Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/173/2014 z 31. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 31. mája 2016, sp. zn. 13S/173/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3014200616.3 Krajský súd Trenčín | 13S/173/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:3014200616.3 | 2016-05-31 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4de8face-78ef-4c20-937a-f0f30fa6bd9a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3014200616.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/173/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200616
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200616.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu Považská cementáreň, a.s., so
sídlom J. Kráľa, Ladce, IČO: 31 615 716, zastúpeného advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom
Mierové námestie 2, Galanta, IČO: 47 551 372 proti Inšpektorátu práce Trenčín, so sídlom Hodžova
36, Trenčín, IČO: 35 627 620, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného 1/ D. S., rod. K.,
2/ D. S. ml., 3/ mal. A. S., všetci traja bytom J. K. XXXX/XX, I. a rovnako všetci traja zastúpení JUDr.
Petrom Koscelanským, advokátom so sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra o preskúmanie zákonnosti protokolu
žalovaného č. ITN-078-41-2.2/P-J1-13 zo dňa 23. apríla 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. mája
2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
protokolu žalovaného č. ITN-078-41-2.2/P-J1-13 zo dňa 23. apríla 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa
12. mája 2015, ktorým boli vyšetrené príčiny závažného pracovného úrazu zamestnanca žalobcu A.
S.. Žalovaný ustálil dej úrazu tak, že dňa 18.06.2013 nastúpil A. S. do práce na 6,00 hod. do areálu
zamestnávateľa. Na rannom rozdelení prác mu bola, spolu so spolupracovníkmi K. I., A. T. a A. P.,
pridelená úloha spočívajúca vo výmene pokazenej prevodovky pojazdu mačky na mostovom žeriave č.
2, ev. č. 61. Po odchode na výkon práce si skupina nachystala potrebné náradie a materiál, jej členovia
zhotovili dočasnú plošinu na prácu vo výške medzi oboma priečnymi nosníkmi mostu žeriava č. 2 z
lešenárskych rúrok a drevených podlážok, pričom žeriav č. 2 bol v priestore začiatku žeriavovej dráhy
pri výstupe z budovy surovej mlynice. Pri tomto umiestnení žeriavu si urobili niektoré prípravné práce
pre uvoľnenie prevodovky z mačky žeriavu č. 2. Potom sa spolu so žeriavom, obsluhovým žeriavnikom
O. A., presunuli do polohy pod zdvíhadlo Balcancar, ev. č. 64 a pokračovali v demontáži poruchovej
prevodovky. Zároveň vykonával nezávisle od nich činnosti na elektrickom zariadení žeriavu č. 2 v
skriniach rozvádzačov pracovník elektroúdržby A. P.. Skupina strojnej údržby prevodovku zavesila na
hák zdvíhadla a uvoľnila, aby ju bolo možné spustiť na terén, resp. haldu trosky. K. I. zo žeriavovej
dráhy ovládal zdvíhadlo, A. P. zišiel zo žeriavovej dráhy na haldu trosky pod žeriavovou dráhou za
účelom odopnutia prevodovky z lana zdvíhadla, A. T. stál na mačke pri lane zdvíhadla a A. S. stál
pravdepodobne na nosníku mosta žeriavu, na ktorom nie je prístupová lávka do kabíny žeriavu. Nikto
z pracovníkov vykonávajúcich výmenu prevodovky nebol vybavený osobným zabezpečením proti pádu
z výšky. Niekedy pri alebo po spustení prevodovky došlo z neznámeho podnetu k voľnému pádu A. S.
zo žeriavu do jamy na sypký materiál pod žeriavovou dráhou s hĺbkou pádu asi 25 metrov. Na následky
tohto pádu A. S. zomrel. Zároveň žalovaný ustálil, že na vzniknutom pracovnom úraze sa nijakou mierou



nepodieľal A. S., a teda že za tento pracovný úraz výlučne zodpovedá žalobca, ktorý neprijal žiadne
opatrenia na zabránenie pádu osôb.

Uvedený protokol žalobca napadol podanou správnou žalobou. Žalobca namieta nesprávne právne
posúdenie veci, skutočnosť, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu, skutkový stav
nebol zistený dostatočne, protokol je nepreskúmateľný a v protokole uložené povinnosti a opatrenia sú
nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné. Predovšetkým namietal, že z dodatku, ktorý je súčasťou
protokolu nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho vyjadreniami. Jeho prístup považoval za
formalistický, čo sa premietlo aj do opatrení, ktoré mal odstrániť, keď nie je zrejmé
čo má ako zamestnávateľ na odstránenie nedostatkov urobiť, aké má prijať opatrenia. Ďalej poukázal
na to, že žalovaný nepostupoval správne pri zisťovaní príčin úrazu, keď na jednej strane žalovaný
napr. nezisťoval, či A. S. neporušil ustanovenia o BOZP, no na druhej strane sa žalovaný vyjadroval
ku skutočnostiam, ku ktorým sa môže vyjadriť len znalec, napr. overovanie pravosti podpisu A. S.,
posudzovanie jeho zdravotného stavu, posudzovanie kvality konštrukčných prvkov. Taktiež mal za to, že
protokol je nepreskúmateľný aj z dôvodu, že mu v ňom bolo uložené odstrániť nedostatky ihneď a trvale.
Z pohľadu plynutia času nie je stanovené kedy uplynie lehota na odstránenie nedostatkov. Rovnako
namietal, že protokol neobsahuje všetky náležitosti, keď neobsahuje vyjadrenie žalobcu, zápisnicu o
vykonaní obhliadky miesta, ani znalecké posudky. Navyše protokol nebol prerokovaný so žalobcom.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval skutočnosti, z ktorých pri
vypracovaní protokolu vychádzal a navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s tým,
že právne posúdenie veci považuje za správne, zistený skutkový stav za stav v súlade s obsahom
spisu, zistenie skutkového stavu za dostatočné pre posúdenie veci, protokol za zrozumiteľný, konanie
pri vyšetrovaní udalosti za konanie bez vád majúcich vplyv na zákonnosť protokolu, uložené povinnosti
za zrozumiteľné a vykonateľné. Zdôraznil, že protokol bol riadne prerokovaný s prokuristkou žalobcu
U.. A. D. a žalovaný pri vyhotovení protokolu prihliadol na vyjadrenia žalobcu
a dokonca i na vyjadrenia, ktoré žalobca uviedol vo vyjadrení k protokolu a žalovaný ich zohľadnil
pri vypracovaní dodatku. Povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu. K náležitostiam protokolu žalovaný uviedol, že protokol obsahuje všetky náležitosti v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce. Pokiaľ protokol neobsahuje niektorú z náležitostí
upravenú v internom predpise žalovaného (v Metodike č. 2 - Vyšetrovanie udalostí inšpekciou práce z
augusta 2012), nejde o nedostatok, ktorý by spôsoboval nezákonnosť protokolu, nakoľko spomínaná
Metodika nie je právnym predpisom a navyše nie je ani verejne dostupná. K dodržiavaniu BOZP žalovaný
uviedol, že je to práve zamestnávateľ, ktorý je povinný ustanovenia predpisov BOZP aplikovať a vo svojej
činnosti neustále dodržiavať. K prítomnosti alkoholu v krvi u A. S. v množstve 0,03 promile žalovaný
zdôraznil, že takéto množstvo nespôsobuje podľa odbornej literatúry ani najmiernejšiu opitosť,
keď normálna hladina alkoholu v krvi je do 0,1 promile a až 0,3 - 0,5 promile svedčí o požití alkoholického
nápoja a až pri množstve 0,5 - 1 promile alkoholu v krvi hovoríme o miernej podnapitosti. A. S. tak nebol
pod vplyvom alkoholu. K prepadnutiu A. S. medzi zábradlím spolu so strednou priečkou dvojtyčového
zábradlia uviedol, že takéto prepadnutie je obtiažne, ale pre určenie príčiny udalosti nepodstatné. Dodal,
že nie je preukázané, kedy stredná tyč zo zábradlia vypadla, či pri alebo pred úrazom a teda, či tyč
bola nedostatočne pevne uchytená alebo na svojom mieste vôbec nebola. K zdravotnému stavu A. S.
žalovaný uviedol, že zo svedeckých výpovedí manželky A. S. a ostatných spolupracovníkov, ako i z
výsledkov preventívnej lekárskej prehliadky možno dôvodne predpokladať, že A. S. bol zdravý a navyše,
nech už bol zdravotný stav A. S. akýkoľvek, mohol vplývať len na dôvod, prečo bola začatá udalosť,
ktorá pádom vyvrcholila. Žalovaný rezolútne odmietol, žeby nepostupoval správne pri vyšetrovaní príčin
úrazu a zdôraznil, že znalecké skúmanie pre určenie príčin úrazu v danom prípade nebolo potrebné,
nakoľko i bez znaleckého dokazovania bolo možné konštatovať a zistiť, čo bolo príčinou smrteľného
pracovného úrazu A. S., keď napr. i bez znaleckého dokazovania bolo možné ustáliť, že ochranné
zariadenie (zábradlie) bolo v čase udalosti nedostatočné.
K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 05.02.2015 vyjadril žalobca a zotrval na svojich
tvrdeniach uvedených v správnej žalobe.
Podaním zo dňa 20.08.2014 oznámili v záhlaví tohto rozsudku označení vedľajší účastníci 1/ až 3/,
že vstupujú do konania na strane žalovaného. Z dôvodu, že žalobca namietal prípustnosť vedľajších
účastníkov, uznesením zo dňa 25.05.2015, č.k. 13S/173/2014-165 tunajší krajský súd rozhodol, že vstup
vedľajších účastníkov pripúšťa. Vo vyjadrení k žalobe túto žiadali vedľajší účastníci zamietnuť. Poukázali
na to, že žaloba je zmätočná, nezrozumiteľná, okrem subjektívnych pocitov žalobcu ničím nepodložená.
Zdôraznili, že vo veci smrteľného pracovného úrazu A. S. sa vedie trestné stíhanie OR PZ, odbor
kriminálnej polície Trenčín, pod ČVS: ORP-420/1-VYŠ-TN-2004 pre trestný čin usmrtenia podľa



§ 149 ods. 1, 2 písm. a) trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) trestného zákona. V rámci tohto
trestného stíhania bol vypracovaný znalecký posudok znalca B.. U.. A. S., Z.. z odboru bezpečnosť a
ochrana zdravia pri práci, z ktorého posudku vyplýva jednoznačne nespochybniteľné zavinenie žalobcu
za spôsobenú smrť A. S..
K vyjadreniu vedľajších účastníkov sa podaním zo dňa 13.04.2015 vyjadril žalobca, ktorý zotrval
na svojich postojoch prezentovaných v správnej žalobe. Zároveň vzniesol námietku neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva, o ktorej námietke rozhodol tunajší krajský súd vyššie uvedeným uznesením zo
dňa 25.05.2015, č.k. 13S/173/2014-165.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a
ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§
250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1
O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom
(§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu - protokolu, ktoré môže byť
premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd
vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), v neprítomnosti vedľajších účastníkov, ktorí
svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti (§ 101 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
administratívneho spisu, teda po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu dospel Krajský súd v Trenčíne
jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so
zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu,
ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí podľa ust. § 250j ods. 3
O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta
(§ 250j ods. 1 O.s.p.).
Predmetom súdneho prieskumu je protokol o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu č.
ITN-078-41-2.2/P-J1-13 zo dňa 23. apríla 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. mája 2015. Predmetom
šetrenia bol závažný smrteľný pracovný úraz zo dňa 18.06.2013, pri ktorom došlo k smrti zamestnanca
žalobcu A. S.. Súčasťou tohto protokolu, a to konkrétne jeho dodatku č. 1 je aj nariadenie opatrení podľa
§ 12 ods. 2 písm. b) zák.č. 125/2006 Z.z. na odstránenie zistených porušení a ich
príčin na strane žalobcu ako zamestnávateľa.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil nasledovné:
Žalobca je podnikateľom, zamestnávateľom, u ktorého sa dňa 18.06.2013 stal smrteľný pracovný úraz na
skutkovom základe ako je uvedené v úvode tohto rozsudku, že dňa 18.06.2013 nastúpil A. S. do práce na
6,00 hod. do areálu zamestnávateľa. Na rannom rozdelení prác mu bola, spolu so spolupracovníkmi K.
I., A. T. a A. P., pridelená úloha spočívajúca vo výmene pokazenej prevodovky pojazdu mačky na
mostovom žeriave č. 2, ev. č. 61. Po odchode na výkon práce si skupina nachystala potrebné náradie
a materiál, jej členovia zhotovili dočasnú plošinu na prácu vo výške medzi oboma priečnymi nosníkmi
mostu žeriava č. 2 z lešenárskych rúrok a drevených podlážok, pričom žeriav č. 2 bol v priestore
začiatku žeriavovej dráhy pri výstupe z budovy surovej mlynice. Pri tomto umiestnení žeriavu si urobili
niektoré prípravné práce pre uvoľnenie prevodovky z mačky žeriavu č. 2. Potom sa spolu so žeriavom,
obsluhovým žeriavnikom O. A., presunuli do polohy pod zdvíhadlo Balcancar, ev. č. 64 a pokračovali
v demontáži poruchovej prevodovky. Zároveň vykonával nezávisle od nich činnosti na elektrickom
zariadení žeriavu č. 2 v skriniach rozvádzačov pracovník elektroúdržby A. P.. Skupina strojnej údržby
prevodovku zavesila na hák zdvíhadla a uvoľnila, aby ju bolo možné spustiť na terén, resp. haldu trosky.
K. I. zo žeriavovej dráhy ovládal zdvíhadlo, A. P. zišiel zo žeriavovej dráhy na haldu trosky pod žeriavovou
dráhou za účelom odopnutia prevodovky z lana zdvíhadla, A. T. stál na mačke pri lane zdvíhadla a A.
S. stál pravdepodobne na nosníku mosta žeriavu, na ktorom nie je prístupová lávka do kabíny žeriavu.
Nikto z pracovníkov vykonávajúcich výmenu prevodovky nebol vybavený osobným zabezpečením proti
pádu z výšky. Niekedy pri alebo po spustení prevodovky došlo z neznámeho podnetu k voľnému pádu
A. S. zo žeriavu do jamy na sypký materiál pod žeriavovou dráhou s hĺbkou pádu asi 25 metrov. Na
následky tohto pádu A. S. zomrel.

Z napadnutého protokolu žalovaného ďalej vyplýva, že žalovaný ustálil, že na
vzniknutom pracovnom úraze sa nijakou mierou nepodieľal A. S., a teda že za tento pracovný úraz
výlučne zodpovedá žalobca, ktorý neprijal žiadne opatrenia na zabránenie pádu osôb.



Z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.09.2015, č.k. 3T/71/2015-529 je zrejmé, že
za skutok, ktorý je obsahom protokolu (smrteľný pracovný úraz A. S.), ktorý je predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva, boli dvaja zamestnanci žalobcu, a to majster strojnej údržba a
hlavný majster strojnej údržby v rámci trestného konania uznaní vinnými a tento skutok bol kvalifikovaný
ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.10.2015.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák.č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
Podľa § 14 ods. 1 zák.č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu
práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním
povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k
zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv
a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu,
dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.
Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v
protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo
zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj
čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 14 ods. 2 zák.č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods.
2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a
ich príčin.
Podľa § 14 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.
Podľa § 14 ods. 4 zák.č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa
zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie
je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho
nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
Podľa § 14 ods. 5 zák.č. 125/2006 Z.z. jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí
kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom
a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu,
ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia
chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u
ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v
dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného
úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe 21a) tohto zamestnanca, ak o to požiada.
Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu
skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho
orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery
inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje ust. § 14 zák.č.
125/2006 Z.z.. Uvedený protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných



prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne
dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.
Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho
konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu. Žalobca v tejto otázke správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v tejto
otázke, ktorá vychádza z toho, že protokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy
pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia
povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne.
Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného
subjektu.
Súd poukazuje na to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že
obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. V tomto prípade
protokol č. ITN-078-41-2.2/P-J1-13 zo dňa 23. apríla 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. mája 2015
takéto uloženie povinností, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov obsahuje. Súd v tejto
súvislosti však konštatuje, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je
možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia
žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže
zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia
povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Ako bolo uvedené
vyššie, len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu
a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Okrem toho je zrejmé, že zistenie príčin
pracovného úrazu a zistenie porušení bezpečnosti práce na strane zamestnávateľa nie sú vždy v priamej
korelácii. Ani situácia, keď by správny orgán v protokole určil príčiny pracovného úrazu výlučne na strane
poškodeného, neznamená automaticky, že tu nedošlo k takým porušeniam predpisov o bezpečnosti
práce, ktoré by nemohli viesť k uloženiu opatrení zamestnávateľovi za účelom ich odstránenia
resp. z dôvodu, aby sa do budúcnosti predišlo určitým situáciám, ktoré môžu viesť k vzniku úrazov.
Zistenie príčin úrazu a porušenia povinností, ktoré viedli k uloženiu povinností zamestnávateľovi, teda
nie je možné bez ďalšieho stotožňovať.
Z tohto pohľadu sú potom tie námietky žalobcu, ktoré de facto smerujú k zisteniu príčin úrazu resp.
sa týkajú prejednania jeho námietok, ktoré smerujú k zavineniu alebo spoluzavineniu poškodeného na
vzniku úrazu, za bezpredmetné.
Súd konštatuje, že otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti sa rieši až v samotnom správnom
konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie, samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu. Až v rámci
takéhoto súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým je zavŕšené
správne konanie, sa potom súd zaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu,
príčin smrteľného pracovného úrazu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu ako aj prípadnej
preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými
počas konania. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v riadne začatom správnom konaní je potom
povinnosťou správnych orgánov sa riadne zaoberať prípadným porušením predpisov BOZP zo strany
poškodeného a svoje závery, ku ktorým dospeje aj riadne (v súlade s požiadavkami, ktoré zákon kladie
na odôvodnenie správneho rozhodnutia) vysvetliť v konečnom rozhodnutí.
Bezpredmetnosť námietok žalobcu, ktoré smerujú k zisteniu príčin úrazu, ktoré sa týkajú prejednania
jeho námietok, ktoré smerujú k zavineniu alebo spoluzavineniu poškodeného na vzniku
úrazu je v súdenej veci daná a zvýraznená o to viac, že otázka viny je už právoplatne vyriešená trestným
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.09.2015, č.k. 3T/71/2015-529. Týmto rozsudkom je v
zmysle ust. § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. viazaný aj správny
súd v rozsahu, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Otázka zodpovednosti za smrť A. S. v
dôsledku pracovného úrazu je tak definitívne vyriešená.
Súd taktiež nepovažoval za dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal neurčitosť uložených
povinností, keď mu správny orgán uložil odstrániť nedostatky špecifikované v určených článkoch
protokolu, resp. jeho dodatku. Súd je toho názoru, že uvedený postup žalovaného je správny a v
súlade so zákonom, keď správny orgán nie je oprávnený určiť kontrolovanému subjektu konkrétny
spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, ktorý sa má touto nápravou dosiahnuť, čomu zodpovedá
vyjadrenie povinnosti, ktoré je obsiahnuté v napadnutom protokole. Je potom na každom kontrolovanom
subjekte, aby si určil s prihliadnutím na svoje osobitné pomery a podmienky najefektívnejší spôsob
na dosiahnutie nápravy vytýkaného stavu. Rovnako určenie, že tak má urobiť ihneď a trvalo, jasne
a zrozumiteľne vyjadruje, že tak má urobiť vzhľadom na závažnosť porušení bezodkladne a prijaté
opatrenia trvale dodržiavať tak, aby nedochádzalo k porušovaniam zákona a bola dodržiavaná



bezpečnosť práce. Uvedeným sa sleduje vylúčenie možnosti ďalšieho smrteľného pracovného úrazu u
tohto zamestnávateľa. Uloženie nápravy ihneď pritom inšpektorovi práce umožňuje aj ust. § 12 ods. 2
písm. b) zák. č. 125/2006 Z.z..
Záverom súd konštatuje, že zákon žalovanému neukladá povinnosť prerokovať protokol so žalobcom
opätovne, po vypracovaní dodatku, ktorým inšpektor práce reagoval na námietky vznesené zo strany
žalobcu. Z tohto dôvodu, je táto žalobná námietka nedôvodná.
Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v súdenej veci žalovaný správne ustálil porušenie
povinností na strane žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností na dosiahnutie nápravy a v časti uloženia
týchto povinností je protokol dostatočne určitý a zrozumiteľný.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a
postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba
zamieta.
Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).
Pre úplnosť, keďže si vedľajší účastníci na strane žalovaného uplatnili náhradu trov konania krajský súd
uvádza, že v správnom súdnictve sa v zmysle ust. § 250k ods. 1 rozhoduje len o trovách žalobcu, nikdy
nie o trovách žalovaného, príp. o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý má
vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania rovnaké procesné postavenie ako žalovaný (argumentum
a contrario). Preto sa takýto výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanému a v tomto prípade
i vo vzťahu k vedľajším účastníkom na strane žalovaného vo výrokovej časti rozsudku ani neuvádza.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.