{"guid": "9dc4680a-f0e8-4f66-83f7-e87f6b71a259:f2609339-0b01-49f0-b226-9f491f6965bd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3112230489.3", "spisova_znacka": "4Co/332/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/332/2016 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. novembra 2016, sp. zn. 4Co/332/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3112230489.3", "identifikacne_cislo": "3112230489", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2609339-0b01-49f0-b226-9f491f6965bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3112230489.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3112230489.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3112230489.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/332/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230489
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112230489.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobkyne Mgr. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P., S. XXX/X, proti žalovanému W.. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., D. č. XXXX/X, o vydanie vecí ,
úpravu užívania vecí a protinávrhu žalovaného o užívanie auta, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. apríla 2016, č.k. 14C/446/2012-139 a uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 23. mája 2016, č.k. 14C/446/2012-144, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie  v napadnutom  výroku II.     z m e ň u j e  takto:

U p r a v u j e    sa spoločné užívanie veci kamery Panasonic HDC-SD 700 čiernej farby, multimediálny
prehrávač Xtreamer PRO + pevný disk WD Caviar Green 200 GB a multifunkčná tlačiareň zn. Canon
MP 980 tak, že každý z účastníkov je  o p r á v n e n ý predmetné veci užívať po dobu jedného mesiaca
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Ako prvý začne predmetné veci užívať žalovaný, ktorý je    p o v i n n ý   po uplynutí doby jedného
mesiaca odovzdať uvedené veci žalobkyni a táto je    p o v i n n á    po uplynutí doby jedného mesiaca
predmetné veci odovzdať žalovanému a následne sa užívanie opakuje až do právoplatného rozhodnutia
do vyporiadania BSM, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 20c/70/2016.

Žiadna zo strán    n e m á    právo na náhradu trov konania.

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 23.05.2016 č.k. 14C/446/2012-144                 p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh na vydanie vecí zamietol. Vo výroku II.
upravil spoločné  užívanie veci kamery Panasonic HDC-SD 700 čiernej farby, multimediálny prehrávač
Xtreamer PRO + pevný disk WD Caviar Green 200GB a multifunkčná tlačiareň zn. Canon MP 980 tak,
že každý z účastníkov je oprávnený predmetné veci užívať po dobu 1 mesiaca, počnúc druhým párnym
víkendom mesiaca máj 2016. Ako prvý začne predmetné veci užívať žalovaný, ktorý  je   povinný po
uplynutí doby jedného mesiaca odovzdať uvedené veci žalobkyni,  a táto je povinná predmetné veci
odovzdať žalovanému a následne sa užívanie opakuje až do právoplatného rozhodnutia do vyporiadania
BSM, vedeného pod sp. zn. 20C/70/2016. Vo výroku III. protinávrh žalovaného
na úpravu užívania auta zn. Renault Megane Scenic, ev. č. P.  zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že predmetom sporu boli  dva nároky, vydanie vecí a úprava užívania vecí.  Predpokladom
úspechu vindikačnej žaloby podľa  § 126 ods.1 O.s.p. je preukázanie vlastníckeho práva k veci, ktorej



vydania sa žalobkyňa domáha a to, že túto vec neoprávnene zadržuje žalovaný. Obe skutočnosti
( vlastnícke právo žalobkyne k veci a neoprávnená držba veci žalovaným) musia byť  preukázané
súčasne. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu a táto je povinná preukázať, že zadržiavané veci v čase
vyhlásenia  rozsudku existujú, pretože súd môže vydať len rozhodnutie, na podklade ktorého možno
nariadiť exekúciu. Neexistujúcu alebo zničenú vec, ktorú už žalovaný z rôznych dôvodov nemá, nie je
možné nariadiť vydať.  V konaní bolo zhodnými výpoveďami žalobkyne a žalovaného preukázané, že fén
na vlasy Rowenta, depilačný strojček Philips  rovnako ako žehlička boli kúpené za trvania manželstva,
zo spoločných prostriedkov, ide teda o spoločné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Nie sú to veci patriace výlučne žalobkyni, i keď ich používala len ona.  Veci, ktoré sú spoločné,
nie je možné vydať, ale len upraviť len rozsah ich užívania (týka sa to fénu, depilačného strojčeka,
kamery, auta, prípadne  iných spoločne nadobudnutých vecí), rovnako nie je možné domáhať sa vydania
dokladov od auta bez úpravy užívacích vzťahov k autu. Taktiež vo vlastníctve žalobkyne neboli ani
náušnice: položka 10/- náušnice na zapínanie v tvare kryštáliku modrej priesvitnej farby štvorcového
tvaru a položka 11/ -náušnice na zapínanie kryštálik červenej priesvitnej farby štvorcového tvaru, tieto
patrili svedkyni N. K., čiže na vydanie vecí, ktoré nie sú výlučným vlastníctvom žalobkyne, táto nie
je v žalobe aktívne legitimovaná. Vydania náušníc  (položky 10/ a 11/ na strane 22 spisu)  sa môže
domáhať len ich vlastník, a to N. K.. Taktiež domáhať sa vydania športovej tašky môže len jej vlastník,
a to J. K.. Žalovaný poprel, že by veci, ktorých vydania sa  žalobkyňa domáha, ktoré jej nesporne
patria:  drevená šperkovnica červenohnedej farby so 4 mosadznými zdobenými nožičkami otvárateľnú
zvrchu z vnútornými priehradkami na vnútornej časti vrchnáku s háčikmi na zavesenie a vrecko, vnútro
skrinky potiahnuté látkou bordovej farby + bižutériu,  karty na zľavy na meno S. K. ( Tesco, Billa, Dráčik,
Sphere, Dm fann, Baťa, Dr. Max lekáreň, Lyoness),  nová bezpečnostnú cylindrická vložka do zámku
zn. ByKABA, do ktorej pasujú kľúče s č. T L mal u seba.  Z výpovedí svedkov - detí žalovaného  vyplýva,
že tieto veci pri svojom sťahovaní zo  spoločnej domácnosti žalovaný odniesol,  avšak nepodarilo
sa preukázať, kde sa veci nachádzajú v súčasnosti.  Veľký a malý technický preukaz do spoločného
auta by sa podľa žalovaného mal nachádzať na polícii.  Žiaden zo svedkov (rodinných príslušníkov
žalovaného) neuviedol, že by tieto veci :  fén, šperkovnica, karty na zľavy, cylindrická vložka s kľúčmi,
depilačný strojček odporca k nim priniesol a žalovaný poprel , že ich má u seba.  Z celkového spôsobu
správania medzi účastníkmi, ktorí si v rámci rozvodového konania  (aj po ňom) robili a robia vzájomné
prieky, možno  dôvodne predpokladať, že žalovaný sa vecí patriacich žalobkyni, resp. používaných
žalobkyňou ( šperkovnica, bižutéria, cylindrická vložka s kľúčmi, karty na zľavy, fén, depilačný strojček)
zbavil krátko po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. Z najväčšou pravdepodobnosťou tieto veci
vyhodil, pretože pre neho nemali žiadnu sentimentálnu ani finančnú hodnotu; v snahe  revanšovať sa
žalobkyni za to, že vybrala v septembri 2012 z jeho účtu sumu 2.000 eur, čo malo za následok vznik
debetu a  platbu sankčného úroku 19,3% ročne a skryla na neznáme miesto spoločné  auto. Žalobkyňa
teda neuniesla dôkazné bremeno, že veci, ktorých vydania sa domáha zadržuje žalovaný, ani že veci
existujú. Na podporu tvrdení, že fén a depilačný strojček nejestvujú súd poukázal na obsah žaloby o
vyporiadanie BSM  v konaní na tamojšom súde pod sp.zn.  20C/70/2016, kde tieto  veci nie sú uvedené.
Neexistujúce veci,  ktoré žalovaný nemá, nie je možné vydať, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
Súd zamietol protinávrh žalovaného v časti o úpravu užívania auta, pretože ako vyplýva z rozhodnutia
Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne č.k. AA/2013/0154-002/DUR
zo dňa 26.03.2013 vozidlo RENAULT MEGANE SCENIC ev.č. TN XXX CG bolo od 26.3.2013 podľa
ust. § 24a ods.3 zák.č. 725/2004 Z.z. dočasne vyradené z premávky na pozemných komunikáciách a
vozidlo bolo vyradené aj v čase vyhlásenia rozsudku.  V rozhodnutí  je  v bode 5 uvedená podmienka,
z ktorej vyplýva, že od začiatku dočasného vyradenia a počas celej doby dočasného vyradenia vozidla
z premávky na pozemných komunikáciách prevádzkovateľ vozidla  nesmie prevádzkovať vozidlo v
premávke na pozemných komunikáciách.  Vozidlo teda nie je možné používať v cestnej premávke, lebo
je dočasne vyradené z evidencie a preto súd jeho užívanie nemôže upravovať. Súd upravil užívanie
spoločných vecí  a to kamery, multimediálneho prehrávača a tlačiarne tak, že každý bude užívať
spoločné veci po mesiaci, a to až do právoplatného vyporiadania BSM účastníkov vo  veci sp.zn.
20C/70/2016.  Manželstvo účastníkov už síce zaniklo, ale nedošlo k vyporiadaniu BSM po rozvode, teda
všetky spoločne nadobudnuté veci patria obom spoluvlastníkom ( rozvedeným manželom).  Každý z
nich má vlastnícke právo k celej veci a každý je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a nakladať s ním. Ani jeden z bývalých manželov  sa nemôže domáhať, aby bol
druhý z nich úplne vylúčený z užívania spoločných vecí.  Preto súd stanovil dobu užívania týchto vecí
v mesačných intervaloch,  v zmysle ich požiadaviek, pričom neužívaním týchto vecí počas tejto doby
žiadnemu účastníkovi nevznikne ujma.  Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 143, § 144, § 146



ods. 1 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že náhradu
trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo  veci plný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku, a to výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho
zmeniť tak, že žaloba žalobkyne na úpravu užívania spoločných vecí a jeho protinávrh na úpravu
užívania spoločných vecí sa zamieta, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal nevykonateľnosť rozsudku v napadnutej časti v dôsledku jeho neurčitosti. Vadu výroku II. videl
v nepresnej a neúplnej úprave povinnosti účastníka odovzdať predmetné veci druhému účastníkovi v
čase po skončení súdom stanovenej lehoty ich užívania, opomenutím úpravy, akým spôsobom, v akom
čase a na akom mieste sa má vykonať odovzdanie veci tak, aby splnenie uvedenej povinnosti v prípade
jej porušenia povinným účastníkom bolo možné vykonať. Určenie miesta odovzdania veci do užívania
druhému účastníkovi je právne významné aj preto, že žalovaný nie je oprávnený vstupovať do bytu
žalobkyne v Trenčíne, rovnako ako žalobkyňa nemá oprávnenie vstupovať do bytu vo Zvolene, v ktorom
býva. K odovzdaniu veci zo strany ktoréhokoľvek z účastníkov by tak mohlo dôjsť ich uložením pred
byt v ktoromkoľvek čase v deň pripadajúci na začiatok lehoty ich užívania druhým účastníkom s tým,
že ak sa nedostane do domu, za čo by povinný účastník nebol zodpovedný, povinnosť tohto účastníka
odovzdať veci aj napriek uvedenému by sa považovala za riadne splnenú. Vyslovil názor, že v takomto
prípade by výkon rozhodnutia neprichádzal do úvahy. Ďalej namietal neurčitú a nejasnú úpravu práv
a povinností účastníkov pri odovzdaní veci po uplynutí jedného mesiaca ich užívania. Mal za to, že
neustálym prenášaním predmetných vecí medzi Trenčínom a Zvolenom, ich odpájaním, zapájaním,
prípadne preinštalovaním je reálny predpoklad ich poškodenia, prípadne zničenia, čo nemôže byť
v záujme žiadneho z účastníkov konania. Ďalej uviedol, že skutočný úmysel účastníkov z hľadiska
dôvodnosti ich nároku ohľadom rozdelenia užívania predmetných vecí nebol na základe vykonaného
dokazovania preukázaný.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za protinávrh vo výške 99,50 eur. V odôvodnení uznesenia
uviedol, že súdny poplatok bol vyrubený podľa pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov s
poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol ho zmeniť tak, že súdny
poplatok za protinávrh mu bude vyrubený vo výške 16,50 eur, vychádzajúc z hodnoty vecí, ktoré boli
predmetom protinávrhu v sume 210 eur.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) v napadnutom rozsahu vo výroku II. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, ako aj napadnuté uznesenie
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a napadnuté
uznesenie je vecne správne.

7. Po podaní odvolania žalovaným došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len \"CSP\"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade boli odvolania žalovaného podané dňa 13.06.2016. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
u uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.
3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výroku II. ohľadne užívania spoločných vecí stranami
sporu na tom právnom závere, že upravil užívanie spoločných vecí  a to kamery, multimediálneho
prehrávača a tlačiarne tak, že každý bude užívať spoločné veci po mesiaci a to až do právoplatného



vyporiadania BSM účastníkov vo  veci sp.zn. 20C/70/2016.  Manželstvo účastníkov už síce zaniklo,
ale nedošlo k vyporiadaniu BSM po rozvode, teda všetky spoločne nadobudnuté veci patria obom
spoluvlastníkom ( rozvedeným manželom).  Každý z nich má vlastnícke právo k celej veci a každý je
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať s ním. Ani jeden z
bývalých manželov  sa nemôže domáhať, aby bol druhý z nich úplne vylúčený z užívania spoločných
vecí.  Preto súd stanovil dobu užívania týchto vecí v mesačných intervaloch,  v zmysle ich požiadaviek,
pričom neužívaním týchto vecí počas tejto doby žiadnemu účastníkovi nevznikne ujma.

9. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa s
odôvodnením napadnutého rozsudku. K zmene napadnutého rozsudku došlo len z dôvodu, že súd prvej
inštancie upravil spoločné užívanie predmetných vecí stranami sporu počnúc druhým párnym víkendom
mesiaca máj 2016, pričom vzhľadom na rozhodovanie odvolacieho súdu v danej veci dňa 24.11.2016
nebolo možné upraviť užívanie spoločných vecí s účinnosťou od druhého párneho víkendu mesiaca
máj 2016.

10. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevykonateľný v dôsledku
neurčitého výroku, táto neobstojí.

11. Podľa § 144 Obč. zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú manželia
spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené vo veci alebo spojené s ich užívaním.

Podľa § 146 ods. 1 Obč. zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

12.  Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 22.04.2013
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/248/2012-51 zo dňa 25.03.2013. I keď manželstvo
účastníkov zaniklo, nedošlo však k vyporiadaniu BSM po rozvode, teda všetky spoločne nadobudnuté
veci patria obom spoluvlastníkom (rozvedeným manželom).  Súd prvej inštancie na základe žaloby
žalobkyne a protinávrhu žalovaného stanovil dobu užívania predmetných vecí v mesačných intervaloch,
pričom akým spôsobom konkrétnu vec odovzdá tá ktorá strana sporu druhej strane, je podľa názoru
odvolacieho súdu na samotných stranách sporu, ktoré si spôsob preberania vecí určia sami. Nedôvodná
je aj námietka odvolateľa, že výrok II.  napadnutého rozsudku nie je dostatočným podkladom pre
prípadný výkon rozhodnutia, nakoľko ak vykonateľné rozhodnutie súdu určí striedavé užívanie veci z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov obidvoma spoluvlastníkmi v čase až do vyporiadania tohto
spoluvlastníctva a na tento účel im ukladá vydať vec vždy  (ako v danej veci) na určité mesiace druhému
zo spoluvlastníkov, nariadi sa exekúcia odobratím veci podľa § 186 a nasl. Exekučného poriadku.
Námietka odvolateľa ohľadne prípadného poškodenia vecí neobstojí vzhľadom k tomu, že súdna prax
pripúšťa, že aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov až do jeho vyporiadania zostáva
každý z manželov vlastníkom celej veci a je obmedzený rovnakým spoluvlastníckym právom druhého,
pričom sa zdôrazňuje, že každý z manželov, ktorý za týchto okolností užíva spoločnú vec zodpovedá
za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu,
poškodeniu alebo zničeniu.

13.  Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil v napadnutej
časti vo výroku II. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.

15. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, toto je vecne správne. V danej
veci predmetom konania bolo užívanie spoločných vecí patriacich do doposiaľ nevyporiadaného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide teda o predmet konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi,
a preto výška súdneho poplatku bude stanovená správne sumou 99,50 eur (pol. 1 písm. b) Sadzobníka
o súdnych poplatkoch). Aj keď súd prvej inštancie nesprávne v napadnutom uznesení uviedol, že súdny
poplatok za protinávrh vyrubil podľa § 1 písm. a) Sadzobníka o súdnych poplatkoch, táto vada nemá na
vecnú správnosť napadnutého uznesenia vplyv.



16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

1. 17.  Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/446/2012", "guid": "b344f30d-0266-4701-8349-9be23e260773:f9cc0ab1-50a4-430c-8e28-48749c791996", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}