Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/114/2014 z 9. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 9. marca 2015, sp. zn. 2To/114/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3113010656.1 Krajský súd Trenčín | 2To/114/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3113010656.1 | 2015-03-09 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 319 TP, § 212 ods. 2 písm. b) TZ, § 212 ods. 2 písm. c) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8f05a74-17a2-41bb-8ec1-e644a202bafd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113010656.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/114/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010656
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113010656.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému K. N., nar. XX.X.XXXX v B.,
pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods.2 písm.b), písm.c) Tr.zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. septembra 2014, sp. zn. 6T/21/2013,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného K. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/21/2013 zo dňa 19.9.2014 bol obžalovaný K. N. uznaný
vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods.2 písm.b), písm.c) Tr.zák. na
skutkovom základe, že dňa 27.08.2012 v čase o 01,00 hod. spolu s A. N., vylákali pošk. A. A. pod
zámienkou výmeny českých korún v sume 60 tis. Kč za eurá v sume 2.400,- € do osobného motorového
vozidla zn. Ford Mondeo, EČV: TN XXX DO, do ktorého nastúpil pred reštauráciou Fontána v N. nad
H. a následne prešli na parkovisko pred bývalý hotel Filagor v N. nad H., kde po zastavení si obv. K.
N. z miesta spolujazdca presadol dozadu za sedadlo vodiča vedľa poškodeného a obv. A. N. zostal
sedieť na sedadle vodiča, pričom mu povedali, že čakajú na človeka z F., ktorý poškodenému zamení
české koruny za eurá, kde počas čakania si poškodený vypýtal na obidvoch telefonické kontakty, ktoré
mu na kus papiera napísal obv. A. N., kde po asi pol hodine obv. A. N. zavolal tomu človeku z F., ktorý
mu uviedol, že už je v hoteli Filagor Admiral v herni, na čo obv. K. N. vyzval poškodeného, aby mu dal
peniaze, čo aj poškodený urobil a odovzdal mu do ruky sumu 60 tis. Korún českých, ktoré si obv. K. N.
prepočítal a vrátil ich poškodenému so slovami, aby si ich znova prepočítal, lebo tam chýba 5.000,- Kč
a po ich prepočítaní za pozornosti obv. K. N. aj obv. A. N. napočítal opäť sumu 60 tis. Kč, ktorú znovu
odovzdal obv. K. N., ktorý povedal, že ide mu ich zameniť za eurá a keď chcel byť poškodený pri tejto
výmene, obv. K. N. ho odbil tým, že ten človek si nepraje, aby tam bol niekto druhý pri výmene peňazí,
pretože má nejaké rokovanie s človekom, ktorý je policajt, na čo otvoril obv. K. N. dvere a vystúpil z
vozidla a smeroval ku bývalému hotelu Filagor, na čo poškodený vystúpil z vozidla a zakričal na obv.
K. N., aby sa vrátil pod zámienkou, že mu chce niečo povedať a po nasadnutí si naspäť do vozidla tak,
ako sedeli naposledy, povedal poškodený obv. K. N., že chce zameniť ešte sumu 20 tis. Kč, ktoré má vo
vrecku a požiadal ho o vrátenie sumy 60 tis. Kč, aby ich tam doložil, kde obv. K. N. vrátil poškodenému
sumu 60 tis. Kč, ktorý si ju prepočítal a keď ju držal v ruke, povedal im, že tých 20 tis. Kč nemá u seba,
lebo by musel ísť pre ne domov a že zámenu urobia na druhý deň a nie takto v noci, na čo začali obaja
obvinení kričať na poškodeného, že biznis je dohodnutý, že už od neho nejde odstúpiť, lebo ten človek
čaká a počíta s tými peniazmi, na čo im poškodený povedal, že peniaze vymení iba za svojej prítomnosti,
na čo mu obv. K. N. povedal, aby sa s ním nezahrával, lebo dostane bitku, do čoho sa vložil aj obv. A.
N., ktorý mu povedal, že aby nerobil problémy, že všetko sa uskutoční tak, ako bolo dohodnuté a že nie
sú podvodníci, s čím poškodený súhlasil, ale trval na tom, že bude prítomný pri výmene peňazí, na čo
sa obv. K. N. tak rozčúlil, že poškodenému z ľavej ruky vytrhol obálku s peniazmi, na čo poškodený ani
nestihol zareagovať a ako obv. K. N. držal obálku s peniazmi v ľavej ruke, túto si vložil do vzdialenejšieho



ľavého vrecka mikiny a povedal poškodenému, aby okamžite vypadol z auta, na čo sa poškodený ohradil
so slovami, že čo to má znamenať a aby mu okamžite vrátil peniaze, kde ako si chcel pravou rukou
zobrať naspäť obálku s peniazmi z ľavého vrecka mikiny obv. K. K.o, tak mu ju obv. K. N. svojou rukou
odstrčil a viac sa s ním nebavil, len sa obv. K. N. cez poškodeného natiahol ku kľučke, ktorou otvoril
zadné dvere na vozidle na strane spolujazdca a obidvoma rukami vysotil poškodeného z vozidla von
tak, že poškodený dopadol na zem svojim pravým bokom a zostal sedieť na zemi, na čo obv. K. N.
zabuchol dvere na vozidle a obv. A. N. naštartoval vozidlo a odišli smerom na kruhový objazd v centre
mesta na neznáme miesto, pričom mu doposiaľ sumu 60 tis. Kč nezamenili za eurá a ani mu ju nevrátili,
čím spôsobili poškodenému A. A., trvale bytom N. nad H., D. T. č. XXX/X škodu vo výške 60 tis. Kč, čo
predstavuje po prepočte konverzným kurzom sumu 2.414,97 €.

Za to bol obžalovaný K. N. odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 42 ods. 1 Tr. zákona a
§ 41 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zákona a za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona a §
49 ods. 2 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ mesiacov, na výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súčasne
podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
06.09.2012, sp. zn. 4T/71/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2012, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad.

Napokon podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenému A. A., bytom N. nad H., D. Y. XXX/X škodu vo výške X.XXX,XX Eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného A.
A. podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na občianske súdne konanie.

Proti citovanému rozsudku okresného súdu podal ihneď po vyhlásení odvolanie obžalovaný K.
N.. V písomných dôvodoch odvolania adresovaných odvolaciemu súdu uviedol, že žiada o ďalšie
pojednávanie, nakoľko neboli vo veci vypočutí svedkovia a výpoveď poškodeného na okresnom súde
nebola braná do úvahy, pričom by chcel dokázať svoju nevinu.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti
obžalovaného, zástupkyňa krajskej prokurátorky uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Poškodený A. A. uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný, aj pokiaľ
ide o výrok o náhrade škody.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že z trestného spisu a zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa
19.09.2014 (č.l. 179-182) vyplýva, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný K. N. po tom čo bol poučený
o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods.1 Tr.por. a následkoch takéhoto vyhlásenia, urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm.c) Tr.por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Následne na súdom kladené otázky podľa § 333 ods.3 písm. c),d),f),g) a h) Tr.por. odpovedal kladne,
pričom bol tiež súdom poučený o tom, že súdom prijaté vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods.1 písm. c) Tr.por. Po
zistení stanovísk poškodeného a prokurátora, ktorí navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, okresný súd
rozhodol tak, že podľa § 257 ods.7 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného K. N. prijal a súčasne podľa §
257 ods.8 Tr.por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Na základe takto prijatého
vyhlásenia, okresný súd uznal obžalovaného vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20



k § 212 ods.2 písm.b), písm.c) Tr.zák. na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, ktorý obžalovaný
nepoprel.

Keďže ako už je uvedené vyššie prijaté vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods.1 písm. c) Tr.por. a odvolací súd nezistil
v napadnutom rozsudku chyby odvolaním nevytýkané týkajúce sa zisteného skutkového stavu a
správnosti postupu konania súdu prvého stupňa v tomto smere predchádzajúce a odôvodňujúce podanie
dovolania podľa § 371 ods.1 písm. c) Tr.por.,
preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o právnej kvalifikácii skutku, treste a náhrade škody.

Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku, okresný súd správne uznal obžalovaného vinným z prečinu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods.2 písm.b), písm.c) Tr.zák. Je nepochybné, že
konaním uvedeným v skutkovej vete naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu, pretože
si spoločným konaním prisvojil cudziu vec, ktorú mal iný pri sebe tým, že sa jej zmocnil a bezprostredne
po čine si pokúsil vec uchovať násilím.

Preskúmajúc na základe podaného odvolania napadnutý výrok o treste odvolací súd zistil, že aj v
tomto smere je napadnutý rozsudok správny a zákonný. Pri rozhodovaní o potrestaní obžalovaného
prvostupňový súd správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a účelu trestu a prihliadol
na všetky skutočnosti dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. Obžalovanému bola v zmysle § 36 písm. l) Tr.zák. vzhľadom na jeho vyhlásenie
priznaná poľahčujúca okolnosť, že sa k činu priznal a tento oľutoval. O osobe obžalovaného bolo
zistené, že v minulosti bol viackrát priestupkovo riešený, naposledy v roku 2012 za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu. Súdne trestaný bol doposiaľ 5- krát. V posledných troch prípadoch išlo
najskôr o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 5T/24/2009 zo dňa 13.5.2010,
právoplatného dňa 8.11.2010, pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr.zák. k trestu odňatia
slobody na 1 rok nepodmienečne do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom ďalším trestným
rozkazom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 2T/40/2010 bol uznaný vinným pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm.b) Tr. zákona s uložením súhrnného trestu
nepodmienečne na 1 rok a 6 mesiacov do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného
zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 5T/24/2009. Z tohto výkonu trestu
bol dňa 5.4.2012 uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1Pp/15/2012 podmienečne prepustený so
skúšobnou dobou na 2 roky. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4T/71/2011 zo
dňa 6.9.2012, právoplatným dňa 10.9.2012, odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pričom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok 6 mesiacov do 10.3.2014. Z uvedeného vyplýva,
že prejednávaný skutok obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení z výkonu
trestu, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo rozhodnuté o osvedčení sa v skúšobnej
dobe. Vzhľadom na vyššie uvedené boli splnené zákonné podmienky pre ukladanie súhrnného trestu
odňatia slobody vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne
sp. zn. 4T/71/2011 zo dňa 6.9.2012 a s prihliadnutím na ustanovenie § 49 ods.2 Tr.zák. súd musel
ukladať za prejednávaný skutok nepodmienečný trest odňatia slobody. Vychádzajúc z trestnej sadzby
ustanovenia § 212 ods.2 Tr.zák. upravenej podľa § 38 ods. 2, § 38 ods.3 Tr.zák., za použitia § 42 ods.1, §
41 ods.1 Tr.zák., s prihliadnutím na osobu obžalovaného, za súčasného zohľadnenia všetkých ostatných
skutočností dôležitých z hľadiska ukladania trestu, aj odvolací súd skonštatoval, že súdom prvého stupňa
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne za súčasného zrušenia
výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.09.2012, sp. zn. 4T/71/2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.09.2012, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo
nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, je primeraný a bude
ním splnený jeho účel. Keďže obžalovaný pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti už bol v
posledných desiatich rokoch za úmyselný trestný čin vo výkone trestu, správne bol na výkon trestu
zaradený v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, poškodený A. A. si včas a riadne uplatnil škodu spôsobenú trestným
činom obžalovaného a to vo výške 2.414,97 €. Nakoľko však bolo zistené a preukázané, že v priebehu



konania obžalovaný uhradil poškodenému časť škody vo výške 150 €, správne súd prvého stupňa
rozhodol tak, že obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil povinnosť nahradiť spoločne
a nerozdielne A. A., bytom N. nad H., D. X.XXX,XX XXX/X škodu vo výške 2.264,97 Eur do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného
podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na občianske súdne konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a toto podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.