{"guid": "5d2496bc-5d5b-468e-bcb2-5a37c23447f3:ec256d7f-f8e6-4a14-8126-bc7a7ad4d27b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3213201529.2", "spisova_znacka": "8Cob/40/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/40/2014 z 15. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. decembra 2015, sp. zn. 8Cob/40/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3213201529.2", "identifikacne_cislo": "3213201529", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2015-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-10", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-14", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-17", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec256d7f-f8e6-4a14-8126-bc7a7ad4d27b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201529.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201529.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201529.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 8Cob/40/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3213201529\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3213201529.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny\nLegerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej\nv právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike, Politických vězňů 1272/21,\nNové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: K. W., trvale bytom N. XXXX/XX,\nD. nad D., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 1.145,01 Eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny\n4,02 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou\nč. k. 6Cb/110/2013-57 zo dňa 27. novembra 2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e.\n\nŽalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov\nkonania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky na tlačive podľa\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie\nvo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len \"nariadenie č. 861/2007\"). V zmysle ustálenej judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný\nex offo, t. j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda\nči sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia\nochrany spotrebiteľa. Preto aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o\nspotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti\nsúdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v prospech ktorého\nodporca zmenku vystavil a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá aj poskytovaním\nspotrebiteľských úverov\na tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka\nSlovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery.  Preto si súd zabezpečil zmluvu\no spotrebiteľskom úvere na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená,  zaslal ju účastníkom\nkonania a písomne im oznámil, že vykoná dôkaz oboznámením tejto zmluvy. V zmysle čl. 3 nariadenia č.\n861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike, teda v inom členskom\nštáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a\nrozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní\na výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník\nzmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Za\nrozhodné právo určil právo Slovenskej republiky.  K argumentácii žalobcu, že súd prvého stupňa mal\npostupovať podľa procesných pravidiel nariadenia\n\nč. 861/2007, uviedol, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah\nvykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť\ndôkazov. Keďže nariadenie č. 861/2007 žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s\nustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Vzhľadom\nk tomu, že žalovaný žiadal o nariadenie ústneho pojednávania, súd prvého stupňa pojednávanie\nnariadil. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že nesúhlasí s návrhom, požičal si len 500 Eur. Predmetom\nkonania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo\nforme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zo zmluvy o úvere.\nUvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy\nuvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa v danom prípade jedná\no spotrebiteľský úver, upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní celej zmluvy o\núvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd prvého stupňa k záveru, že sú\nkoncipované tak, že je v nich  hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami\nzmluvných strán, výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a\nvýhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých\njej  ustanoveniach sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami\npoctivého obchodného styku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie\nblankozmenky všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená\nbola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto\nvyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že aj\nkeby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na  vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z\ntoho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky (ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,\nktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je absolútne neplatná. V danom prípade súd prvého stupňa\npovažoval dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.\n4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa\nmožnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne)\nako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4\npísm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol\ndodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona\nč. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.\n(vyplnenie zmenky\nv rozpore s tým, čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky\nneplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností\nvôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa\nvôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol\nindosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobcu.  Vzhľadom k tomu, že\npôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto\nzmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej\nvyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe\ntakejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov\nsúd dospel k jednoznačnému záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.\n\nProti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,\nže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi\nkonania sa  postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie\nokrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca ani žalovaný dokazovanie úverovou\nzmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie a to bez účasti účastníkov\nkonania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným\nspôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť\nďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa\nvšetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a\nobsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie\nďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na\núhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len\n\nz predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania\n(koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov\nsporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe\nčl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné\nnámietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd\nsamotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky\nvoči zmenke za žalovaného. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania\na rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy,\nbez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako\nspotrebiteľa. Súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal\npre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte\nneprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované\nčl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca\nv odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek\nspotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom\nneakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré\nsú uvedené na zmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v\nzákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval\nustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať\ntzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom\nzmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd.\nSúd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o\nvykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo\nmožné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez\nnávrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať\npred súdom. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.1 O.s.p.,\nako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a\ndôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa\nNariadenia vykonané bez návrhu.  Žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu\nna uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.\n\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je\npotrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nPreskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným\nspôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade\nso zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,\nkeď s poukazom na ním citované ustanovenia  a zákona zmenkového a šekového žalobu zamietol\na žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania potrebných  na  účelné\nuplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa\npodrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom\nrozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v\npodrobnostiach odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.)\n\nObligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v    § 221\nods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej\npodstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo\nzaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články  46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola\núčastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu O.s.p. priznáva. Na vady konania,\nktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj\nvtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).\n\nŽalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa  namietal, že súd prvého stupňa vykonal nikým\nnenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä,  neumožnil účastníkom\nkonania vyjadriť sa k vykonanému dokazovani (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).\nPoukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby  postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p.\nvznášal za žalovaného námietky voči zmenke, pretože  tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a\nrovnosti účastníkov ako súčasti práva na  spravodlivé súdne konanie.\n\nŽalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ( ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie\nvo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy,\nzmenkového úroku 0,25% denne, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy  a zmenkovej odmeny. Podľa\nčlánku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi\nústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z\nnich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach\ns nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený\nv článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi\nObčianskym súdnym poriadkom.\n\nKľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1\nnariadenia sú  zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných\nsporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti.  Pri plnení týchto\ncieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho\nkonania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj  primeraným spôsobom uplatňovať\nvnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia\nby mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri\nrozhodovaní  o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch  a rozsahu, v akom sa\nvykonávajú dôkazy.\n\nPovinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou\nsporu sa  posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany\nsporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach,\npričom z odôvodnenia  čl. 9 vyplýva, že súd musí\nv záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým\nspôsobom. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti\nod vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas\nsúdneho konania alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo\ntelekonferencia, prípadne inými spôsobmi, ktoré sú povolené\nv zmysle vnútroštátneho práva.\n\nV súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12  ods.2  a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť\núčastníkov o ich procesných právach v súlade s vnútroštátnym právom, vrátane poučenia v zmysle\n§ 120 ods. 4 O.s.p.. Toto poučenie súd prvého stupňa vykonal súčasne s predvolaním účastníkov na\nnariadený termín pojednávania.\nTúto povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník konania právne zastúpený.  Najmä v nadväznosti\nna oznámenie súdu účastníkom konania, že  vykoná z vlastnej iniciatívy aj iné,  než účastníkmi\npredložené dôkazy, toto poučenie bolo potrebné. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci\nvplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj\nv mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo\noznačovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého\nstupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú\nreálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť\nskutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej.   Žalobca bol v konaní\nriadne poučený,  oboznámený s vykonaním dôkazov a tieto listiny mal vo sfére svojej dispozície\n\npred rozhodnutím vo veci samej a bol prítomný na pojednávaní. Nemôže preto tvrdiť, že napadnuté\nrozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím.\n\nOdvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa\nčl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Súd prvého stupňa\nv zmysle čl.4 ods. 4 Nariadenia na tlačive B vyzval žalobcu na doplnenie informácie o pohľadávke a\nžiadal bližšie identifikovať a predložiť zmluvu označenú na zmenke, o akú zmluvu sa jedná, či ide o\nspotrebiteľskú zmluvu a či bola zmenka vystavená len na zabezpečenie povinnosti dlžníka z uvedenej\nzmluvy. Žalobca vo svojej odpovedi uviedol že disponuje len indosovanou zmenkou a nemá dostatočne\npresné a primerané údaje na to, aby mohol  zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.\nŽalobca predložil súdu originál zmenky  pričom zdôraznil  že v konaní si uplatňuje  majetkové práva zo\nzmenky  a nie z pohľadávky. Podľa čl. 5 ods. 2,3  Nariadenia  vyzval  súd prvého stupňa žalovaného\ntlačivom C na odpoveď,  zaslal mu žalobu, zmenku ( vo fotokópii) a vyjadrenie žalobcu. Žalovaný síce\nodpovedi uviedol, že čiastočne akceptuje pohľadávku, avšak požiadal o vytýčenie termínu pojednávania.\nNásledne si  súd prvého stupňa pripojil do spisu úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX  a všeobecné\npodmienky k nej patriace, ktorú identifikoval z údajov uvedených na zmenke, pričom postupoval podľa\nčl. 9 Nariadenia. Tieto listiny zaslal účastníkom konania na vyjadrenie s tým, že  súd vykoná dôkaz\nich oboznámením.  Pripojením týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa\nskutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vo veci\nnariadil pojednávanie, vypočul účastníkov a následne verejne vyhlásil rozsudok.\n\nPreskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal objektívnu možnosť vyjadriť sa\nku všetkým skutočnostiam a dôkazom, ktoré súd prvého stupňa pripojil do spisu bez návrhu účastníkov\nkonania podľa § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako významné pre zistenie\nskutkového stavu a právne posúdenie  žalobcom uplatneného peňažného nároku zo zmenky podľa §\n123 O.s.p.. Toto ustanovenie  dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci\nkonania za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom spore. Ide vlastne\no prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup je výnimočný a je možné ho\nvyužiť vtedy keď je  vykonanie  nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.  Súd\nprvého stupňa  mal so žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky\nbola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad, ktorej vystavil dňa 20.08.2010 žalovaný zmenku na líci\nktorej sa nachádza číslo zmluvy XXXXXXXXX. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu\nprvého stupňa podľa § 120 ods. 1  veta tretia O.s.p. pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená\nžalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie\nzo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\n\nV prospech správnosti takéhoto postupu súdu prvého stupňa  svedčí aj to, že bolo v súlade s následným\nstanoviskom  spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie\nkonajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo\npovinný zabezpečiť prieskum nároku\nv intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky\nspotrebiteľ, je možné túto  skúmať až po úroveň dohody\no vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.\n\nÚlohou  súdov členských štátov EÚ (ďalej  „vnútroštátny súd“) je uplatňovať popri  vnútroštátnom práve\naj právo Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré sa musí v členských  štátoch EÚ uplatňovať jednotne.\nPrávo  Spoločenstva má tú  zvláštnosť, že mení právomoci  vnútroštátneho súdu  v jeho vzťahu k\nzákonom.\n\nRozsudok  Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ďalej len  „Súdny dvor“ vo veci  Simmeathal II\n(29.03.1978, 106/77),  pomenoval  úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je v medziach\nsvojej  právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z tohto  právneho\nsystému vznikajú  jednotlivcom“. Podľa názoru  ESD by účinnosť komunitárneho práva bola „oslabená\",\nkeby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať komunitárne právo v súlade s rozhodnutím,\nči ustálenou  judikatúrou Európskeho  súdneho dvora. V tomto kontexte je potom možné považovať\nvnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú úlohu; úlohu  súdu  členského štátu\na súdu Spoločenstva.\n\nVnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej\nza účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo najširšom možnom\nrozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol výsledok stanovený touto  smernicou\na dosiahol tak súlad s článkom 249  tretím odsekom ZES (Zmluva o založení Európskeho spoločenstva).\n\nPredovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno  posudzovať práva a\npovinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo\nmzdy, zmluvnej pokuty a vystavenia zmenky). Aj zabezpečenie  spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha\nrežimu  ochrany spotrebiteľa vo  forme súdnej kontroly, či  zmluvné dojednania, vrátane  akcesorických,\nneobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle  článku 6 smernice 93/13/EHS, súd\naj bez návrhu  skúma  nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej  zmluve, čím  sa má zabrániť tomu,\naby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň sa tým sleduje  dosiahnutie cieľa\nv článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto  skúmanie môže  mať  odradzujúci účinok,  smerujúci k\nukončeniu  používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov,\nalebo dodávateľov.\n\nAk by vnútroštátne právo  (prípadne jeho  výklad v súdnej praxi)  umožňovalo  veriteľovi  obísť takéto\npreskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo  by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku\n(effet utilé).   Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia\nvšeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou. Vnútroštátny\nsúd je pri použití  vnútroštátneho práva, najmä ustanovení  právnej úpravy osobitne prijatej za účelom\nsplnenia požiadaviek smernice, povinný  vykladať  vnútroštátne právo  v čo najširšom možnom  rozsahu\nv zmysle znenia\na cieľa príslušnej smernice, aby sa dosiahol výsledok stanovený  touto smernicou a dosiahol tak  súlad\ns článkom  249 tretím odsekom  Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.\n\nOchrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva\nEurópskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o\nspotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej  existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou\nz odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu,  z ktorého zmenka vznikla.\nĎalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy,\nz ktorej  zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa\nNariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny  dvor Európskej únie vo viacerých\nrozsudkoch týkajúcich sa smernice  93/13 EHS ( C-240-244/98 Oceano  Grupo  Editorial,\nC-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky\nv spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo\n(C-618/10 Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu ak ich súd nemôže skúmať  a\nlimine  ( t.j. ak ich  môže skúmať len ex post).  V takých  prípadoch musí národný súd vykladať národné\nprocesné  i hmotné právo konformne  s právom Európskej únie. Z  ustanovenia    § 17 z.č. 191/1950 Zb.\nnevyplýva zákaz skúmania  kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne  ustanovenie,\nktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola\nvystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity  žalovaného  len „vydá\nrozsudok „  nestanovuje,  že súd  žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom\nprípade  súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky  je\nspotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pripojením zmluvy o\núvere a všeobecných podmienok poskytnutia  úveru súd prvého stupňa neporušil koncentračnú zásadu a\ntým, že účastníkom konania zaslal pripojené listiny, s obsahom ktorých sa súd prvého stupňa oboznámil\na tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp kontradiktórnosti  súdneho\nkonania ani rovnosť účastníkov.\n\nVychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na\nto, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti\ndostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže  odstrániť ex offo zbavením\núčinku nečestných zmluvných podmienok (porov. C-240 až C-244/98). Súdny  dvor zároveň  judikoval,\nže existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže  poukázať na nekalú\npovahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché.\nSmernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť ( posúdenie zmyslu\n\npredmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie  s ostatnými zmluvami,\nvyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred\nnečestnými  klauzulami pri štandartných produktoch obdobne  ako vyžadujú  vnútroštátne pravidlá\nverejného poriadku, teda vždy za každých okolností ( porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod\n50,51)\n\nProces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora  a ex offo  súdnej kontroly\nneprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych\nveciach je dôležité  zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka\nzabezpečuje.\n\nŽalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľkotisíc  zmeniek indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns.r.o.  si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých\ndopadá  osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Obč.zák.) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať\noproti postaveniu, ktoré garantuje Obč. zák.\n(§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.\n\nOdvolací súd preto  konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil\nkauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné\npodmienky. Ako základnú a významnú neprijateľnú  zmluvnú podmienku posúdil súd prvého stupňa\ndohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4\npísm. k/  Obč. zák., ktorá za nesplnenie  záväzku pripúšťa  možnosť domáhať sa zaplatenia neprimeranej\nvysokej sumy, 0,25%  úroku denne ako sankcie spojenej s neplnením záväzku. Súd prvého stupňa\nsprávne vyhodnotil aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky  podľa § 53 ods. 4 písm. l) Obč. zák., nakoľko\nprijatím zmenky preniesol veriteľ povinnosť dôkazného bremena na spotrebiteľa\n(§ 10 a § 17 z.č. 191/1950 Zb.)\n\nOdvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj so skutočnosťou,\nže zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa\nzákona č. 129/2010 Z. z.. Veriteľ mohol zmenku vystavenú  dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu\npostavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia\nbola maximálne vo výške  aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo\nvýške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore\ns týmto ustanovením, veriteľ nesmie  prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.\nUstanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky\n( znenie od 01.01.2008 do 31.12.2010). Súd prvého stupňa správne posúdil, že zmenka bola  vyplnená\npodstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný spotrebiteľský\núver treba považovať pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver\nposkytnutý bez úrokov a poplatkov.\n\nOdvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,\nremitentovi, nevzniklo právo zmenku prijať ani právo zmenku vyplniť. Žalobcovi  zo zmenky nevzniklo\nprávo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže\núspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom podľa § 3\nods. 1 Obč. zák.. Dopadajú  na neho všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať\ns odmietnutím súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne  neposkytuje osobe konajúcej  so zlým\númyslom. Súd chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť  je vylúčená\npri návrhoch, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.\n\nZa skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o\nnáhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc\nzo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne správne podľa\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 224\nods.1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.\nPreto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cb/110/2013", "guid": "e3d0b5da-b720-423f-a714-992d23f7d3f0:bb22e37a-48c6-4b4e-94ae-44b2a1c3fc94", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "57066060-b6c3-434b-93be-c2221b570004:f1591626-8ca0-488b-b16b-3980f363ec3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Cb/110/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6Cb/110/2013 z 20. 8. 2015", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57066060-b6c3-434b-93be-c2221b570004:f1591626-8ca0-488b-b16b-3980f363ec3e"}], "citovane_v": []}