{"guid": "ed753594-21ea-4166-9b48-3857739c504f:acf177e6-1a11-4acd-9d93-739e31d764ee", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3106216153.2", "spisova_znacka": "4Co/949/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/949/2015 z 8. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. júna 2016, sp. zn. 4Co/949/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3106216153.2", "identifikacne_cislo": "3106216153", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Šišková", "sudca_id": 325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-siskova-325", "datum_vydania": "2016-06-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/acf177e6-1a11-4acd-9d93-739e31d764ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3106216153.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3106216153.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3106216153.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/949/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106216153
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3106216153.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa W. proti odporcovi N., o zaplatenie
489,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
21. septembra 2015, č.k. 14C/98/2007-157 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II., vo výrokoch
o trovách konania III. a IV. p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 21,72 eur s
úrokom z omeškania 8% ročne od 14.12.2004 do zaplatenie a v časti úrokov z omeškania 8% zo sumy
41,13 eur od 14.12.2004 do zaplatenia zastavil. Vo výroku II. návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady
škody zamietol. Vo výroku III. odporcovi náhradu trov konania nepriznal.  Vo výroku IV. navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 196,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet Okresného súdu Trenčín. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ kúpil od
svojho brata N. J., osobný automobil zn. LANCIA PRISMA TDS 831, rok výroby 1989, ev.č. T. spolu
s 2 sadami pneumatík a to letnými na hliníkových diskoch  a zimnými na plechových diskoch. Vozidlo
bolo zverené do opravy odporcovi a počas obdobia, po ktoré bolo v oprave,  dňa 09.11.2004 boli z auta
patriaceho navrhovateľovi odcudzené 4 ks kolies  pneumatikami a skrutkami. Navrhovateľ tvrdil, že mu
boli ukradnuté nové pneumatiky s 5 % opotrebením a liatinové disky s novými skrutkami. Odporca tvrdil,
že disky a pneumatiky boli také staré ako bolo auto.  V danom prípade bolo sporné, aké pneumatiky
malo vozidlo navrhovateľa  namontované v čase, keď ho navrhovateľ priviezol k odporcovi na opravu;
teda či letné na hliníkových diskoch alebo zimné na plechových diskoch.  Navrhovateľ nežiadal v konaní
na túto skutočnosť vypočuť žiadnych svedkov a predložená faktúra                                 č. XXXXXXXX
zo dňa 13.07.2004 svedčí iba o tom, že boli zakúpené súčiastky v nej uvedené za kúpnu cenu 14.761,-
Sk, avšak nedokazuje skutočnosť, že tieto veci  boli na vozidlo namontované v čase jeho zverenia
odporcovi na opravu a na vozidle sa nachádzali aj  v čase krádeže dňa 09.11.2004. Svedok N. J.,
ktorý auto navrhovateľovi predal sa vedel vyjadriť len k tomu, aké pneumatiky predal navrhovateľovi,
ale nevedel uviesť, ktoré z nich boli na vozidle namontované v čase jeho predaja. Svedok T. U., ktorý
vypomáhal v dielni odporcu pri opravách áut však potvrdil, že auto navrhovateľa malo v čase opravy
staré kolesá.  Dôkazné bremeno, o hodnote pneumatík, diskov a skrutiek namontovaných na vozidle
navrhovateľa v čase ich krádeže,  zaťažuje navrhovateľa. Tento nepreukázal, že by jeho vozidlo malo
v čase krádeže dňa 09.11.2004 v areáli odporcu namontované hliníkové disky s letnými pneumatikami
s 5 % opotrebením a novými skrutkami.  Zo zhodných výpovedí odporcu a svedka T. U. vyplývalo, že
auto malo v čase krádeže staré pneumatiky neznámej značky a stupňa opotrebenia a plechové disky v



neznámej hodnote.  Odporca navrhovateľovi po krádeži namontoval namiesto ukradnutých kolies staré
pneumatiky neznámeho stupňa opotrebenia a značky s plechovými diskami a navrhovateľ si auto  dňa
30.11.2004 od odporcu prevzal. Z týchto dôvodov mal súd za to, že skutočná škoda vzniknutá pri krádeži
bola navrhovateľovi v plnom rozsahu uhradená uvedením do pôvodného stavu. Odporca  nepochybne
zodpovedá za škodu vzniknutú krádežou na majetku navrhovateľa, pretože  mu svoje vozidlo zveril
do opravy. V konaní sa preukázalo, že vzniknutú škodu na ukradnutých kolesách a skrutkách odporca
nahradil   poskytnutím opotrebených kolies s pneumatikami, teda  vecí rovnakého druhu a približne
rovnakého veku.  Z týchto dôvodov považoval súd škodu na majetku navrhovateľa za uhradenú, vyššiu
škodu , ktorú si uplatnil navrhovateľ v konaní ako nepreukázanú, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 421, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol, že navrhovateľ sa konečným návrhom domáhal zaplatenia sumy 468,26 eur s 8 % ročným
úrokom z omeškania od 14.12.2004 do zaplatenia                    a vo zvyšku vzal návrh späť. Preto
súd konanie v späťvzatej časti za súhlasu odporcu zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že odporcovi , ktorý mal vo veci plný úspech
náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil. V konaní vznikli trovy štátu za znalecký posudok
č. XX/XXXX znalca z odboru cestnej dopravy  X.. K.B. v sume 196,07 eur, ktoré štát platil z rozpočtových
prostriedkov tamojšieho súdu. Štát má podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. právo  požadovať                  od
procesne neúspešného účastníka konania, ktorým bol navrhovateľ  náhradu trov konania                   a
preto súd zaviazal navrhovateľa, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov, aby štátu tieto trovy zaplatil.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku II. o zamietnutí návrhu a výroku IV. o uložení povinnosti
zaplatiť náhradu trov konania štátu, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil, že súd
prvého stupňa z vykonaných dôkazov prijal nesprávne skutkové závery a vec nesprávne právne posúdil.
Namietal, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení výpovedí odporcu a svedka U., ako aj v spojení s
ostatnými dôkazmi, najmä s obsahom trestného spisu ČVS: V. dopustil nesprávnych skutkových zistení.
Poukázal na to, že na odporcu podal cca 3 týždne po prevzatí vozidla trestné oznámenie, pričom v
trestnom konaní bol odporca vypočutý a pri svojej výpovedi okrem iného uviedol, že nevie, či vozidlo malo
elektróny, avšak je si vedomý toho, že za vozidlo bol zodpovedný a preto nahradí škodu navrhovateľovi.
Významné pre hodnotenie dôkazov v tomto konaní bolo, že trestné konanie prebehlo bezprostredne po
udalosti. Výpoveď odporcu v ňom uskutočnená je tak časovo najbližšia udalosti a nebola uskutočnená
v spore, čím je daná vysoká miera jej hodnovernosti. Súd prvého stupňa toto hľadisko vôbec nebral do
úvahy a ohľadom toho, aké kolesá boli na vozidle pri odovzdaní do opravy považoval za zodpovedajúce
skutočnosti podstatne neskoršie výpovede odporcu v tomto konaní. Pritom výpovede odporcu v konaní
boli v tomto smere s trestným konaním v priamom rozpore a často zjavne nelogické. Závažné pochybenie
v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa spočíva najmä v tom, že súd prijal z trestného spisu
skutkové zistenie, že dňa 19.01.2005 odporca popieral, že by na vozidle navrhovateľa boli elektróny.
Záznam z výpovede odporcu v trestnom konaní zo dňa 19.01.2005 však obsahuje tvrdenie odporcu, že
nevie, či vozidlo malo elektróny. Odporca teda v tom čase jednoznačne netvrdil, že vozidlo elektróny
nemalo, ale podľa záznamu z 19.01.2005 toto spochybňoval. Skutkové zistenie súdu je tu v priamom
rozpore s obsahom listiny vykonanej ako dôkaz. Ďalej namietal vierohodnosť svedeckej výpovede
svedka U. ohľadom možnosti pamätať si po takmer 11-tich rokoch z ním tvrdenej pozície pomocníka v
servise odporcu takú skutočnosť, akou je stav kolies na bežnom vozidle prijatom do opravy. Poukázal na
to, že svedok v čase opravy mal 15 rokov a jeho zamestnanie v prevádzke odporcu je tak diskutabilné.
To však napokon ani nie je dôležité, pretože sám odporca na pojednávaní dňa 03.10.2007 uviedol,
že stav diskov a pneumatík v čase odovzdania a prevzatia z opravy nemôže potvrdiť nikto, pretože
on spravuje autá sám, sám si ich aj lakuje. Svedecká výpoveď je tu v priamom rozpore so skorším
tvrdením odporcu. Z uvedeného je zrejmé, že ohľadom stavu kolies vozidla pri jeho odovzdaní do opravy
odporcu nemožno z výpovede odporcu a výpovede svedka U. prijať skutkové zistenie, že vozidlo malo
v čase odovzdania do opravy  staré kolesá. Nesprávny bol potom z toho plynúci právny záver súdu,
že vzniknutá škoda bola nahradená uvedením do pôvodného stavu spočívajúceho v tom, že odporca
namontoval po krádeži na vozidlo staré pneumatiky a plechové disky. Naopak z vykonaných dôkazov
vyplýva, že odcudzené kolesá mali hodnotu žalovanej istiny. Zásadnú spornú otázku, či malo vozidlo v
čase odovzdania do opravy namontované letné kolesá v žalovanej hodnote, zakúpené v júli 2014 alebo
zimné kolesá v nižšej hodnote, nemožno vyriešiť žiadnym listinným dôkazom  typu potvrdenia o montáži
konkrétnych kolies na konkrétne vozidlo. Nebol objektívne schopný preukázať namontovanie letných
kolies v čase odovzdania vozidla do opravy ani svedeckou výpoveďou, keď nenašiel nikoho, kto by si
po 11-tich rokoch pamätal stav kolies jeho vozidla. V konaní však vyšli najavo skutočnosti, z ktorých



možno mať nepriamo za preukázané, že vozidlo malo v čase odovzdania do opravy práve letné kolesá
v žalovanej hodnote, a to vzhľadom na to, že z areálu odporcu nič iné, ako  štyri kusy kolies z jeho
vozidla ukradnuté nebolo. Samotná skutočnosť, že práve a len jeho kolesá z vozidla boli odcudzené,
nasvedčuje tomu, že neboli bez hodnoty. Taktiež poukázal na výpoveď odporcu v trestnom konaní, kedy
sám uviedol, že si je vedomý povinnosti nahradiť škodu a aj potom, čo na vozidlo sám namontoval
nehodnotné kolesá. I keď k odcudzeniu kolies došlo v období, kedy sa používajú zimné pneumatiky,
bolo vozidlo od nehody v lete 2004 nepojazdné, ako nepojazdné bolo aj ním kúpené. Preto nebol dôvod
na ňom meniť letné kolesá za zimné. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho
návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcovi uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania, vrátane
trov konania štátu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu                    (t. j. vo
výrokovej zamietajúcej časti II. a vo výrokoch o trovách konania III., IV.)                       bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Navrhovateľ ako odvolací dôvod uplatnil nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a
nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené                  a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Navrhovateľ   v podanom
odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa. Za daného stavu si osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a v celom rozsahu na ne poukazuje.                K jednotlivým námietkam navrhovateľa uvádzaných
v odvolaní odvolací súd dodáva:

Odvolací súd poukazuje na to, že občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v
dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou
účastníkov konania. Dokazujú sa len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa
§ 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania. Platí zásada, že každý z účastníkov ( a teda nielen navrhovateľ,
ktorý sa domáha určitého práva alebo nároku ) preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým
následkom v podobe neúspechu v spore, pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na
súde. Odvolací súd môže hodnotenie dôkazov vykonané okresným súdom preskúmavať len vtedy,
pokiaľ je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického myslenia. Odvolací súd je v sporovom konaní
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, dokazovanie v potrebnom rozsahu
opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi môže
za podmienky, že ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol alebo za podmienok
ustanovených v § 205a O.s.p. ( § 213 ods. 4 O.s.p. ).

Podľa § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).  Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa založil svoj právny záver o
neopodstatnenosti žalobného návrhu navrhovateľa v podstate na dôkaznom bremene. Z výsledkov
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ kúpil v septembri 2004 od svojho brata
N. J. havarovaný osobný automobil zn. LANCIA PRISMA TDS 831,  ev.č. T., rok výroby 1989 spolu s
2 sadami pneumatík, a to letnými na hliníkových diskoch  a zimnými na plechových diskoch. Vozidlo
bolo zverené do opravy odporcovi a počas obdobia kedy bolo v oprave,  dňa 09.11.2004 boli z auta
patriaceho navrhovateľovi odcudzené 4 ks kolies s pneumatikami a skrutkami. Medzi účastníkmi bolo



sporné, aké pneumatiky malo vozidlo navrhovateľa namontované v čase, keď navrhovateľ odovzdal
odporcovi vozidlo na opravu, teda či letné na hliníkových diskoch alebo zimné na plechových diskoch.
Navrhovateľ tvrdil, že mu boli ukradnuté nové pneumatiky s 5% opotrebením a liatinové disky s novými
skrutkami, odporca tvrdil, že disky a pneumatiky boli také staré, ako bolo auto. Dôkazné bremeno
o hodnote pneumatík, diskov a skrutiek namontovaných na vozidle v čase ich krádeže zaťažovalo
navrhovateľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa tento nepreukázal, že by jeho vozidlo malo v čase
krádeže v areáli odporcu dňa 09.11.2004 namontované hliníkové disky s letnými pneumatikami s 5%
opotrebením a novými skrutkami.  Zo zhodných výpovedí odporcu a svedka  T. U. mal za preukázané,
že auto malo v čase krádeže staré pneumatiky neznámej značky a stupeň opotrebenia a plechové
disky v neznámej hodnote. Odporca navrhovateľovi po krádeži namontoval namiesto ukradnutých kolies
staré pneumatiky neznámeho stupňa opotrebenia a značky s plechovými diskami a navrhovateľ si dňa
30.11.2004 od odporcu auto prevzal. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že skutočná
škoda vzniknutá pri krádeži bola navrhovateľovi v plnom rozsahu uhradená uvedením do pôvodného
stavu. Odporca nepochybne zodpovedá za škodu vzniknutú krádežou na majetku navrhovateľa, avšak
vzniknutú škodu na ukradnutých kolesách a skrutkách odporca nahradil poskytnutím opotrebených
kolies s pneumatikami, teda vecí rovnakého druhu a približne rovnakého veku.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie
náhrady škody rozhodol správne, keď dospel k záveru, že odporca zodpovedá za škodu vzniknutú
krádežou na majetku navrhovateľa, ktorému zveril svoje vozidlo do opravy, avšak vzniknutú škodu na
ukradnutých kolesách a skrutkách odporca nahradil poskytnutím opotrebených kolies s pneumatikami,
teda skutočnú škodu spôsobenú navrhovateľovi uhradil uvedením do pôvodného stavu. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu si navrhovateľ v danej veci nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť k
preukázaniu hodnoty pneumatík, diskov a skrutiek namontovaných na jeho vozidle v čase ich krádeže.
Z výsluchu svedka N. J. vyplýva, že v roku 2004 predal havarované vozidlo navrhovateľovi spolu s
dvoma sadami pneumatík, a to zimnými na plechových diskoch a letnými na hliníkových diskoch. Svedok
pri svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá, aké pneumatiky malo auto v čase nehody, ani v čase
odovzdania do opravy. Svedok T. U. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvého
stupňa dňa 21.09.2015 uviedol, že vozidlo navrhovateľa v čase jeho zverenia odporcovi na opravu
malo namontované staré pneumatiky. Z výsluchu svedka bolo zistené, že pomáhal pri oprave vozidla v
dielni odporcu a bol by si všimol, keby staré auto malo namontované nové pneumatiky. Vychádzajúc z
výpovede odporcu a svedka T. U. súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu  názoru, že odporca,
ktorý nepochybne zodpovedá za škodu vzniknutú krádežou diskov a pneumatík na vozidle navrhovateľa,
uhradil škodu navrhovateľovi v plnom rozsahu uvedením do pôvodného stavu tým, že vzniknutú škodu
nahradil poskytnutím opotrebovaných kolies s pneumatikami, teda vecí rovnakého druhu a približne
rovnakého veku. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní spochybňoval vierohodnosť výpovede svedka
T. U., k tomu je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení svedeckej výpovede svedka
T. U. neodchýlil od hodnotenia skutočností, ktoré sa podľa všeobecných skúseností k vierohodnosti
výpovede vzťahujú, keď prihliadal k tomu, že výpoveď svedka bola presvedčivá. Svedok T. U. bol pred
výsluchom riadne poučený podľa § 126 O.s.p., svedok vypovedal konkrétne na položené otázky súdu a
súd prvého stupňa nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka. Preto nemožno dôvodiť, že by
súd v danej veci hodnotil dôkazy v rozpore s § 132 O.s.p. Odvolacie námietky navrhovateľa boli preto
neopodstatnené.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti                vo výroku
II. , ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol, vo výrokoch III., IV. o trovách konania vo vzťahu medzi
účastníkmi a o trovách konania štátu ako vecne správny podľa                      § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich
priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/98/2007", "guid": "1c59742b-6e3d-48da-8e40-30e6fb0e64b6:05ed0d09-7c36-4bd4-af94-63e76a015d5a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}