{"guid": "ef8679c3-63b4-46ed-8924-bc0fc49ccd93:8f3e178e-df93-4ef5-bf71-9f877fb7600c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3215200076.1", "spisova_znacka": "6CoP/56/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/56/2015 z 23. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. novembra 2015, sp. zn. 6CoP/56/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3215200076.1", "identifikacne_cislo": "3215200076", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2015-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f3e178e-df93-4ef5-bf71-9f877fb7600c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3215200076.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3215200076.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3215200076.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/56/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215200076
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215200076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. O., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske,
pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky K. O., štátnej občianky Slovenskej republiky
bytom A. č. XX, a otca G. D., štátneho občana Slovenskej republiky bytom G. O. č. XXX, o zníženie
vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 9. júna 2015 č. k. 4P/6/2015- 112, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu      p o t v r d z u j e   .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 9. júna 2015 č. k.  4P/6/2015- 112 zamietol návrh otca na zníženie
jeho vyživovacej povinnosti voči mal. L. O. zo sumy 80,-eur mesačne na sumu 33,19 eur mesačne.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil  nasledovným skutkovým zistením: Predchádzajúca úprava
vyživovacej povinnosti otca k mal. L. O. vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa  03.12.2013 č. k. 3P/56/2013-51, právoplatným dňa 21.01.2014. Mal. L. mala v čase rozhodovania
o výživnom 10 rokov, bola žiačkou 5. ročníka ZŠ v A.. V tom čase bola matka zamestnaná s čistým
mesačným príjmom 595,80 € a otec pracoval v chránenej dielni G. L., kde dosahoval priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 372,77 € a okrem príjmu poberal invalidný dôchodok vo výške 161,50 €.
Na strane matky nedošlo k  zmene pomerov od posledného rozhodovania, naďalej je zamestnaná a
dosahuje porovnateľný príjem, ako v čase rozhodovania v decembri 2013. S prihliadnutím na vek mal.
matke naďalej vznikajú výdavky na uspokojovanie základných potrieb bývania, ošatenia a stravy mal. i
ďalších opodstatnených potrieb mal., ako na úhradu poplatku za ZRPŠ -  20 € ročne, pomôcok do školy  -
100 €, zakúpenia úboru na telesnú výchovu a tenisiek - 60 €, pracovných zošitov - 30 €, stravy v škole vo
výške 30 € mesačne, poistky vo výške 13 € mesačne, stavebného sporenia - 15 € mesačne a dobíjania
kreditu do mobilu vo výške 12 € mesačne. Pri posudzovaní pomerov na strane otca, ktorý sa zníženia
vyživovacej povinnosti domáhal, vychádzal súd jednak z jeho výpovede, ako i ním  preukázaných príjmov
a výdavkov. Okresný súd v konaní skúmal, či na strane otca  došlo k takej zmene pomerov, ktoré by
opodstatňovali zmenu doterajšieho rozhodnutia o určení výšky vyživovacej povinnosti k mal. L. a či k
zmene pomerov na strane otca došlo z dôležitého dôvodu. Otec tvrdil, že nie je schopný platiť výživné v
súdom stanovenej výške, nakoľko bývalý zamestnávateľ mu dal výpoveď a v súčasnosti mu z invalidného
dôchodku ostane suma 80,-eur. Otec v konaní pred súdom uviedol, že na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny sa doposiaľ nezaevidoval a ani nepožiadal o poskytnutie štátnych sociálnych dávok resp.
príspevku na kompenzáciu na opotrebenie šatstva alebo bielizne z dôvodu jeho zdravotného postihnutia.
Otec uviedol, že  doposiaľ si prácu hľadal v spoločnostiach Tesco, Kaufland, Lidl na pozíciu upratovača,
avšak jeho žiadosti boli zamietnuté. Okrem chránenej dielne p. L., iné chránené dielne neoslovoval. Na
otázku súdu, či premýšľal nad možnosťou, aby sa jeho priateľka zamestnala a on namiesto nej ostal na



rodičovskej dovolenke s mal. synom, aby si tak rodina mohla zvýšiť príjem, otec uviedol, že nad touto
možnosťou vôbec neuvažoval. V konaní pred súdom ďalej otec potvrdil, že denne vyfajčí 10 cigariet a
mesačne vynaloží na tabak 5 eur. Na mobilný telefón má náklady 6 eur mesačne. Otcovi bol zo strany
súdu dňa 15.05.2015 zaslaný zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, kde by sa mohol ako
osoba so zdravotným postihnutím uchádzať o zamestnanie. Súdu sa zásielka vrátila ako nedoručená,
otec si zásielku nevyzdvihol v úložnej dobe, pričom pred súdom uviedol, že na poštu má ďaleko a odvoz si
nemohol zohnať. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru u otca mal. dieťaťa s jeho predchádzajúcim
zamestnávateľom p. G. L., tak súd z oznámenia zamestnávateľa zo dňa 14.03.2014 zistil, že dôvodom
skončenia pracovného pomeru otca dieťaťa bola jeho absencia - neprítomnosť práci. Svoje tvrdenia o
dôvode skončenia pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa žiadnym spôsobom nepreukázal. Otec
tvrdil, že mu zamestnávateľ nemal vyplatiť to, čo zarobil, pričom žalobu - o zaplatenie mzdy na súd
nepodal. Otec sa ani u predchádzajúceho zamestnávateľa opätovne nezamestnal a ani sa nepokúsil
u tohto zamestnávateľa zamestnať. Obrana otca, že nie je schopný platiť výživné v doterajšej výške,
sa súdu javila ako účelová, pretože, pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká, ako prezentoval pred
súdom, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby sa zamestnal a mal vyšší príjem. Naopak
bolo preukázané, že otec nevyužil všetky možnosti sa zamestnať, čím sa vzdal možnosti zvýšenia
svojho zárobku. Uviedol, že je schopný zabezpečiť celodennú starostlivosť o mal. syna. S priateľkou,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti a s ktorou má mal. dieťa -syna nevyužili tú možnosť, aby on
zabezpečoval starostlivosť o mal. syna a priateľka by sa naspäť vrátila do práce, ktorú pred narodením
syna u zamestnávateľa vykonávala, čím by mohlo dôjsť k zlepšeniu  ich  majetkových pomerov.  Súd pri
rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného zohľadnil i doterajší postoj otca k dieťaťu, nakoľko otec
sa o mal. L. nezaujíma, na výživné prispieva maloletej nepravidelne a v súčasnosti má evidovaný dlh na
výživnom. Súd zároveň uvádza, že otec mal. dieťaťa  si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti,
že výživné má prednosť pred  inými výdavkami (výdavky otca na tabak, kredit do mobilného telefónu a
pod.) Okresný súd dospel k záveru, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca, aby si našiel
prácu primeranú jeho zdravotnému hendikepu (otec aj napriek preukázanému zdravotnému postihnutiu
je schopný v nezmennej miere vykonávať zárobkovú činnosť),  a to nielen v chránených dielňach alebo
chránených pracoviskách, (o čom bol otec aj prostredníctvom súdu oboznámený), ktorá mu zabezpečí
dostatočný príjem na to, aby mohol platiť výživné pre mal. dieťa v doposiaľ určenej výške. Pokles
zárobkovej činnosti v rozsahu 60 % mal otec i v čase, keď súd rozhodoval naposledy o výške vyživovacej
povinnosti. Uvedené vyplýva z posudkov o invalidite, ktoré si súd vyžiadal zo Sociálnej poisťovne. Aj
keď otec tvrdil, že prácu si hľadá, toto svoje tvrdenie nepreukázal, okrem jednej žiadosti o prijatie do
zamestnania, iné dôkazy o tom, že prácu si riadne a intenzívne hľadá, nepredložil, a to aj napriek
výzve súdu. Z priebehu konania mu boli známe skutočnosti o možnosti obrátiť sa na chránené dielne
a pracoviská, avšak ani jednu z chránených dielní a pracovísk neoslovil, zostal nečinný, nekontaktoval
príslušný úrad práce o sprostredkovania zamestnania. Otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť ani
o mal. L. a ani o mal. syna, pochádzajúceho z jeho terajšieho vzťahu, ktorá by ho obmedzovala v
hľadaní si práce. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca
prispievať naďalej na výživu mal. L. O.  výživným v doteraz určenej výške 80,-eur mesačne. Na základe
týchto skutočností súd, preto návrhu otca mal. dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti voči mal. L.
O. nevyhovel a jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Na vec aplikoval § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, §
36 ods. 1, § 26 , § 62 ods. 1-5    Zákona o rodine. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. a) O. s. p. , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Proti tomuto  rozsudku otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť
a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie eventuálne zmeniť a znížiť rozsah jeho vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu  na 33,19 Eur mesačne od 1.9.2013.  Je si vedomý, že je dlžný na
výživnom 1.342,52 Eur. Odôvodňuje to tým, že poberá len invalidný dôchodok vo výške 168,- Eur.
Zvýšenie vyživovacej povinnosti na 80 Eur mesačne nie je možné, nakoľko má ďalšie dieťa vo veku 5
rokov, ktoré je choré. Nikto mu nepovedal, že má nárok na kompenzáciu. To na súde počul prvýkrát.
Nesúhlasí so záverom súdu, že mohol zostať na materskej dovolenke a priateľka mohla ísť do práce,
pretože dovolenka končí v 6. roku veku dieťaťa a potom za nepoberá nič, tak by ostal bez peňazí.
Uviedol, že tieto problémy sa netýkajú jeho matky, preto nemá byť do sporu vťahovaná. Poukazoval,
že  matka dieťaťa zarába 613, 39 Eur, či považuje za dostatočný príjem pre jeho dcéru, ktorú matka
vychováva a ku ktorej ho nepustí. Viackrát žiadal o stretnutie s dcérou. Matka klame, pokiaľ tvrdí,  že
nemá o ňu záujem. Nie je mu umožnené osobné stretnutie s ňou. Navrhuje vypočuť dcéru na súde, ale
zároveň uvádza, že sa môže stáť, že bude svedčiť proti nemu. Je si vedomý, že na prvom mieste je



dieťa, ale nemá toľko peňazí na platenie výživného. Keďže poberá invalidný dôchodok vo výške 168
Eur, ak bude platiť výživné vo výške 80 eur, zostane mu 88 eur a nebude mať za čo žiť. Do práce u C.
L. prestal chodiť, pretože ho zamestnávateľ okradol o dane a dlží mu cca 400,- eur.

Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Stotožnila sa so skutkovým záverom okresného súdu a jeho
právnym posúdením veci a žiadala rozsudok  okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že, tvrdenia otca v
odvolaní sú klamstvom. Poukazovala, že otec nevyužil možnosti zamestnať sa v chránených dielňach
resp. zaevidovať sa na úrade práce, kde by mu poskytli informácie o možnostiach zvýšenia príjmu.
Konštatovala, že otcovi  sa nikdy nechcelo pracovať. Poprela, že by mu zakazovala stretnutie s dcérou.
Dcére nikdy  ku sviatkom nič neposlal. Jej príjem nepostačuje na výživu dieťaťa, ako tvrdí otec, ktorý
nemá predstavu o výdavkoch pre školopovinné dieťa.  Sťažuje sa, že nemá peniaze, ale ona ho vídava
robiť veľké nákupy, prerábať dom, k čomu sú potrebné dostatočné financie. Uviedla, že otec nepoužíva
francúzsku barlu, ktorú má vzhľadom na svoj zdravotný stav predpísanú, mal ju so sebou len na
pojednávaní na okresnom súde. Poukazovala na to, že, keď otec nemá financie, nemal si zakladať
ďalšiu rodinu.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, s odvolaním
otca nesúhlasil.

Krajský súd preskúmal  napadnutý rozsudok a predchádzajúce konanie v intenciách  ustanovenia § 212
ods. 2  písm. a) O.s.p.. a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto  je potrebné
tento podľa § 219 O.s.p.  potvrdiť.  O odvolaní otca rozhodol bez nariadenia  pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p.  aj bez návrhu môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom na maloleté deti.  Hmotnoprávnym predpokladom na zmenu rozsahu skôr určenej  vyživovacej
povinnosti  je zmena pomerov podľa § 78 Zákona o rodine, ktoré  môžu spočívať v zmene pomerov
tak na strane oprávneného dieťaťa, tak na strane povinného rodiča.  Zmena právne významných
skutočností, ktoré boli podkladom  pri skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti, však musí byť
kvalifikovaná, čo znamená, že musí byť výrazná a musí mať táto zmena trvalejší  charakter.  Súdna prax
za právne významné považuje zmeny v pomeroch oprávneného dieťaťa, ktoré vyplývajú z jeho  veku a
nárastu životných nákladov na základné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj nárastu nákladov na
vzdelávanie a ďalšie kultúrne potreby dieťaťa, jeho rôzne  aktivity, ktoré  sú rodičia povinní podporovať
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov v záujme výchovy dieťaťa v kultúrneho
človeka. Zmena pomerov na strane povinného rodiča môže spočívať v zmene  jeho príjmových a
majetkových pomerov, ktoré nastali  z objektívnych príčin a sú  trvalejšieho charakteru.  Pri posudzovaní
a rozhodovaní  o výživnom všeobecne platí pre súd všeobecná zásada preferovania potencionality
príjmov povinného  pred jeho faktickým príjmom vyjadrená vo viacerých ustanoveniach Zákona o rodine
najmä však  ust. §  75 ods. 1 veta druhá  Zákona o rodine.

Krajský súd  sa stotožňuje  s právnym záverom okresného súdu, že kvalifikovaná zmena pomerov
oproti  skoršej úprave  rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je tak na strane
maloletého dieťaťa, ktorého životné náklady od predošlého stavu vzrástli, a to v súvislosti  s jeho vekom,
vzdelávaním, kultúrnymi potrebami. Na nákladoch dieťaťa, ktoré správne považoval okresný súd za
opodstatnené a prospešné pre dieťa, majú participovať obaja rodičia podľa svojich schopností,  možností
a majetkových pomerov.

Otec svoje odvolanie odôvodňuje poklesom príjmu z dôvodu straty zamestnania a  následnej nemožnosti
sa zamestnať vzhľadom na jeho zdravotný stav. Ako správne uviedol okresný súd, aj v čase posledného
rozhodovania o výživnom bola pracovná schopnosť otca vzhľadom na jeho zdravotný stav znížená,
no napriek tomu otec v tom čase pracoval v chránených dielňach a dosahoval príjem postačujúci na
úhradu výživného vo výške 80,- eur, ani vtedy si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. S
otcom bol pracovný pomer v chránených dielňach skončený dňa 14.03.2014. Dôvodom skončenia bolo
jeho zavinené konanie- neospravedlnená neprítomnosť v práci.

Otec však tvrdil, že dôvodom skončenia pracovnoprávneho vzťahu a  neprítomnosti v práci bolo, že
mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Predovšetkým však ako
zodpovedný rodič mal využiť zákonné  prostriedky a brániť sa či už podaním žaloby o vyplatenie mzdy



alebo podaním trestného oznámenia na zamestnávateľa pre trestný čin nevyplatenia mzdy. Otec tak
neurobil. Preto jeho tvrdenie o dôvode skončenia pracovného pomeru je nedôveryhodné, nepreukázané
a zároveň neodôvodňujúce zníženie vyživovacej povinnosti otca.

Okresný súd nad rámec svojich povinností zadovážil a otcovi aj zaslal písomný zoznam chránených
dielní a chránených pracovísk, kde by sa mohol ako osoba so zdravotným postihnutím uchádzať o
zamestnanie. Otec si zásielku v úložnej dobe nevyzdvihol z dôvodu, že nemal odvoz na poštu.  Takáto
obrana otca neobstojí. Zásielky sa doručujú v prvom rade v mieste bydliska adresáta. Otec, ktorý
nepracuje a má problém s chôdzou (ako tvrdí), sa zrejme celodenne zdržiava v mieste svojho bydliska,
preto niet dôvodu prečo zásielku nemohol prevziať od doručovateľa. Pokiaľ sa v tom čase zdržiaval
mimo bydliska, musel mať odvoz (ak sa  inak nedokáže pohybovať), ktorý si  potom mohol zabezpečiť aj
na poštu pre prevzatie zásielky súdu. Pokiaľ otec tvrdí, že si prácu hľadal u iných zamestnávateľov, nič
mu nebránilo hľadať si prácu aj v týchto chránených dielňach. Otec tak bez ospravedlniteľného dôvodu
nevykonal a nevyužil príležitosť nájsť si vhodné zamestnanie zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu.

Okresný súd ho zároveň informoval o možnostiach žiadať o sociálne dávky. Hoci ho informoval
už na pojednávaní dňa 28.04.2015, otec tak do podania odvolania nevykonal. Nežiadať o sociálne
kompenzácie napriek vzniku nároku môže len ten, kto nemá zo zákona vyživovaciu povinnosť k
nezaopatrenému dieťaťu a finančné prostriedky potrebuje iba na hradenie svojich vlastných životných
nákladov. Je mimo pochybnosť, že je povinnosťou rodičov využiť všetky možnosti na čo najoptimálnejšie
zabezpečenie výživy a ďalších potrieb svojich detí, a to podľa faktických schopností a možností.

Ako správne uzavrel okresný súd,  výdavky na úhradu potrieb maloletého dieťaťa  sú prioritné (§ 62
ods. 5 Zákona o rodine), preto otec je povinný v prvom rade uhradiť výživné pre maloleté dieťa a
potom uspokojiť svoje iné ako nevyhnutné výdavky. Je totiž neprípustné, aby maloleté dieťa, ktoré nie
je schopné si samé zabezpečiť prostriedky na živobytie, bolo vystavené  ekonomickej biede za situácie,
že jeho rodičia majú schopnosti a možnosti  túto výživu zabezpečiť. Vzhľadom na preukázané náklady
maloletej L. ktorej potreby  výživné  80 eur od otca ani nepokryje, s poukazom na vyššie uvedené zistenia
okresného súdu o možnostiach otca, akcentujúc zásadu  potencionality príjmov otca dieťaťa, bol jeho
návrh na zníženie výživného správne  zamietnutý.

Krajský súd z dôvodu nadbytočnosti a nespôsobilosti zvrátiť konštatovanú vecnú správnosť rozsudku
okresného súdu nevykonal otcom navrhovaný dôkaz výsluchom dieťaťa ohľadom nepravdivosti tvrdenia
matky o tom, že sa o dieťa nezaujíma.  Otec však predpokladal pre seba nepriaznivú výpoveď dieťaťa
a vopred popieral jej dôveryhodnosť.

Z uvedených dôvodov odvolací sú podľa  §219 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4P/6/2015", "guid": "fddef1ea-ac05-4de1-a700-1378429032fc:4d11d54f-197d-4647-be3a-3c22df258c9d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}