{"guid": "9ff90ef5-34cc-4e60-b1ab-cc17abf9a3a7:bee3c112-32da-4c45-836f-661a94fb1e4f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3014200652.1", "spisova_znacka": "13S/192/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/192/2014 z 10. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. mája 2016, sp. zn. 13S/192/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3014200652.1", "identifikacne_cislo": "3014200652", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2016-05-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "nazov": "§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bee3c112-32da-4c45-836f-661a94fb1e4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3014200652.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3014200652.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3014200652.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/192/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200652
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200652.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu MEDIN Plus, s.r.o. so sídlom
Kostolná-Záriečie 149, IČO: 36 328 855, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom
so sídlom Gelnická č. 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky
so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100306/1/248481/2014/5051 zo dňa 28. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/248481/2014/5051 zo dňa 28. mája
201 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2,  písm. d) O.s.p..

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 435,66 € a
iné trovy konania (za zaplatený súdny poplatok) vo výške 70 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
k rukám jeho advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/248481/2014/5051 zo dňa 28. mája 2014, ktorým žalovaný podľa
§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 10.02.2014, č.
9301402/5/524310/2014/Jud, ktorým bol podľa § 68  ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty  za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 163 771,15 eur
znížením nadmerného odpočtu            zo sumy 80 907,26 eura a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti
v sume 82 863,89 eura, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si uplatnenú DPH, za
súčasného uloženia povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty za dodanie iného tovaru v tuzemsku
podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.

Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že pri trojstrannom obchode medzi
žalobcom v pozícii dodávateľa, spoločnosťou PROTECO Praha, spol. s r.o. ako prvým odberateľom a
spoločnosťou KLANEX Kft., Maďarsko ako druhým odberateľom neboli splnené podmienky oslobodenia
od dane v zmysle ust. § 45 zák.č. 222/2004 Z.z., predmetnú dodávku posúdili ako dodanie tovaru v
tuzemsku a určili rozdiel dane. Taktiež správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa
WELLFIN, s.r.o. za nákup repky a odpočítanie dane z nákupu PHL v sume 36,36 eur.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne orgány dospeli k záveru,                  že
z preverovania prepráv tovaru spoločnosťou PLATINA STAR Kft a AMMINPEX 2007 Kft od žalobcu k
maďarskému odberateľovi, ako aj preverenia dodania repky spoločnosti PROTECO Praha, spol. s r.o.
vyplynulo, že obchod v rámci trojstranného obchodu a dodania do iného členského štátu neprebehol.
Správca dane prijal záver, že transakcia medzi žalobcom a spoločnosťou KLANEX Kft. bola fiktívna.



Podľa dokladov, tovar bol následne prepravený z Maďarska opäť na Slovensko a kupujúcimi mali byť
spoločnosti RATMAX, s.r.o. a JAMBUL, s.r.o.. Správca dane dospel k záveru, že daňové subjekty
vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že tovar uvedený na faktúrach vystavených
žalobcom pre spoločnosť PROTECO Praha, spol. s r.o. s prepravou pre KLANEX Kft. bol reálne dodaný
do iného členského štátu, nebola teda splnená podmienka oslobodenia od dane   pri trojstrannom
obchode v zmysle § 45 zák.č. 222/2004 Z.z.. Prepravcovia PLATINA STAR kft. a AMMINPEX 2007 Kft.
neumožnili preveriť prepravu repky zo Slovenska                              do Maďarska a na druhej strane žalobca
a ani spoločnosti PROTECO Praha, spol. s r.o. a KLANEX Kft. nepreukázali, že v prípade vykonania
prepravy išlo o ten istý tovar, ktorý mal byť obstaraný na základe sporných faktúr za apríl 2012.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o neuskutočniteľnosti zdaniteľných obchodov s
repkou medzi  spoločnosťou WELLFIN, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, vrátane
záveru o preprave už iného tovaru maďarskou prepravnou spoločnosťou, pri ktorom nebolo preukázané
jeho dodanie do iného členského štátu.

Trojstranného obchodu sa týkajú faktúry od žalobcu ako dodávateľa pre prvého odberateľa PROTECO
Praha, s.r.o., IČ DPH: CZ 26145448 (druhého odberateľa KLANEX KFT, HU), a to konkrétne:

- faktúra č. 20120036 zo dňa 23.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 60,65 t, cena bez DPH
29.779,15 euro,

- faktúra č. 20120037 zo dňa 24.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 125,02 t, cena bez DPH
61.384,82 euro,

- faktúra č. 20120044 zo dňa 25.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 199,97 t, cena bez DPH
98.185,27 euro,

- faktúra č. 20120045 zo dňa 26.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 224,05 t, cena bez DPH
110.008,55 euro,

- faktúra č. 20120046 zo dňa 30.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo 224,84 t, cena bez DPH 110
396,44 euro.

Z dôvodu neuznania realizácie uvedeného trojstranného obchodu tak správca dane uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť z vyššie uvedených faktúr 20% zo základu dane 409.754,23 euro
(29.779,15+61.384,82+98.185,27+110.008,55+110.396,44), čo predstavuje 81.950,85 euro.

Zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou WELLFIN, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako
odberateľom sa týkajú konkrétne faktúry:

-  faktúra č. 2012VF0049 zo dňa 23.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo            60,65 t, cena bez
DPH 29.718,50 euro, 20% DPH 5.943,70 euro,

- faktúra č. 2012VF0053 zo dňa 24.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo  125,02 t, cena bez DPH
61.259,80 euro, 20% DPH 12.251,96 euro,

- faktúra č. 2012VF0056 zo dňa 25.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo  199,97 t, cena bez DPH
97.985,30 euro, 20% DPH 19.597,06 euro,

- faktúra č. 2012VF0061 zo dňa 26.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo  224,05 t, cena bez DPH
110.008,55 euro, 20% DPH 21.956,90 euro,

- faktúra č. 2012VF0063 zo dňa 30.04.2012, názov tovaru - repka, množstvo  224,84 t, cena bez DPH
110 396,44 euro, 20% DPH 22.034,32 euro.

Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z vyššie uvedených faktúr úhrnom vo výške
81.783,94 euro (5.943,70+12.251,96+19.597,06+21.956,90+22.034,32).



Taktiež správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH vo výške 36,36 euro                            z nákupu
PHL, v tejto časti však žalobca správnu žalobu nepodal.

V končenom vyčíslení tak správca dane pri žalobcom uplatnenom nadmernom odpočte DPH
vo výške 80 907,26 euro vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume 82 863,89 euro
(81.950,85+81.783,94+36,36-80.907,26).

Žalobca napadol vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou. V podanej  správnej
žalobe namietal, že zistený rozdiel dane pozostáva z troch ťažiskových komponentov, pričom jedným z
nich je posúdenie dodávky, ktorá bola predmetom trojstranného obchodu za dodanie tovaru v tuzemsku
podľa § 8 zák.č. 222/2004 Z.z.. Mal               za to, že z obsahu odôvodnenia správcu dane ako aj
rozhodnutia žalovaného vyplýva,                     že podľa nich tovar reálne neexistoval. Správca dane vo
svojom rozhodnutí uviedol,                          že pripúšťa možnosť, že od žalobcu sa prepravoval iný tovar,
o ktorom sa však nepreukázalo, či skončil v Maďarskej republike a či spĺňa podmienky oslobodenia
podľa § 45                           zák.č. 222/2004 Z.z.. Žalobca poukázal na to, že podľa správnych
orgánov dodávka na jednej strane neexistovala, a to pre účely oslobodenia od dane v rámci trojstranného
obchodu                         a pre účely odpočítania dane od dodávateľa WELLFIN, s.r.o., ale tá istá dodávka
fiktívneho množstva tovaru mala pre účely dodania tovaru v tuzemsku existovať a jej fiktívna hodnota
bola základom pre výpočet dane z dodania v tuzemsku. Žalobca už v podanom odvolaní namietal, že
správca dane si vytvoril umelú konštrukciu, ktorá bola založená na dodaní iného tovaru, ktorý však
neskončil v Maďarskej republike, ale na Slovensku. Zdôraznil, že touto jeho odvolacou námietkou sa
však žalovaný vôbec nezaoberal.

V podanej žalobe taktiež poukázal na to, že je úlohou správcu dane, aby podľa vnútroštátnych
pravidiel dokazovania overil, či došlo k zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa daňového subjektu a
či daňový subjekt o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. Toto dôkazné bremeno je spojené so
zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. Pre rozhodnutie
odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len pochybnosti, umelo vytvorené konštrukcie
správcu dane a domnienky o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené
podvodom, ale je potrebné jednoznačné preukázanie tejto skutočnosti. Podľa žalobcu zistenia daňových
orgánov nemožno osvedčiť ani ako nepriame dôkazy postačujúce k prijatiu tak závažného záveru o jeho
účasti na daňovom podvode vo vzťahu k DPH. Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho
dvora k tejto otázke.

Žalobca taktiež zdôrazňoval, že bolo povinnosťou správcu dane v súlade s ust. § 24 ods. 2 daňového
poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. K dodávateľovi WELLFIN, s.r.o. určil správca dane spôsob dokazovania tak, že nemohol
viesť k objasneniu rozhodujúcich okolností . Mal za to, že bolo potrebné vypočuť k veci najmä p. Z.,
ktorá komunikovala so všetkými účastníkmi obchodného reťazca a pravdepodobne bola v kontakte aj
s prepravnými spoločnosťami.

V podanej žalobe taktiež poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane bola úmyselne
zmenená informácia ohľadne zistení vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií a to v neprospech
žalobcu. Súčasne žalovaný uvádzal vo svojom rozhodnutí nové dôkazy, ktoré prvostupňové rozhodnutie
neobsahovalo a žalobcovi nie je známe, ako                    ich žalovaný zabezpečil. Poukázal na to, že podľa
žalovaného skutkové zistenia nepotvrdzujú pôsobenie X. B. v Maďarsku, pritom však  žalovanému nič
nebránilo predvolať túto osobu v odvolacom konaní ako svedka. Uvedené žalovaný nevykonal, teda to
nepovažoval za potrebné.

Žalobca ďalej poukazoval na to, že otázka prepravy tovaru zostala sporná hlavne z dôvodu, že prepravné
spoločnosti sú nezastihnuteľné. Podľa žalovaného uvedené nemôže byť podkladom pre poskytovanie
úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie
správnosti uplatneného odpočítania dane. Žalovaný týmto konštatovaním zakladá zodpovednosť
žalobcu bez zavinenia a priznanie odpočítania dane, teda nie úľavu, podmieňuje skutočnosťami, na
ktoré nemal dosah. Taktiež trojstranný obchod nie je podmienený vyložením tovaru druhým odberateľom
v Maďarsku.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,  že svoje rozhodnutie
oprel o zistenia, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený a ktoré boli súčasťou spisu. Žalobca
podľa neho splieta jednotlivé zistenia o maďarských daňových subjektoch medzi sebou s úmyslom ich
spochybniť. Zo všetkých zistení maďarskej daňovej správy vznikla vážna pochybnosť, či tovar opustil
Slovensko a či uvedený trojstranný obchod nebol fakturovaný iba na papieri. Uviedol, že výpoveď X. B. je
súčasťou odpovede na medzinárodnú výmenu informácii a preto nebolo potrebné túto osobu opätovne
vypočuť, aj keď to žalobca navrhoval.

Poukázal na to, že konateľka žalobcu nemala informácie a potrebné vedomosti o zdaniteľných
obchodoch, ani ich nekontrolovala. Všetky prebiehali len formálne. Vo veci vypočutia pani Z. žalobca
neuviedol počas daňovej kontroly a daňových konaní, z akého titulu mala táto osoba zabezpečovať
predmetné obchody, nakoľko nebola oprávnená konať za žiadnu zo zúčastnených spoločností a
nebola ani zamestnancom dodávateľskej spoločnosti. K námietke, že nebol vykonaný výsluch žalobcov
navrhnutého svedka taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/84/2012.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie                    (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých
rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia                  a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených                    v žalobách (§ 249
ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3
O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2
O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.)               v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti
rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247
ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 1100306/1/248481/2014/5051   zo dňa 28. mája
2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín zo dňa 10.02.2014, č. 9301402/5/524310/2014/Jud, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona
č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012
vo výške 163 771,15 eur znížením nadmerného odpočtu zo sumy 80 907,26 eura a vyrubením vlastnej
daňovej povinnosti v sume 82 863,89 eura, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si
uplatnenú DPH, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť daň z pridanej hodnoty za dodanie iného
tovaru v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.

Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:

Kúpnou zmluvou zo dňa 23.4.2012 sa žalobca ako kupujúci a spoločnosť WELLFIN, s.r.o. ako
predávajúci dohodli na dodaní repky olejnej - úroda 2011 v množstve 3.000 ton v cene 490 eur za tonu
plus DPH s termínom dodania apríl - máj 2012 s paritou dodania FCA sklad predávajúceho na Západnom
Slovensku a spôsobom dopravy nákladným autom s platbou pri nakládke.

Žalobca ako dôkaz o použití nakúpeného tovaru predložil faktúry č. 20120036,                   č. 20120037,
č. 20120044, č. 20120045, č. 20120046 pre odberateľa PROTECO PRAHA, spol. s r.o. na predaj repky
s poznámkou „trojstranný obchod podľa § 45 ods. 3“. Ďalej žalobca predložil kúpne zmluvy uzavreté s
týmto odberateľom, a to č. 20120109 zo dňa 20.4.2012, č. 20120112 zo dňa 24.4.2012, č. 20120187
zo dňa 25.7.2012, predmetom ktorých bolo dodanie repky olejnej úroda 2011 a zmluvy č. 20120189 zo
dňa 27.7.2012, č. 20120207 zo dňa 7.8.2012, č. 20120208 zo dňa 8.8.2012 na úrodu repky 2012. V
kúpnych zmluvách bola dohodnutá kúpna cena, termín dodania, spôsob platby a aj miesto dodania a
spôsob prepravy.
Bývalá konateľka žalobcu A.. W. A. uviedla, že fakturovaná repka                od spoločnosti WELLFIN,
s.r.o. bola nakladaná na Slovensku, jej pôvod a prvovýrobcu však nevedela preukázať a nepoznala
ani dodávateľov spoločnosti WELLFIN, s.r.o.. Doklady o kvalite repky nemala k dispozícii. Uviedla,
že žalobca nevlastnil žiadne sklady, prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť WELLFIN, s.r.o.. Za



žalobcu sa nikto nezúčastnil nakládky alebo vykládky. Za dodávateľa WELLFIN, s.r.o. bola v kontakte s
pani Z.. Konateľka nevedela konkretizovať, kto zabezpečil dopravu vykonanú maďarskými kamiónmi.

Z medzinárodnej výmeny informácii bolo správcovi dane oznámené, že odberateľská spoločnosť
PROTECO PRAHA, spol. s r.o. potvrdila trojstranný obchod v mesiacoch apríl, august a september
2012, kedy nakúpila od žalobcu repku olejnú za 409 754 eur (apríl 2012), 1 413 458,27 eur (august
2012), 753 203,40 eur (september 2012) a predala ju maďarskému daňovému subjektu KLANEX Kft.
a daňovému subjektu AGRONA, a.s..

Správca dane zistil, že tovar - repka mal byť nadobudnutý od spoločnosti RATMAX, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, ktorá bola dodávateľom spoločnosti WELLFIN, s.r.o. a odberateľom spoločnosti KLANEX Kft,
Budaors. Správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať s bývalým konateľom dodávateľskej spoločnosti
RATMAX, s.r.o.. Súčasný konateľ spoločnosti RATMAX, s.r.o. síce predvolanie na výsluch prevzal, ale
so správcom dane nespolupracoval a požadované doklady nepredložil.

Žalobca dodanie repky spoločnosti PROTECO Praha, s.r.o. preukazoval faktúrami               č. 20120036
zo dňa 23.04.2012, č. 20120037 zo dňa 24.04.2012, č. 20120044 zo dňa 25.04.2012, č. 20120045
zo dňa 26.04.2012, č. 20120046 zo dňa 30.04.2012. Podľa týchto faktúr bol dodaný tovar predmetom
trojstranného obchodu.

Realizáciu prepravy tovaru maďarskými prepravnými spoločnosťami priamo maďarskej spoločnosti
KLANEX Kft. ako druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu správca dane overoval
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii                            u maďarskej daňovej správy. Ta oznámila,
že spoločnosť AMMINPEX 2700, Kft. a PLATINA STAR REKLÁM Kft. sú nekontaktné. Maďarská daňová
správa ďalej oznámila, že väčšina evidenčných čísel na CMR dokladoch patrí osobným vozidlám, čo
bolo preverené aj u ich vlastníkov, ktorí neboli v žiadnom vzťahu so žalobcom, so spoločnosťou KLANEX
Kft. alebo PROTECO PRAHA, spol. s r.o..

Konateľ spoločnosti KLANEX, Kft. pán X. B. potvrdil vystavenie faktúr zo strany českej spoločnosti
PROTECO Praha, s.r.o.. Nemal vedomosť, že by sa obchodnej transakcie zúčastnili ostatné spoločnosti.
Názov žalobcu mu nebol známy. Nevedel odkiaľ bol tovar dovezený do Maďarska, kde ale nebol
vyložený, nakoľko len vstúpil na územie Maďarska a rovnakými dopravnými prostriedkami bol
prepravený na Slovensko.

Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, č. 9301402/5/524310/2014/Jud zo dňa                    10.
februára 2014 správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly žalobcovi nepriznal nadmerný
odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 80 907,26 eura a súčasne mu vyrubil
vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 82 863,89 eura. Rozhodnutie bolo
zdôvodnené neuskutočnením zdaniteľných obchodov s repkou medzi spoločnosťou WELLFIN, s.r.o.
ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom a následným predajom iného tovaru žalobcom, pri
ktorom nebolo preukázané jeho dodanie do iného členského štátu v rámci deklarovaného trojstranného
obchodu.
Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou
napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože                      sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval
skutočnosti zistené správcom dane. Uviedol podklady, z ktorých správca dane vychádzal, pričom taktiež
žalovaný dospel k záveru o neuskutočniteľnosti zdaniteľných obchodov s repkou medzi spoločnosťou
WELLFIN, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, vrátane záveru o preprave už iného
tovaru maďarskou prepravnou spoločnosťou, pri ktorom ale nebolo preukázané jeho dodanie do iného
členského štátu. Preto pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o
DPH nepriznal žalobcovi odpočet DPH. Pre nesplnenie podmienok na oslobodenie od DPH podľa  §
45 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH pri deklarovanom intrakomunitárnom obchode, správca dane a
žalovaný dodanie iného tovaru posúdili ako tuzemské dodanie plnenia, pri ktorom žalobcovi vznikla
vlastná daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ - d/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane                       je dodanie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná               v postavení
zdaniteľnej osoby, poskytnutie služby (ďalej len \"dodanie služby\")                                za protihodnotu



v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, nadobudnutie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len \"členský štát\"),
dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak;                        na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné
nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú                      na zberateľské účely za inú cenu, ako
je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,                          ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na
eurá referenčným výmenným kurzom určeným                     a vyhláseným Európskou centrálnou bankou
alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru               alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať              od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov              a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré                    je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania a vierohodnosť, správnosť                       a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré
je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ správca dane preukazuje
skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré                       sú rozhodné pre
správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi
dane z jeho činnosti.

Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/,                          ak vzniknú
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým
subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti
kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu súd dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne, keď žalobou napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov.

Vykonaným dokazovaním správca dane a žalovaný ustálili, že predmet zdaniteľného obchodu mala
spoločnosť WELLFIN, s.r.o., dodať žalobcovi a následne žalobca mal tento tovar v rámci deklarovaného
trojstranného obchodu dodať spoločnosti PROTECO Praha, s.r.o. v Českej republike ako svojmu
prvému odberateľovi s priamym dodaním spoločnosti KLANEX, Kft. v Maďarskej republike ako druhému
odberateľovi, ktorý bol zmluvným obchodným partnerom spoločnosti PROTECO Praha, s.r.o.. Správne
orgány dospeli ku skutkovému záveru, že podľa informácii z medzinárodnej výmeny informácii nebol
tovar v Maďarskej republike vyložený a rovnakými dopravnými prostriedkami mal byť prepravený na
Slovensko spoločnostiam Ratmax, s.r.o. a Jambul, s.r.o..



Správca dane a žalovaný mali za to, že v dôsledku nesplnenia kumulatívnych podmienok trojstranného
obchodu medzi spoločnosťami MEDIN Plus, s.r.o., PROTECO Praha, s.r.o. a KLANEX, Kft. nie je možné
priznať žalobcovi oslobodenie od DPH podľa § 45 č. 222/2004 Z.z. o DPH. Správne orgány poukázali na
nepreukázaný pôvod deklarovaného tovaru, nepreukázanú prepravu tovaru maďarskými prepravnými
spoločnosťami  a nevyloženie plnenia na mieste konečnej spotreby v Maďarskej republike. Predmetné
skutočnosti vylučovali, aby tovar fakturovaný žalobcom pre spoločnosť PROTECO Praha, s.r.o. bol
skutočne dodaný do iného členského štátu, t.j. do Maďarskej republiky                               pre
spoločnosť KLANEX, Kft. Z uvedeného správca dane a žalovaný zhodne vyvodili,                      že
tovar obstaraný od spoločnosti WELLFIN, s.r.o. nemohol byť predmetom dodania                      pri
trojstrannom obchode. Pripustili však možnosť, že maďarská prepravná spoločnosť Amminpex 2007, Kft.
prepravovala iný tovar, o ktorom nebolo preukázané, že skončil v Maďarskej republike. Preto dodanie
iného tovaru vyhodnotili za dodanie tovaru v tuzemsku, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 19
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH                 ako dôsledok nesplnenia podmienok na oslobodenie
od DPH pri trojstrannom obchode                  zo strany žalobcu, ktorý nepreukázal intrakomunitárne
dodanie do iného členského štátu.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami               bol vedený pri hodnotení
dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval.                    Pri právnom posúdení veci musí
správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.
Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy,
aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha
použitá                            pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé,
akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou
odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal
odpoveď na nastolené odvolacie dôvody.

Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa riadne nezaoberal jeho odvolacou námietkou
ohľadne zdanenia plnenia podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z.. K uvedenému odvolaciemu dôvodu
nezaujal jasné a jednoznačné stanovisko, pričom aj podľa názoru súdu ide o ťažiskový argument, ktorý
má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný neuviedol aká úvaha ho viedla k aplikácii ust. § 19 zák.č.
222/2004 Z.z. na predmetné zdaniteľné obchody a to najmä za situácie, keď tak ako správca dane dospel
na základe výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že existencia tovaru sa v danom prípade
nepreukázala. Na konkrétnu námietku žalobcu, že mu nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku,
však nedal žiadnu odpoveď. Vzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa nároky
riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, tak ako                ho má na mysli ustanovenie § 63
zák.č. 563/2009 Z.z.. Ak sa teda žalovaný riadne nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, ktorá má pre
posúdenie veci zásadný význam, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, ktorá viedla k zrušeniu rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súčasne súd konštatuje, že taktiež nie je možné považovať za riadne a zrozumiteľné odôvodnenie
správneho rozhodnutia, ak správne orgány konštatujú, že pripúšťajú možnosť,  že prepravcovia
prepravovali od spoločnosti žalobcu iný tovar, o ktorom sa však nepreukázalo, či skončil v Maďarskej
republike. Odhliadnuc od toho, že tento skutkový záver je nejednoznačný, pripúšťa existenciu dvoch
rozdielnych skutkových dejov, nie je z uvedeného zrejmé na základe čoho dospeli správne orgány k
takémuto záveru, ktorý bol podkladom pre ich ďalšie rozhodovanie a právne posúdenie veci.

Rovnako sa správne orgány dostatočným spôsobom nevysporiadali s námietkou žalobcu, že nebola
v konaní vypočutá ním navrhnutá svedkyňa pani Z., ktorá podľa jeho vyjadrenia komunikovala
so všetkými spoločnosťami v obchodnom reťazci a pravdepodobne aj s prepravcami. Je pravdou,
že správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a
správcom dane preverovaných skutočností. Rovnako je na ňom, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom
dokazovanie doplní. Avšak toto ho nezbavuje povinnosti svoje rozhodnutie o nevykonaní určitého
dôkazu riadne zdôvodniť. V predmetnej veci bolo dôvodom nevykonania žalobcom navrhnutého
dôkazu,              že označená svedkyňa nebola štatutárom dodávateľskej spoločnosti WELLFIN,
s.r.o. a ani jej zamestnankyňou (keďže spoločnosť nemá zamestnancov). Uvedené však žalobca nikdy
netvrdil, sám uviedol, že išlo o obchodnú zástupkyňu, ktorá nemusí a spravidla ani nie je zamestnancom



spoločnosti, napriek uvedenému môže mať oprávnenie za ňu uzatvárať obchody. Žalobca v podstate
označil túto svedkyňu za osobu, ktorá má najúplnejšie informácie o obchode, nakoľko bola v kontakte
s jednotlivými spoločnosťami z obchodného reťazca a zabezpečovala aj dojednanie prepravy. Ak táto
osoba mala v značnej miere obchody, ktoré sú predmetom preverovania organizovať, nie je zrejmé,
z akých vážnych dôvodov nepovažoval správca dane a žalovaný jej vypočutie za potrebné. Potreba
riadneho odôvodnenia takéhoto postupu správcu dane je namieste najmä za situácie, keď správne
orgány od žalobcu žiadali, aby preukázal jednak hodnovernosť ním predložených listinných dôkazov a
vyčítali mu neunesenie jeho dôkazného bremena.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu  a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné                             pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery a za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku
tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušuje.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle                  ust. § 11 ods. 4 veta prvá
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2014 suma
134 euro a v roku 2016 suma 143 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4,
keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit.
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške
70 € (iné trovy konania) ako i trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 € - prevzatie
a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby
(§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 143 € - účasť na pojednávaní
11.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 8,04 €            a 1 x 8,58 € režijný paušál
(§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej
výške 505,66 euro, ktoré v zmysle ust. § 149            ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokátky žalobcu.

Trovy právneho zastúpenia neboli priznané spolu s DPH (§ 18 ods. 3                                vyhl. č. 655/2004
Z.z.), nakoľko nebol súdu predložený doklad, že advokát žalobcu je platcom DPH. Na tomto mieste
sa žiada poznamenať, že nie je úlohou krajského súdu vyhľadávať na verejne dostupnej internetovej
stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, či je advokát platcom DPH.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3              ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní                od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu                      na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}