{"guid": "4e07272f-2d2a-4f26-8b60-53eea93914b7:402e739a-45c2-4683-8e7c-b8c1c7e858ab", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3013200790.2", "spisova_znacka": "13S/166/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/166/2013 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. mája 2016, sp. zn. 13S/166/2013, ECLI:SK:KSTN:2016:3013200790.2", "identifikacne_cislo": "3013200790", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Sžfk/1/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "48ceda97-9aed-4517-96ff-e537c902347d:7a3ba771-12b7-417a-9fef-f1b81696f57e", "datum": "2017-10-18", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/402e739a-45c2-4683-8e7c-b8c1c7e858ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3013200790.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3013200790.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3013200790.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/166/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200790
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3013200790.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: AB Cosmetics Slovakia s.r.o. so
sídlom Visolaje 148, IČO: 36 349 798, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a
partneri s.r.o. so sídlom Bratislava, Velehradská 33 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo 1100306/1/336015/2013/5051-r zo dňa 15. júla 2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd      z r u š u j e     rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/336015/2013/5051-r zo dňa 15. júla
2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1 064,68 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia
žalovaného zo dňa 15.07.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.
9312401/5/1185217/2013 zo dňa 27.03.2013. Potvrdeným prvostupňovým správnym rozhodnutím bol
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel dane v sume 250 000 eur
nepriznaním nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 vo
výške 249 950 eur a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 50 eur.

Správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní zo zistenia, že žalobca porušil § 49 ods. 1, 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákon o DPH), keď si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nákupu
nehnuteľností, ktorý bol vykonaný v rozpore s právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného
súdu Bratislava I, sp. zn. 28Cb/122/2011-52 zo dňa 09.05.2011 o nariadení predbežného opatrenia.

Ustálili, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 301101935 zo dňa 15.11.2011 od dodávateľa
AB Cosmetics, s.r.o. so sídlom Šamorín, IČO: 36 661 171 za nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX  pre
k.ú. Z. v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2011 a preberacieho protokolu zo dňa 15.11.2011. Predaj
realizoval záložný veriteľ F. N. pri výkone záložného práva podľa § 151m Obč. zákonníka. Uvedené
sa udialo podľa správnych orgánov napriek tomu, že súdom nariadeným predbežným opatrením bolo
zakázané M. M. previesť, zaťažiť alebo inak právne nakladať s obchodným podielom spoločnosti
AB Cosmetics, s.r.o., Šamorín a súčasne bolo spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. zakázané vykonávať
akékoľvek úkony s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu činností, ktoré
sú predmetom jej podnikania, najmä bol zakázaný prevod alebo prenájom nehnuteľností alebo iného
majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku spoločnosti.



Správne orgány uzavreli, že predávajúca spoločnosť AB Cosmetics, s.r.o. v zastúpení záložným
veriteľom nehnuteľnosti odovzdala žalobcovi ako kupujúcemu na základe Preberacieho protokolu,
pričom kupujúci aj predávajúci disponovali informáciou, že nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Konajúca správa katastra konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušila, teda
k vkladu vlastníckeho práva doposiaľ nedošlo.  Právne úkony vykonané M. M. považovali správca dane
a žalovaný za neplatné s poukazom na porušenie zákazu stanoveného predbežným opatrením. Uviedli,
že v zmysle § 19 zákona o DPH možno považovať za deň prevzatia nehnuteľnosti deň jej odovzdania
len v prípade, ak za ním nasleduje vklad do katastra nehnuteľností. V danom prípade ku vkladu doposiaľ
nedošlo.

Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Rovnako považoval napadnuté rozhodnutie za  nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že ust. § 156m Obč. zákonníka koncipuje
osobitný druh zákonného zastúpenia, zmyslom ktorého je, aby záložný veriteľ bol oprávnený predať
vec, ktorej nie je vlastníkom. Napriek tomuto zákonnému zastúpeniu nie je možné stotožniť konanie
zákonného zástupcu s právnym úkonom dlžníka. V danom prípade sa jedná o tzv. priame zastúpenie, pri
ktorom zástupca prejavuje svoju vôľu, ale právne účinky z jeho konania vznikajú zastúpenému. Právny
úkon zástupcu je teda priamym konaním a prejavom jeho vôle. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že
na záložného veriteľa a jeho konanie v rámci výkonu záložného práva sa nariadené predbežné opatrenie
nijako nevzťahovalo.

Žalobca ďalej poukázal na to, že konštatovanie žalovaného, že rozsudok Okresného súdu Žilina, na
ktorý poukazoval, nie je možné aplikovať na daný prípad, je nedostatočné. Žalovaný neuviedol konkrétne
dôvody, resp. úvahu, ktorá ho k tomuto záveru viedla.

Taktiež uviedol, že správca dane vykonal miestne zisťovanie v predmetných nehnuteľnostiach až
13.03.2013, teda po formálnom skončení daňovej kontroly a to výlučne na základe niekoľkonásobnej
požiadavky žalobcu, ktorý inak nevedel preukázať vecné plnenie plynúce z uskutočneného obchodu.
Vzhľadom na uvedené považoval žalobca tvrdenie žalovaného o tom, že nebolo preukázané využívanie
nehnuteľnosti na ekonomickú činnosť v čase miestneho zisťovania, za účelové. Nehnuteľnosti boli
využívané tak samotným žalobcom, ako aj treťou osobou, nájomcom.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na
tom, že žalovaný v predmetnej právnej veci postupoval len na základe zákonov Slovenskej republiky,
pri rozhodovaní uplatňoval ustanovenia daňového poriadku a zák. č. 222/2004 Z.z. Taktiež dodržiaval
povinnosť uvedenú v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a povinnosť brať do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu.

Podľa jeho názoru je podstatnou skutočnosť, či sa Alexander N. stal záložným veriteľom spoločnosti AB
Cosmetics, s.r.o. zákonným spôsobom a či bol oprávnený scudziť predmetné nehnuteľnosti. Správne
orgány postupovali v tejto otázke podľa § 22 zák. č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého ak sa pri správe
daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto
rozhodnutím viazaný, inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať podnet inému
orgánu na začatie konania. Vzhľadom na to, že doposiaľ právoplatne nerozhodol príslušný úrad (okresný
úrad, odbor katastrálny) správca dane si urobil vlastný úsudok, pričom zobral do úvahy všetky zistené
skutočnosti.

Zdôraznil, že postupoval v súlade so zásadou objektívnej pravdy, bol úplne a presne zistený skutočný
stav veci, bol zaobstaraný dostatok dôkazov pre objasnenie rozhodujúcich skutočností pre správne
určenie daňovej povinnosti žalobcu. Ak by aj došlo  neskôr k zavkladovaniu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, uvedené by podľa žalovaného založilo dôvod pre obnovu konania
podľa § 75 Daňového poriadku.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a
ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§
250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1



O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že
žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v
zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal bez pojednávania a
po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel
jednohlasne k záveru, že  žaloba bola podaná dôvodne a rozsudkom vyslovil, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného sa zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
1100306/1/336015/2013/5051-r zo dňa 15.07.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 9312401/5/1185217/2013 zo dňa 27.03.2013. Potvrdeným rozhodnutím bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určený rozdiel dane v sume 250 000 eur nepriznaním nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 249 950 eur a
vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 50 eur.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie november 2011 riadne
daňové priznanie, v ktorom vykázal daňovú povinnosť v sume 50 eur a za uvedené zdaňovacie obdobie
následne podal dňa 14.02.2012 dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo
výške 249 950 eur.

U žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.
Kontrola bola ukončená protokolom č. 9312401/5/110714/2013 zo dňa 09.01.2013, ktorý bol so
žalobcom prerokovaný.

Správca dane vydal dňa 27.03.2013 rozhodnutie č. 9312401/5/1185217/2013, ktorým žalobcovi vyrubil
rozdiel v sume 50 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 a súčasne
nepriznal za toto zdaňovacie obdobie žalobcovi nadmerný odpočet v sume 250 000 eur. Správca
dane vychádzal zo zistenia, že žalobca (pôvodné obchodné meno MM family, s.r.o.) uzatvoril dňa
21.07.2011 kúpnu zmluvu so spoločnosťou AB Cosmetics, s.r.o. o prevode nehnuteľností vedených
na LV č. XXXX pre k. ú. Z.. V mene predávajúceho, spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o., konal podľa
§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ F. N.. Vklad vlastníckeho práva v prospech
žalobcu však nebol doposiaľ vykonaný z dôvodu, že došlo k prerušeniu katastrálneho konania o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 31a písm. e) zák.č.162/1995 Z.z. až
do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
28Cb/122/2011.

Následne žalobca ako kupujúci uzavrel s predávajúcim dohodu o odovzdaní predmetu kúpy ku kúpnej
zmluve zo dňa 21.07.2011, v ktorej sa dohodli, že žalobca prevezme nehnuteľnosti do užívania
najneskôr ku dňu 21.11.2011. Dňa 15.11.2011 žalobca nehnuteľnosti prevzal a požiadal predávajúceho
o vystavenie faktúry. Ten následne vystavil faktúru č. 301101935 zo dňa 15.11.2011 v celkovej sume 1
500 000 eur, z toho DPH 250 000 eur za predaj nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. Z. v zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 21.07.2011 a preberacieho protokolu zo dňa 15.11.2011.

V čase uzavretia kúpnej zmluvy, dohody o odovzdaní nehnuteľnosti a protokolu bol podľa údajov v
obchodnom registri spoločníkom a konateľom spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. (predávajúceho) Ing.
M. M.. Registrový súd vykonal následne zmenu v týchto údajoch s tým, že aj podľa aktuálneho
stavu v obchodnom registri je spoločníkom a konateľom G. M.. Na majetok predávajúceho bol
vyhlásený konkurz. Z tohto dôvodu správca dane preveroval u konkurzného správcu vystavenie vyššie
uvedenej faktúry. Bolo zistené, že Ing. M. M. nevydal účtovné doklady spoločnosti konateľovi  G. M..
Splnomocnená zástupkyňa predávajúceho však uviedla, že predpokladá, že predmetná faktúra bola
vystavená, k bankovému prevodu kúpnej ceny však nedošlo.

Na výzvu správcu dane žalobca písomne tvrdil, že v čase úhrady faktúry č. 301101935 zo dňa
15.11.2011 disponoval dostatkom prostriedkov na úhradu záväzku vo výške 1 500 000 eur. Žalobca
pritom nedisponoval celkovou kúpnou cenou priamo na účtoch, ale mal disponovať inými aktívami,
ktorými bol spôsobilý vyvolať zánik záväzku. Predmetné nehnuteľnosti mali byť podľa jeho tvrdenia
využívané pre výrobu kozmetických výrobkov.



Z písomného vyjadrenia G. M. vyplynulo, že dňa 09.03.2011 mali byť  bez jeho vedomia vyhotovené
zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti AB Cosmetics s.r.o. a rozhodnutie jediného
spoločníka tejto spoločnosti. Následne bol podaný návrh na zápis údajov do obchodného registra.
Neznámy páchateľ sfalšoval jeho podpis, ktorý bol úradne overený na matrike v Devíne. Voči Ing. M.
bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný trestný čin podvodu. Podľa jeho tvrdenia sa Ing. M. snažil
obísť nariadené predbežné opatrenie antidatovanými fiktívnymi pôžičkami, ktoré uzatváral v čase, keď
bol neoprávnene konateľom spoločnosti AB Cosmetics s.r.o. Takto umožnil zriadenie záložného práva,
prostredníctvom ktorého bol potom dosiahnutý prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že spoločnosť AB Cosmetics s.r.o. odovzdala
nehnuteľnosti žalobcovi do užívania na základe preberacieho protokolu napriek tomu, že obe
zmluvné strany disponovali informáciou, že nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, keďže vkladové konanie bolo prerušené.

Proti rozhodnutiu správca dane podal žalobca odvolanie. Žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, či predloženým dôkazom neabsentuje materiálny podklad. Toto dokazovanie
preukázalo, že došlo k dodaniu, resp. k uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom AB
Cosmetics s.r.o. na základe konania, ktoré je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní.
Nehnuteľnosť bola prevedená napriek uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.05.2011 č.k.
28Cb/122/2011-52 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané M. M. previesť, zaťažiť
alebo inak právne nakladať s obchodným podielom spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o., Šamorín a súčasne
bolo spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. zakázané vykonávať akékoľvek úkony s výnimkou tých, ktoré
sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu činností, ktoré sú predmetom jej podnikania, najmä
bol zakázaný prevod alebo prenájom nehnuteľností alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje
významný podiel na celkovej hodnote majetku spoločnosti.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov  právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.  Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane
podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od
platiteľa vyhotovenú podľa § 71,  b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v
záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z
iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska
doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad
potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.



Podľa § 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Súd konštatuje, že  dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH zo spornej faktúry zo strany správcu
dane bola skutočnosť, že v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH možno za deň prevzatia nehnuteľnosti
považovať deň jej dodania len v prípade, že následne po prevzatí nehnuteľností nasleduje zápis do
katastra nehnuteľností.

Žalovaný potom tento dôvod doplnil konštatovaním, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia
dodávateľom AB Cosmetics, s.r.o. došlo na základe konania, ktoré je v súčasnosti predmetom šetrenia
orgánov činných v trestnom konaní a nehnuteľnosť bola prevedená napriek uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I č.k. 28Cb/122/2011-52 zo dňa 09.05.2011 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo
M. M. zakázané nakladať s obchodným podielom v dodávateľskej spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o.
a samotnej spoločnosti bolo zakázané vykonávať akékoľvek právne úkony s výnimkou tých, ktoré sú
nevyhnutne potrebné na  zabezpečenie riadneho chodu výkonu činností tejto spoločnosti. Žalovaný
konštatoval, že  konanie záložného veriteľa podľa § 151m ods.6 Občianskeho zákonníka bolo vykonané
v mene záložcu, a teda jeho úkony boli úkonmi dodávateľskej spoločnosti, na ktorú sa vzťahovalo
nariadené predbežné opatrenie. Žalovaný v tejto súvislosti vyslovil záver, že vzhľadom na predbežné
opatrenie sú všetky úkony M. M. v mene spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. vrátane dohody s F. N.
neplatné.

Žalovaný ďalej konštatoval, že predávajúca spoločnosť, zastúpená podľa § 151m ods. 6 Občianskeho
zákonníka záložným veriteľom F. N., nehnuteľnosť odovzdala žalobcovi na základe preberacieho
protokolu, pričom obe strany disponovali s informáciou, že nemôže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva,
nakoľko vtedajšia správa katastra konanie o vklade vlastníckeho práva prerušila. Taktiež uviedol, že
zistenia správcu dane nepreukazujú využívanie nehnuteľnosti na ekonomickú činnosť v čase vykonania
miestneho zisťovania.

Daňový poriadok v ust. § 63 ods. 5 upravuje, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia správneho
orgánu vydané v daňovom konaní. V predmetnej právnej veci súd konštatuje, že žalobou napadnuté
rozhodnutie je predovšetkým opisom jednotlivých dôkazov vykonaných správcom dane, pričom v ňom
prakticky absentuje ich hodnotenie zo strany žalovaného. Súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ ide o
závery žalovaného o neplatnosti úkonov, tak v napadnutom rozhodnutí chýba aj uvedenie jednotlivých
ustanovení zákona, resp. zákonov, z ktorých sa táto neplatnosť po právnej stránke dovodzuje. V
napadnutom rozhodnutí taktiež  absentuje ucelená úvaha správneho orgánu, na základe ktorej dospel
k jednotlivým záverom, keď jej jednotlivé časti sa nachádzajú v rôznych častiach rozhodnutia a je
na adresátovi tohto rozhodnutia, aby si ich spojil do jedného logického celku. Ako už bolo uvedené,
okrem opisu jednotlivých dôkazov a ich obsahu sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia
nenachádza žiadne hodnotenie týchto dôkazov, nie je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti považoval
žalovaný za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje,
že všetky úkony M. M. vrátane dohody s F. N. sú neplatné. Uvedený záver však nie je podopretý
žiadnym ustanovením zákona, a nie je ani zrejmé, ktorú dohodu s F. N. mal žalovaný na mysli, či ide o
zmluvu o zriadení záložného práva, úkon, ktorým mal byť dojednaný záväzok, ktorý bol touto zmluvou
zabezpečený, resp. iný právny úkon. Napriek tomu, že žalovaný v predmetnej právnej veci hodnotil
platnosť právnych úkonov, nie je v texte poukaz na žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka.

Súd konštatuje, že samotný záver správnych orgánov, že ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH možno
za deň prevzatia nehnuteľnosti považovať deň jej dodania len v prípade, že následne po prevzatí
nehnuteľností nasleduje zápis do katastra nehnuteľností, je správny. V danej veci však nedošlo ani
k vkladu vlastníckeho práva a ani k jeho zamietnutiu, keďže vkladové konanie je prerušené. Ak teda
správne orgány nevyčkajú na výsledok tohto správneho konania, môžu si v zmysle ust. § 22 Daňového
poriadku urobiť úsudok v tejto otázke samej. V takomto prípade je však ich povinnosťou, aby bol tento
úsudok jasne a zrozumiteľne obsiahnutý v ich rozhodnutiach, pričom musia úkon, ktorý podlieha vkladu,
posúdiť z hľadiska kritérií stanovených v katastrálnom zákone s poukazom na jednotlivé ustanovenia
Občianskeho zákonníka.



Rovnako správne orgány žiadnym spôsobom nevysvetlili, prečo neboli na danú vec aplikovateľné a
aplikované závery vyslovené v súdnom rozhodnutí, na ktoré poukazoval a odvolával sa žalobca a v
ktorom sa súd vyjadroval aj k povahe úkonov vykonávaných záložným veriteľom v mene záložcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktorá mala za následok zrušenie rozhodnutia podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1
O.s.p.), ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok v sume 70 eur a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 994,68 eur, t.j. celkovo sumu 1 064,68 eur.

Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pre rok 2013
130,16 eur a pre rok 2016 143 eur a výška režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky je
pre rok 2013 a 2016, v ktorých boli úkony právnej pomoci vykonané, 7,81 eur a 8.58 eur. Žalobcovi takto
patrí odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia (tarifná odmena 130,16 eur + 7,81 eur),  vypracovanie
a podanie žaloby (130,16 eur + 7,81 eur), písomné podanie na súd, vyjadrenie zo dňa 03.05.2016 (143
eur + 8,58 eur), účasť na pojednávaní dňa 04.05.2016 (143 eur + 8,58 eur) a za účasť na pojednávaní,
na ktorom bol iba vyhlásený rozsudok podľa § 13a ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. (71,50 eur + 8,58 eur),
čo predstavuje celkom sumu 521,21 eur.

Súčasne bola žalobcovi priznaná náhrada hotových výdavkov jeho advokáta za cestu zo sídla jeho
kancelárie do sídla súdu dňa 04.05.2016 v celkovej sume 67,74 eur a dňa 25.05.2016 v sume 67,91
eur a  náhrada za stratu času za takto vykonané cesty v celkovej sume 171,60 eur (6 polhodín x 14,30
eur a 6 polhodín x 14,30 eur).

Súd žalobcovi nepriznal náhradu za uplatnený úkon vyjadrenie zo dňa 23.05.2016, keďže toto vyjadrenie
neobsahuje nové skutočnosti, bolo podané po tom, ako bolo pojednávanie odročené za účelom
vyhlásenia rozsudku.

Takto je celková suma trov právneho zastúpenia 828,76 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny
zástupca navrhovateľa je platcom DPH, bola uvedená odmena priznaná spolu s 20 % DPH (828,76 +
165,92, t.j. 994,68 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu   j e    m o ž n é    podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "5Sžfk/1/2016", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "48ceda97-9aed-4517-96ff-e537c902347d:7a3ba771-12b7-417a-9fef-f1b81696f57e", "datum": "2017-10-18", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "861b45a5-0085-4a99-96e6-003daa4bc29a:7b3bf09e-26b6-4a4b-bb9d-491b9c85b879", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Cb/122/2011", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/122/2011 z 8. 4. 2019", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2019-04-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/861b45a5-0085-4a99-96e6-003daa4bc29a:7b3bf09e-26b6-4a4b-bb9d-491b9c85b879"}], "citovane_v": []}