{"guid": "f24957f8-2903-497d-adf0-660d93efd966:345a53f7-eb75-4460-8c1e-ca63dd00b610", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3213201548.2", "spisova_znacka": "8Cob/75/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/75/2014 z 17. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. augusta 2015, sp. zn. 8Cob/75/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3213201548.2", "identifikacne_cislo": "3213201548", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 1397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-1397", "datum_vydania": "2015-08-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-123"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-123"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/345a53f7-eb75-4460-8c1e-ca63dd00b610", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201548.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201548.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201548.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 8Cob/75/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3213201548\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3213201548.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21,\nNové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nFridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: T. P., bytom M.\nR. P. XXX/X, D., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 759,19 Eur s prísl. a zmenkovej odmeny 2,53\nEur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/64/2013-61\nzo dňa 19.decembra 2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   z r u š u j e  a  vec   v r a c i a   tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov\nkonania.  V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky na tlačive podľa\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie\nvo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len \"nariadenie č. 861/2007\"). V zmysle ustálenej judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný\nex offo, t. j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda\nči sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia\nochrany spotrebiteľa. Preto aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o\nspotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti\nsúdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v prospech ktorého\nodporca zmenku vystavil a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá aj poskytovaním\nspotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý\nvedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery.  Preto si súd\nzabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená,  zaslal\nju účastníkom konania a písomne im oznámil, že vykoná dôkaz oboznámením tejto zmluvy. V zmysle\nčl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,\nteda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc slovenských\nsúdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001\no príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, podľa\nktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má\nspotrebiteľ bydlisko. Za rozhodné právo určil právo Slovenskej republiky.  Súd prvého stupňa vo veci\nrozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom rozhodol na základe  predložených listinných\ndôkazov v spise.  Predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej\nžalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., zo zmluvy o úvere. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky\nspotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní celej zmluvy o\núvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd prvého stupňa k záveru, že sú\nkoncipované tak, že je v nich  hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami\nzmluvných strán, výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a\n\nvýhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých\njej  ustanoveniach sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami\npoctivého obchodného styku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie\nblankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka\nvyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe\ntakto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že\naj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na  vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj\nz toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky (ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,\nktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je neplatná. V danom prípade súd prvého stupňa považoval\ndojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.\nk) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť\nveriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako\nsankciu spojenú s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4\npísm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol\ndodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona\nč. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.\n(vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom\npráve blankozmenky neplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič.\nZa takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda\nblankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto\nich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobcu.  Vzhľadom\nk tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo\nmu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku,\nna ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na\nzáklade takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých vyššie uvedených\ndôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.\n\nProti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,\nže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi\nkonania sa  postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci\ndošlo zo strany  súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, a to\nčl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktoré má\nvšeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej\nrepublike.  Žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia.\nSúd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia.  Súd prvého stupňa vo veci\nvykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca ani žalovaný\ndokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie a to\nbez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal\nnezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu,\nči navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,\nktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný\nvoči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala\nvykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť\no práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených\nprednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a\nvykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať\nďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky\nvoči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu\nuplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,\naby postupom podľa       § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak\ntak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania,\nako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného\nvykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa\ntejto obrany nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal, súd\nsám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovaného\n\ndostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a\npredstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1\nÚstavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil,\nže je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského\nvzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej\npovahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na\nzmenke. Okresný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950\nSb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ,\nz ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči\nmajiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom\nkonaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť\nprekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných\nprostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali\nbyť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie je\nprekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaný uplatnený\nnárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je\npostihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu\npovinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých\ndôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože\nnemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.  Žalobca navrhol\nrozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom\nrozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.\n\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je\npotrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nObligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v    § 221\nods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej\npodstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo\nzaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články  46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola\núčastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.\nNa vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej\npovinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).\n\nZ úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa  § 205 ods.\n2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom.\n\nŽalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ( ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie\nvo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy\n759,19 Eur  s prísl. a zmenkovej odmeny 2,53 Eur a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods.\n1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne\npojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich.\nV súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s\nnízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v\nčlánku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi\nObčianskym súdnym poriadkom.\n\nKľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1\nnariadenia sú  zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných\nsporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti.  Pri plnení týchto\ncieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho\nkonania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj  primeraným spôsobom uplatňovať\nvnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia.  V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia\nby mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri\nrozhodovaní  o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch  a rozsahu, v akom sa\nvykonávajú dôkazy.\n\nPovinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou\nsporu sa  posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať\nstrany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych\notázkach, pričom z odôvodnenia  čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti\nkonania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany\no procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym\nspôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo prostredníctvom\nelektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne inými spôsobmi,\nktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.\n\nOdvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7\nods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.\n\nSúd prvého stupňa v zmysle čl.4 ods. 4 Nariadenia na tlačive B vyzval žalobcu na doplnenie informácie\no pohľadávke a žiadal bližšie identifikovať  a predložiť zmluvu označenú na zmenke, o akú zmluvu sa\njedná, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a či bola zmenka vystavená len na zabezpečenie povinnosti  dlžníka\nz uvedenej zmluvy. Žalobca vo svoje odpovedi uviedol že disponuje len indosovanou zmenkou a nemá\ndostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol  zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej\nvzniku.\n\nNásledne si  súd prvého stupňa pripojil do spisu úverovú zmluvu č. 308100033  a všeobecné podmienky k\nnej patriace, ktorú identifikoval z údajov uvedených na zmenke, pričom postupoval podľa čl 9 Nariadenia.\nTieto listiny zaslal účastníkom konania na vyjadrenie s tým, že  súd vykoná dôkaz ich oboznámením.\nPripojením týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia,\nktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci bez\nnariadenia pojednávania a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p.   vo veci\nverejne vyhlásil rozsudok.\n\nV súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12  ods.2  a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť\núčastníkov o ich procesných právach. Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný  postup pri verejnom\nvyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne\nv  § 115a a § 120 ods. 4  O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa  pred rozhodnutím bez\nnariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo\noznačiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené\na označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len\nza podmienok uvedených v § 205a.\n\nSúd prvého stupňa nedodržal  v konaní procesný postup, ktorý vyplýva tak z Nariadenia, ako aj z\nustanovení O.s.p.  pričom nepostupoval v  súlade s § 120 O.s.p. keď nepoučil účastníkov konania v\nzmysle ustanovenia  § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má súd bez ohľadu na\nto, či je účastník konania právne zastúpený.  Najmä v nadväznosti na oznámenie súdu  účastníkom\nkonania, že  vykoná z vlastnej iniciatívy aj iné,  než účastníkmi predložené dôkazy, sa toto poučenie\njavilo ako potrebné. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci\nsamej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní,\npretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné\nprostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu\npovinnosť s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo\noznačiť dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na\n\núspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej.   Pri absencii takéhoto poučenia  účastníkov konania\nnebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať  aby  predpokladal, že súd prvého stupňa  uplatnený\nnárok zo zmenky posúdi  ako vzťah spotrebiteľský. Nebola mu preto  umožnená realizácia   jeho\nprocesných  práv a rozsudok súdu prvého stupňa tak vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky\nprekvapivého rozhodnutia.\n\nPretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa        § 205 ods. 2\npísm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa\nzrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. .\n\nVzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu\nuvedenými v odvolaní nezaoberal.\n\nZároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok\nzávisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.\n\nSúd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vec  prejedná a vo\nveci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak ako\nich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v\nnovom rozhodnutí vo veci.\n\nPodľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p.  ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/64/2013", "guid": "2b717e1b-0c1e-401a-acaf-2eb4e746852a:e062f955-a4dc-4644-b9fb-4bc62198d321", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "1a315c91-d362-4eb2-9b9d-e13d57d996e6:3a68fbfc-221a-4e7b-9ddf-726bf9758e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/64/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/64/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1a315c91-d362-4eb2-9b9d-e13d57d996e6:3a68fbfc-221a-4e7b-9ddf-726bf9758e8c"}], "citovane_v": []}