Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/114/2015 z 20. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. júna 2016, sp. zn. 11S/114/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3015200875.1 Krajský súd Trenčín | 11S/114/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3015200875.1 | 2016-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP, § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e35fa83-b8e6-4fe9-88f1-d386deccef54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3015200875.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/114/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200875
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3015200875.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: MAGNUS gallery s.r.o. so sídlom Bojnice,
Hurbanovo nám. 1458/46, IČO: 36 665 398, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Geško, Hulín
a partneri s.r.o. so sídlom Bratislava, Velehradská 33 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 21189194/2015 zo dňa 9. novembra 2015 a Daňového úradu Trenčín č. 20716297/2015 zo dňa 24.
augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 21189194/2015 zo dňa 9. novembra 2015 a Daňového úradu
Trenčín č. 20716297/2015 zo dňa 24. augusta 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 eur titulom zaplateného súdneho
poplatku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového úradu
Trenčín č. 20716297/2015 zo dňa 24.8.2015 a rozhodnutia žalovaného č. 21189194/2015 zo
dňa 9.11.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. so správe daní /
ďalej Daňový poriadok/ potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín /ďalej správca
dane/, ktorým podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku vydal voči žalobcovi predbežné opatrenie na
zabezpečenie účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroka
2014, apríl až august 2014 v nevyhnutne potrebnom rozsahu spočívajúcom v povinnosti strpieť zákaz
nenakladania s nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom, a to parcelné číslo XXXX/XXX., zastavané plochy a nádvoria vo výmere 684
m2, nachádzajúcich sa v k. ú. V., okres Trenčín, obec Trenčín, až do zaplatenia dane alebo daňového
nedoplatku alebo zrušenia rozhodnutia.

Správca dane vykonaným preverovaním spochybnil dodanie stavebných prác, grafických prác a
servisných prác vrátene dodania reklamných letákov, tlačovín a ďalších tovarov spoločnosťou FENICIA
LLC., organizačná zložka so sídlom v Bratislave, spoločnosťou ELBO-CENTRUM, s.r.o. so sídlom vo
Vrútkach a dodávateľom Jarko Úradník - KLARK s miestom podnikania Diviaky nad Nitricou. Z tohto
dôvodu správca dane mieni nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH v sume cez 43 tisíc eur.

Žalobca v správnej žalobe namietal, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predbežného
opatrenia pre neexistujúcu potrebu zabezpečenia účelu daňovej kontroly alebo obavu z marenia
účelu daňovej kontroly. Napadnuté rozhodnutia tiež neboli riadne odôvodnené čo do potreby vydania



predbežného opatrenia z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly alebo z dôvodu obavy z
nevymožiteľnosti dane, resp. že jej vymožiteľnosť bude spojená so značnými ťažkosťami. Vydaným
rozhodnutím o predbežnom opatrení správca dane súčasne prekročil zákonný limit nevyhnutného
rozsahu. V týchto smeroch správne orgány svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili, keď neuviedli
úvahy o potrebe a primeranosti /nevyhnutného rozsahu/ predbežného opatrenia. Z týchto dôvodov
sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Ďalej napádal, že nie je možné predpokladať, že žalobcovi v daňovom konaní vznikne povinnosť
na budúce daňové plnenie, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie žiadnej
zákonnej povinnosti zo strany žalobcu. Preskúmavanými rozhodnutiami tak došlo k závažnému zásahu
do vlastníckeho práva žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov boli preskúmavané rozhodnutia vydané
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol nesprávne právne posúdený. Okrem
uvedených nedostatkov žalobca argumentoval bližšie neurčenými vadami konania, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Tiež poukázal na zmätočnú špecifikáciu nehnuteľnosti, na
ktoré sa predbežné opatrenie vzťahuje.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadril názor, že rozhodnutie
o predbežnom opatrení musí obsahovať vždy len jeden z oboch dôvodov jeho vydania v súlade
s Daňovým poriadkom. V prejednávanom prípade ním bola potreba zabezpečenia účelu daňovej
kontroly. K námietkam žalobcu uviedol, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o skutočnom
dodaní zdaniteľných plnení fakturovanými dodávateľmi. Uvedené zistenia tak odôvodňujú vznik budúcej
povinnosti žalobcu na peňažné plnenie. Nakoľko je predpoklad dorubenia dane žalobcovi, správca
dane jej úhradu zabezpečil uložením predbežného opatrenia ešte počas daňovej kontroly. Je preto
na úvahe správcu dane, akú formu predbežného opatrenia zvolí. Vychádzajúc z Inventúrneho súpisu
majetku žalobcu zo dňa 19.8.2014 bola obstarávacia a zostatková hodnota zaťaženého pozemku 40.000
eur. Vzhľadom na výšku zabezpečovaného predpokladaného dorubenia dane a hodnotu predmetu
predbežného opatrenia je tento pomer v rozsahu primerane potrebnom.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 247 ods.
1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ktorými je súd v správnom
súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario), a ustálil, že žaloba je dôvodná.

Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:

Správca dane vykonáva u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroka
2014, apríl až august 2014. V rámci jej výkonu spochybnil zdaniteľné dodania v celkovej hodnote
cez 43 tisíc eur, tak ako je uvedené vyššie. Z dôvodu zabezpečenia účelu priebehu daňovej kontroly
správca dane následne uložil žalobcovi formou predbežného opatrenia povinnosť strpieť zákaz
nenakladania s nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXXX. vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom, a to parcelné číslo XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 684 m2,
nachádzajúcich sa v k.ú. V., okres Trenčín, obec Trenčín. Potrebu vydania predbežného opatrenia pritom
správca dane ako aj žalovaný odôvodnili predpokladom vzniku budúcej povinnosti plnenia žalobcu ako
daňového subjektu peňažného charakteru, teda predpoklad budúceho dorubenia dane.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní /Daňový poriadok/ správca dane môže počas
daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie
ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej
splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so
značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.



Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,
ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Z obsahu oboch preskúmavaných rozhodnutí zjavne vyplýva rozpor medzi znením výroku a dôvodmi
vydania predbežného opatrenia. Formálne vychádzajúc zo znenia výroku rozhodnutia správcu dane je
dôvodom jeho vydania zabezpečenie účelu daňovej kontroly, ktorý ale z obsahu odôvodnenia oboch
rozhodnutí vôbec nevyplýva. Ani jedno z napadnutých rozhodnutí zrozumiteľné nevysvetľuje, prečo
vznikla potreba zabezpečiť účel daňovej kontroly, resp. čím, alebo akým konaním žalobcu bol tento účel
ohrozený alebo porušený. Naproti tomu obsahovo z odôvodnení oboch preskúmavaných rozhodnutí
však vyplýva, že predbežné opatrenie má slúžiť na zabezpečenie budúcej možnej daňovej peňažnej
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Správca dane ako aj žalovaný tak v skutočnosti poukazovali
na obavu z možnej nevymožiteľnosti nevyrubenej a zatiaľ nesplatnej dane, resp. z možnosti sťaženia
jej budúcej vymáhateľnosti. Výroková časť rozhodnutia správcu dane tak nemá oporu v odôvodnení, v
dôsledku čoho nie je zrejmé, prečo správca dane a z akých dôvodov rozhodol tak, ako rozhodol. Dá sa
povedať, že predmet konania vyjadrený vo výrokovej časti nekorešponduje s obsahom odôvodnenia.
Predmetné rozhodnutie je preto nepreskúmateľné nielen pre nezrozumiteľnosť, ale aj pre nedostatok
dôvodov, ktoré správcu dane viedli k rozhodnutiu vyjadreného vo výrokovej časti.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje preskúmavané rozhodnutia za protizákonné, i keď vzhľadom
na už skôr uvedené menej významným, je fakt, že v nich nie je vyjadrená a zdôvodnená primeranosť
ukladanej povinnosti. Primeranosť sa pritom posudzuje vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý sa predbežné
opatrenie vydáva. V danom prípade ním fakticky /z pohľadu obsahu odôvodnenia/ bola možná
budúca peňažná povinnosť žalobcu na daňové plnenie. Je povinnosťou správcu dane, aby už v
jeho rozhodnutí boli jasne a zrejme uvedené s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu také
skutočnosti, ktoré preukážu, že ukladaná povinnosť nezasahuje do práv žalobcu nad mieru, ktorá
je nevyhnutná na dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Uvedené zdôvodnenie musí byť pritom
súčasťou napadnutého rozhodnutia. Preto na vyjadrenie žalovaného prednesené v jeho stanovisku k
žalobe zo dňa 16.3.2016 súd už nemohol prihliadať.

Okrem týchto dôvodov súd poukazuje, že vzhľadom na negatívny spôsob, vyjadrenie, ako bola žalobcovi
uložená vo výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia povinnosť v podobe „zákazu tento majetok
nepredať, nescudziť atď.“, je rozhodnutie nevykonateľné. Už z povahy veci je zrejmé, že povinnosťou
strpieť zákaz nenakladania sa žalobcovi ukladá nezmyslený zákaz niečo nerobiť /zákaz sa môže týkať
len aktívnej činnosti/, ktorého rešpektovaním nemožno dosiahnuť účel sledovaný zákonom.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami považuje súd napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné a čo
do odôvodnenia aj za zmätočné. S poukazom na tieto dôvody, keď súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom, keď správne orgány nepreukázali dôvodnosť vydania aj
tak nepreskúmateľného predbežného opatrenia, súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie
žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Podľa § 246c veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.



Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko si právny zástupca úspešného žalobcu v 3-dňovej zákonnej lehote od vyhlásenia rozsudku
písomne nevyčíslil trovy konania, resp. písomné vyčíslenie trov v tejto lehote nedoručil súdu, súd mu
priznal len náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 eur ako trov zrejme vyplývajúcich zo
spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.