{"guid": "933d12d0-dbb0-4087-979b-c75391978ebd:533bab1d-07e6-47b4-a805-c32a60aefeb1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3213201552.2", "spisova_znacka": "8Cob/76/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/76/2014 z 29. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2015, sp. zn. 8Cob/76/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3213201552.2", "identifikacne_cislo": "3213201552", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 1397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-1397", "datum_vydania": "2015-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/533bab1d-07e6-47b4-a805-c32a60aefeb1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201552.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201552.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3213201552.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 8Cob/76/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3213201552\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3213201552.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom\nK Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,\nproti žalovanému: J. T., bytom M. R. T. XXX/X, I., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.121,01 Eur s\npríslušenstvom a zmenkovej odmeny 3,74 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nBánovce nad Bebravou\nč.k. 5Cb/79/2013-66 zo dňa 19. decembra 2013 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   z r u š u j e   a  vec   v r a c i a   tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov\nkonania.  V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky na tlačive podľa\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie\nvo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len \"nariadenie č. 861/2007\"). V zmysle ustálenej judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný\nex offo, čiže z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda\nči sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia\nochrany spotrebiteľa. Preto aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o\nspotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti\nsúdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v prospech ktorého\nžalovaný zmenku vystavil a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním\nspotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý\nvedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery.  Preto si súd\nzabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená,  zaslal\nju účastníkom konania a písomne im oznámil, že vykoná dôkaz oboznámením tejto zmluvy. V zmysle\nčl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,\nteda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc slovenských\nsúdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001\no príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, podľa\nktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má\nspotrebiteľ bydlisko. Za rozhodné právo určil právo Slovenskej republiky.  Súd prvého stupňa vo veci\nrozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom rozhodol na základe  predložených listinných\ndôkazov v spise.  Predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej\nžalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., zo zmluvy o úvere. Súd prvého stupňa konštatoval, že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou\nzmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez\nohľadu na skutočnosť, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru „na výkon podnikania“.\nV tejto súvislosti súd prvého stupňa zdôraznil, že nakoľko v zmluve označený účel poskytnutého úveru\n\nv konaní nebol preukázaný, vychádzal z toho, že bol poskytnutý na súkromné účely, preto na daný\nprípad aplikoval ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Po preskúmaní celej zmluvy\no úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd prvého stupňa k záveru, že sú\nkoncipované tak, že je v nich  hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami\nzmluvných strán, výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a\nvýhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých\njej  ustanoveniach sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami\npoctivého obchodného styku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie\nblankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka\nvyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe\ntakto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že\naj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na  vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj\nz toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky (ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,\nktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je neplatná. V danom prípade súd prvého stupňa považoval\ndojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.\nk) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť\nveriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako\nsankciu spojenú s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4\npísm. l) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol\ndodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona\nč. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie\nčl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané), v danom\nprípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky neplatná, čo má taký istý právny dôsledok,\nako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi\nprávo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent\nnemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1\nzákona č. 191/1950 Zb.) na žalobcu.  Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo\nzmenku prijať ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie.\nPreto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani\nnemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej\nvyplatenia. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že\nnávrhu nie je možné vyhovieť.\n\nProti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,\nže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi\nkonania sa  postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci došlo\nzo strany  súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5\na 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú\npôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.\nŽalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd\nbol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Súd prvého stupňa vo veci vykonal\ndokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca ani žalovaný dokazovanie\núverovou zmluvou nenavrhli. Súd prvého stupňa teda vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie a to bez\núčasti účastníkov konania, pričom svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal\nnezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu,\nči navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,\nktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný\nvoči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala\nvykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť\no práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.\nZ uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada\npodľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,\nnevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6\nNariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky\nodmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný\n\nnie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči\nzmenke za žalovaného. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a\nrovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy,\nbez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako\nspotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním\nju prakticky uznal, takže súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere,\naby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v\nprávnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré\nje garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu, a nie je účastníkom\nakéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným\nzáväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než\ntými, ktoré sú uvedené na zmenke. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene\nupravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým\nignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený\nvznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným\nmajiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám\nsúd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia\no vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo\nmožné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez\nnávrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať\npred súdom. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol.\nKonanie a rozhodnutie prvostupňového súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.1 O.s.p.,\nako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a\ndôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa\nNariadenia vykonané bez návrhu.  Žalobca navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť tak, že\nnávrhu na uplatnenie pohľadávky odvolací súd v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.\n\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je\npotrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nObligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v    § 221\nods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej\npodstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo\nzaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články  46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť postup súdu, ktorým bola\núčastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.\nNa vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd z úradnej\npovinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).\n\nZ úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa  § 205 ods.\n2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n\nŽalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ( ďalej len Nariadenie), ktorým sa ustanovuje Európske konanie\nvo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej\nsumy 1.121,01 Eur, príslušenstva, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods.\n1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne\n\npojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, prípadne niektorý z\nnich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach\ns nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený\nv článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi\nObčianskym súdnym poriadkom.\n\nCieľom Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 nariadenia  je\nzrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci\nEÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti.  Pri plnení tohto cieľa majú súdy\núlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci Európskeho konania vo veciach s nízkou\nhodnotou sporu dodržiavať, ako aj  primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo\nvyplýva z článku 19 Nariadenia.  V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo\nna spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní  o potrebe ústneho\npojednávania, o dôkazných prostriedkoch  a o rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.\n\nPovinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci Európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou\nsporu sa  posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať\nstrany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych\notázkach, pričom z odôvodnenia  čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti\nkonania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany\no procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym\nspôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo prostredníctvom\nelektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne inými spôsobmi,\nktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.\n\nOdvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7\nods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.\n\nSúd prvého stupňa v zmysle čl.4 ods. 4 Nariadenia na tlačive B vyzval žalobcu na doplnenie informácie\no pohľadávke a žiadal bližšie identifikovať  a predložiť zmluvu označenú na zmenke, o akú zmluvu sa\njedná, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a či bola zmenka vystavená len na zabezpečenie povinnosti  dlžníka\nz uvedenej zmluvy. Žalobca vo svojej odpovedi uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou a nemá\ndostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol  zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej\nvzniku.\n\nNásledne si  súd prvého stupňa pripojil do spisu úverovú zmluvu č. 308100168  a všeobecné podmienky k\nnej patriace, ktorú identifikoval z údajov uvedených na zmenke, pričom postupoval podľa čl 9 Nariadenia.\nTieto listiny zaslal účastníkom konania na vyjadrenie s tým, že  súd vykoná dôkaz ich oboznámením.\nPripojením týchto listín bez návrhu účastníkov konania vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia,\nktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci bez\nnariadenia pojednávania a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p.   vo veci\nverejne vyhlásil rozsudok.\n\nV súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12  ods.2  a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť\núčastníkov o ich procesných právach. Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný  postup pri verejnom\nvyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne\nv  § 115a a § 120 ods. 4  O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa  pred rozhodnutím bez\nnariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo\noznačiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené\na označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len\nza podmienok uvedených v § 205a.\n\nSúd prvého stupňa nedodržal  v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia, ako aj z ustanovení\nO.s.p., nepostupoval v  súlade s § 120 O.s.p. keď nepoučil účastníkov konania v zmysle ustanovenia\n§ 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník\nkonania právne zastúpený.  Najmä v nadväznosti na oznámenie súdu  účastníkom konania, že  vykoná\nz vlastnej iniciatívy aj iné,  než účastníkmi predložené dôkazy, sa toto poučenie javilo ako potrebné.\nSplnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť\n\nnapadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho\nobsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky\na skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s\nosobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné\nprostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo\núčinnú obranu proti nej.  Pri absencii takéhoto poučenia  účastníkov konania  nebolo možné od žalobcu\nspravodlivo požadovať, aby  predpokladal, že súd prvého stupňa  uplatnený nárok zo zmenky posúdi  ako\nvzťah spotrebiteľský. Žalobcovi nebola  umožnená realizácia   jeho procesných  práv, a teda rozsudok\nsúdu prvého stupňa vykazuje pre neho nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.\n\nPretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa        § 205 ods. 2\npísm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd ho zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.  a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.\n\nVzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu\nuvedenými v odvolaní nezaoberal.\n\nZároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok\nzávisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.\n\nSúd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vec  prejedná a\nvo veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe tak, ako ich odvolací súd\nzistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v novom rozhodnutí\nvo veci, v ktorom zároveň podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/79/2013", "guid": "ebb48b71-442a-4766-9f44-631e4d56baa3:3851b8d3-269c-4aa3-acbc-54d5e310c434", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "9fd42aa6-c66b-40e6-bcae-783ffb05740e:c3f67816-2590-4d12-9062-0a245ed7d32b", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/79/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/79/2013 z 30. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2013-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9fd42aa6-c66b-40e6-bcae-783ffb05740e:c3f67816-2590-4d12-9062-0a245ed7d32b"}], "citovane_v": []}