Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/67/2015 z 12. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. apríla 2016, sp. zn. 17CoP/67/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3112214745.3 Krajský súd Trenčín | 17CoP/67/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3112214745.3 | 2016-04-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7108b5e9-56b1-4233-ada5-cd6c09d6bb6d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3112214745.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/67/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214745
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112214745.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z.
F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa
rodičov: matky, Z. O., bytom XX. októbra XXXX/XX, H., zast. Mgr. Z. G., advokátkou so sídlom H., A.
X a otca, Z. F., bytom G. 6, X. C., T. republika, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, o
nariadenie ústavnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.
novembra 2014, č.k. 26P/163/2012-199, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom zo strany otca potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým, určil výživné zo
strany matky v mesačnej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, určil
výživné zo strany otca vo výške 150 eur mesačne, rozhodol o nedoplatkoch matky a otca na výživnom
a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
V časti o výživnom zo strany otca odôvodnil okresný súd rozhodnutie súhlasom otca so sumou 150 eur
mesačne, ktorú mal podľa svojho vyjadrenia platiť matke na maloletého aj v čase keď bol maloletý v jej
starostlivosti. Platenie výživného v tejto výške považoval okresný súd za zodpovedajúce možnostiam a
schopnostiam otca, keď bol otec schopný platiť matke uvedenú sumu 150 eur mesačne aj svoj nájom 100
eur mesačne pri príjme vykazovanom vo výške 70 - 140 eur mesačne. Z vyššieho rozsahu výdavkov nad
vykazovanými príjmami dovodil okresný súd existenciu ďalších príjmov na strane otca, ktoré napokon
vyplynuli aj vyjadrenia otca, že si dokázal zarobiť aj 300 - 500 eur mesačne. Zárobkové možnosti otca
tak okresný súd určil vo výške cca 500 eur mesačne, z ktorých výživné 150 eur mesačne považoval za
primerané. Ohľadom vyživovacej povinnosti otca vychádzal okresný súd z právneho posúdenia podľa
§ 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to do výroku o výživnom z jeho
strany. S rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil. Uviedol, že okresný súd neakceptoval jeho aktuálny
príjem, z ktorého nie je možné uhrádzať výživné v sume 150 eur mesačne. Z napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, z čoho vychádzal pri rozhodnutí o určení výživného zo strany otca na maloletého. Otec
žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutia a určiť výživné sumou 50 eur mesačne.

Matka, kolízny opatrovník ani prokurátor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil,
že je potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože



je v napadnutom výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.
2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Skutkové východiská okresného súdu k napadnutému rozhodnutie boli založené na zisteniach, že otec
prispieval matke na výživu maloletého pred jeho umiestnením do detského domova sumou 150 eur
mesačne a vyjadril súhlas s určením výživného v tejto sume. Tieto zistenia zodpovedajú výpovedi otca
na pojednávaní dňa 2.4.2014 kde otec uviedol, že matke sumou 150 eur mesačne prispieval, a že
nemá problém s určením výživného v rovnakej výške ani v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti
na maloletým.

Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine (ZoR), pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V danom prípade sám otec uviedol také skutočnosti, z ktorých súd prvého stupňa prijal záver, že
platenie výživného vo výške 150 eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach otca a zodpovedá
jeho majetkovým pomerom. Pokiaľ sám rodič vyjadrí súhlas s platením výživného v určitej výške, je
to dostatočný, a v zásade najvýznamnejší dôkaz o takých jeho pomeroch, ktoré umožňujú platenie
výživného v danej výške. Záver okresného súdu, o určení výživného zo strany otca vo výške 150
eur mesačne bol preto správny. Napokon otec ani v odvolaní neuvádza také skutočnosti o svojich
pomeroch, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale iba poukazuje, že okresný
súd nepreskúmal príjem otca riadne. Ako bolo uvedené, poskytol otec svojim súhlasom s výživným
150 eur mesačne súdu taký dôkaz o jeho príjmových a ostatných pomeroch, ktorý bol pre rozhodnutie
dostatočný.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .