ani na to, kto ho
nakontaktoval na žalobcu a nakoniec ani na mená konateľov subdodávateľov. Reálnosti zdaniteľného
plnenia nenasvedčuje ani ďalší osud spoločností zapojených do deklarovaného dodania služieb, keď
súčasným konateľom spoločnosti BF Solutions, spol. s r.o. je W. a konateľom spoločnosti Brooklyn Stav,
s.r.o. je osoba vo Q..



Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré
žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca namietal, že vo veci nebolo vykonané dokazovanie dostatočne, Krajský súd v Trenčíne
sa s touto námietkou absolútne nestotožňuje a konštatuje, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie a v tomto smere mu nemožno nič vyčítať. Ako vyplýva z administratívneho spisu
a napádaného rozhodnutia, žalovaný nezaložil svoj záver o fiktívnosti faktúr len na skutočnosti,
že dodávatelia žalobcu neuviedli vo svojom daňovom priznaní dodanie služieb, ktoré vyfakturovali
žalobcovi. Ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, fiktívnosť faktúr je preukázaná ďalšími
nespochybniteľnými zisteniami. Pokiaľ správca dane nevykonal miestne zisťovanie, je potrebné
zdôrazniť, že ani žalovaný a ani správca dane nespochybnili, že rekonštrukcia elektroinštalácie a
pokládka dlažby bola vykonaná. Ak by aj správca dane vykonal miestne zisťovanie, toto by nedalo
odpoveď na otázku, či rekonštrukciu elektroinštalácie a pokládku dlažby reálne vykonali dodávatelia
uvedení na sporných faktúrach. Námietka 1 nie je dôvodná.

S námietkou 1 súvisí ďalšia námietka žalobcu, ktorú Krajský súd v Trenčíne taktiež vyhodnotil ako
neopodstatnenú. Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že na základe vyššie uvedených zistení nemohli
správca dane a žalovaný dospieť k inému záveru len k tomu, že služby, dodanie ktorých je deklarované
na sporných faktúrach, nedodali žalobcovi dodávatelia uvedení na týchto sporných faktúrach. V danom
prípade ide o tak závažné zistenia, že ich presvedčivosť nemohla byť spochybnená výpoveďami žalobcu
a jeho dodávateľov, ktorí verbálne potvrdili dodanie služieb. Správne žalovaný ako aj správca dane
vyhodnotili tieto svedecké výpovede ako účelové. Len zo skutočnosti, že v konečnom dôsledku svedecké
výpovede znejúce v prospech žalobcu neobstoja proti presvedčivejším dôkazom znejúcim v neprospech
žalobcu, nemožno vyvodzovať záver, že dôkazy boli v daňovom konaní vyhodnocované jednostranne
v neprospech žalobcu. Faktom zostáva, že v súdenej veci neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mal
byť žalobcovi priznaný nárok na odpočet DPH (pokiaľ platiteľovi DPH nie je reálne dodané zdaniteľné
plnenie subjektom uvedeným na faktúre, nemôže si uplatňovať DPH na vstupe z tejto faktúry). V žiadnom
prípade sa Krajský súd v Trenčíne nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že realizácia sporných obchodov
bola preukázaná. Otázka, či dodanie služby bolo v súdenej veci vykonané priamo dodávateľom alebo
cez subdodávateľa nebola v danom prípade otázkou rozhodujúcou, nakoľko nepriznanie odpočtu DPH
v súdenej veci je dané tým, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že k reálnemu dodaniu
služieb vôbec nedošlo, a to ani priamym dodaním, a ani subdodávateľsky. Námietka 2 je nedôvodná.

Ani námietka 3 nie je dôvodná. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ žalobca prijme do svojho účtovníctva
faktúry od dodávateľov, ktorí reálne nevykonávajú podnikateľskú činnosť, nemôže očakávať nič iné
len to, že v prípade zistenia takéhoto konania mu nebude uznané právo na odpočet DPH. Dôvodom
nepriznania práva na odpočet DPH teda nie je nedostatok v podnikaní žalobcových dodávateľov,
ale len to, že títo dodávatelia reálne nepodnikajú, len fiktívne vystavujú faktúry. Nedostatky takýchto
dodávateľov spočívajúce v tom, že nepodávajú daňové priznania, prípadne, že nemajú reálne sídlo, sú
len dôsledkom toho, že nevykonávajú reálne podnikateľskú činnosť. Výčitky žalobcu v tom smere, že
správca dane pripisuje na ťarchu žalobcovi skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť teda nie sú namieste.
Krajský súd v Trenčíne opätovne zdôrazňuje, že negatívny dôsledok v podobe neuznania práva na
odpočet DPH je dôsledkom len tej skutočnosti, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k reálnemu
plneniu zo strany dodávateľov uvedených na sporných faktúrach v prospech žalobcu nedošlo. Taktiež
sa krajský súd v Trenčíne nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že si overoval svojich dodávateľov. Sám
žalobca pred správcom dane uviedol, že dodávateľa F. F. mu odporučil spolužiak a on „nemal na
výber“, k dodávateľovi BF Solutions, spol. s r.o. žalobca uviedol, že si nepamätá ako, ani kto ho na
túto spoločnosť nakontaktoval, nespomína si ani na meno osoby, s ktorou obchod uzatváral, ani komu
dielčimi hotovostnými platbami fakturovanú sumu uhradil. Uvedené skutočnosti nenasvedčujú tomu,
že žalobca dodržiaval pri výbere svojich dodávateľom obozretnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
požadovať.

Pokiaľ žalobca v námietke 4 tvrdil, že nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH je možné len pod
dvojitou podmienkou, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti konštatuje, že v prejednávanej veci boli
splnené obe podmienky, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať odpočet DPH. Ako je vyššie uvedené,
keďže dodávatelia žalobcu neodviedli do štátneho rozpočtu DPH na výstupe a žalobca si túto DPH
uplatnil na vstupe, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Zároveň



je splnená i druhá podmienka, a to vedomosť žalobcu, že uplatnením odpočtu DPH sa zúčastňuje
na daňovom úniku. Dodávatelia žalobcu nedodali žalobcovi reálne služby deklarované na sporných
faktúrach, čo znamená, že žalobcovi vystavili len fiktívnu faktúru (bez reálneho dodania služieb). Pokiaľ
žalobca prijal sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal i služby, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto
zdaniteľného plnenia nespochybniteľná. Žalobná námietka 4 nie je dôvodná.

V námietke 5 žalobca tvrdí, že správne orgány oboch stupňov prenášali na žalobcu dôkazné bremeno,
čo v žiadnom prípade nie je pravdou. Naopak, správne orgány oboch stupňov nezaťažovali žalobcu nad
mieru prípustnú a zákonom akceptovateľnú, vo veci si zaobstarali podklady pre rozhodnutie či už sami
alebo prostredníctvom dožiadania, žalobcovi neukladali žiadne povinnosti nad rámec zákona. Námietka
5 nie je dôvodná.

Tvrdenie žalobcu obsiahnuté v jeho námietke 6, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, nie je dôvodné. Naopak, súd je toho názoru, že žalovaný sa dôsledne vysporiadal
so všetkými otázkami rozhodujúcimi pre správne posúdenie veci a zrozumiteľným spôsobom popísal
svoje úvahy, ktorými bol vedený pri rozhodovaní. Z rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, z ktorých
dôvodov nebolo žalobcovi priznané právo na odpočet DPH zo sporných faktúr, nemožno teda tvrdiť,
že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že je arbitrárne. Žalovaný
a aj správca dane výslovne vo svojich rozhodnutiach uviedli, že dôvodom nepriznania odpočtu DPH je
zistenie, že služby deklarované na sporných faktúrach nedodali žalobcovi dodávatelia uvedení na týchto
faktúrach. Námietka 6 nie je dôvodná.

Žalobca spochybňuje i to, že v súdenej veci správca dane a žalovaný nesprávne vec právne posúdili, s
čím sa súd nestotožňuje, nakoľko aplikácia ust. § 49 zákona o DPH je správna. Práve ust. § 49 zákona o
DPH ustanovuje hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mal daňovník právo na odpočet
DPH. Námietka 7 taktiež nie je dôvodná.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre,
a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné
faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH,
nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH pokiaľ nie sú odrazom
reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na
určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné
previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených
faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na
priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby
bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom
reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú
reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.



V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.