Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/562/2015 z 30. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. marca 2016, sp. zn. 4Co/562/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3113215664.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/562/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3113215664.1 | 2016-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/accbc858-8685-4da3-8ee8-3d4df15b611b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113215664.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/562/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113215664
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113215664.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. Q. F. H. AG, so sídlom J. XXC, XXXX D., M., J.:
E.-XXX.XXX.XXX, zastúpený Q.. Q. M., advokátom so sídlom v A., K. X proti odporcovi W. D., bytom
C., M. A. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Skalici, Petrovská 10, zastúpeného JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č. 1, o zaplatenie úroku
z omeškania, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. februára 2015,
č.k. 13C/302/2013-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania
navrhovateľovi p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh vo veci samej zamietol a odporcu zaviazal nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 13,58 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 54,74 € na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1, § 101, §110 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrhom doručeným dňa
21.06.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 206,13 € s 8,5% úrokom
z omeškania zo sumy 158,65 € od 5.10.2012 do zaplatenia, a to z dôvodu nezaplatenej pohľadávky zo
zmluvy o úvere, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa - B.. Dňa 9.10.2013 do
konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, ktorý sa k návrhu vyjadril vo svojom podaní zo dňa 13.01.2014. V ňom vzniesol námietku premlčania.
Dňa 04.11.2014 bolo súdu prvého stupňa doručené čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania,
a to v rozsahu istiny 206,13 €, pričom v ostatnej časti t.j. úroku z omeškania vo výške 8,5% zo sumy
158,65 € od 5.10.2012 do zaplatenia navrhovateľ naďalej na návrhu trval. Súd prvého stupňa zistil,
že navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v
obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca
uzavrel dňa 19.01.2001 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 17.908,- Sk t.j. 594,44 € na financovanie kúpy televízora.
Odporca sa zaviazal splácať uvedený úver v 24 mesačných splátkach po 1.048,- Sk t.j. 34,79 € s
dátumom prvej splátky 19.02.2001. Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že od 1.6.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, pričom v prejednávanej veci túto
námietku vzniesol v prospech odporcu vedľajší účastník, súd prvého stupňa najprv posudzoval plynutie
premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, a to podľa § 100 ods. 1,
§ 101 a § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva,
že navrhovateľ svoj návrh v časti istiny vzal späť a preto súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil,
pričom predmetom konania zostal len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 158,65 € od 5.10.2012 do



zaplatenia t.j. do dňa 31.3.2014. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel
k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na premlčanie nároku navrhovateľa. Navrhovateľ si v
konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy, ktorej právnym titulom vzniku mala byť zmluva, ktorá bola
zo strany navrhovateľa ukončená dňom 11.11.2007. Podľa názoru súdu prvého stupňa, ak by súd aj
dal za pravdu navrhovateľovi, od nasledujúceho dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá
uplynula najneskôr dňa 11.11.2010. Nakoľko návrh bol podaný dňa 21.06.2013, súd považoval nárok
navrhovateľa na zaplatenie istiny v celom rozsahu za premlčaný. Preto skúmal, či došlo k premlčaniu
aj úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na odôvodnenie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp.zn. 1Cdo/157/2009, v ktorom najvyšší súd uviedol, že :
„Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Záväzkový
právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O
hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej
peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok
(povinnosť) dlžníka zo zmluvy (v danom prípade poistnej) alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako
určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného záväzku; “úrokový“
právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný
záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov
omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v
tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z
tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká
medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah; ak teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť
veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka, inak povedané, k
zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný
záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Vzhľadom na vyslovený právny
názor Najvyššieho súdu SR, súd prvého stupňa mal za to, že právo navrhovateľa na zaplatenie úrokov z
omeškania je premlčané, a preto návrh na zaplatenie 8,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 158,65
€ od 5.10.2012 do zaplatenia z tohto dôvodu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd
vzhľadom na späťvzatie žalobného návrhu z dôvodu uhradenia žalovanej istiny, považoval navrhovateľa
v časti 206,13 € za úspešného. Nakoľko návrh bol v časti zaplatenia 8,5% ročného úroku z omeškania
zo sumy 158,65 € od 5.10.2012 do zaplatenia t.j. vo výške 20,- € zamietnutý v tejto časti súd považoval
navrhovateľa za neúspešného. Pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa tak bol 91,16% : 8,84%,
čiže čistý úspech navrhovateľa bol 82,32%. Súd prvého stupňa preto zaviazal odporcu na náhradu trov
konania navrhovateľa vo výške 82,32% zo súdneho poplatku 16,50 € t.j. vo výške 13,58 € a vo výške
82,32% z trov právneho zastúpenia 66,50 € t.j. vo výške 54,74 € a z tohto dôvodu (úspechu navrhovateľa)
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú
z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 19,92 € a paušálnej
náhrady režijných výdavkov. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 2 úkony právnej
služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd (návrh na začatie konania). Súd
prvého stupňa v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa
paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške 7,81 € za každý úkon právnej služby v roku 2013, t.
j. vo výške 15,62 € (7,81 € x 2). Právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto mu
súd prvého stupňa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšil odmenu spolu s náhradou
režijných výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 11,09 € (20% z 55,46 €). Trovy konania bol odporca
zaviazaný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V podanom odvolaní uviedol, že
sporná čiastka 206,13 € bola uhradená dňa 31.03.2014 a návrh navrhovateľa zamietnutý, preto nevidí
dôvod hradiť ďalšie náklady. Súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 13C/302/2013-68 zo dňa 24.04.2015
odporcu vyzval na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania. Odporca následne podané odvolanie
doplnil, pričom uviedol, že navrhovateľ si uplatňoval nárok na uhradenie sumy trov konania vo výške
13,58 € a trov právneho zastúpenia vo výške 54,74 €, ktorý bol 11.11.2010 premlčaný a súdom prvého
stupňa zamietnutý. Ďalej uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, nepoberá žiadne príspevky od štátu a
žije u svojich rodičov na ich náklady. Z pôžičky od nich platí aj výživné na 3 maloleté deti, preto žiadal
o oslobodenie od ďalších súdnych poplatkov.



Navrhovateľ ani vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume
206,13 Eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.11.2014
vzal navrhovateľ svoj návrh v časti istiny 206,13 € späť, a to z dôvodu jej uhradenia dňa 31.03.2014.
Zároveň žiadal konanie sčasti zastaviť. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že navrhovateľ vzal svoj
návrh na začatie konania späť z dôvodu, že odporca istinu zaplatil, čo malo za následok čiastočné
zastavenie konania, ktoré procesne zavinil odporca tým, že po podaní návrhu zaplatil to, čoho sa na
súde navrhovateľ voči nemu domáhal. V týchto prípadoch zásadne vzniká povinnosť nahradiť vzniknuté
trovy konania odporcovi, a to v súlade s ust. § 146 ods. 2 vetá druhá O.s.p.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s pomerom úspechu a
neúspechu navrhovateľa, vo vzťahu k priznaniu náhrady trov konania. Keďže navrhovateľ bol v konaní
úspešný v časti istiny 206,13 €, ale neúspešný v časti zamietnutého nároku na úrok z omeškania vo
výške 20,06 € (t.j. 8,5 % p.a. zo sumy 158,65 € od 05.10.2012 do zaplatenia t.j. 31.03.2014), predstavuje
pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa 91,16% : 8,84%, čo predstavuje čistý pomerný úspech
navrhovateľa 82,32% (91,16% - 8,84%). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu 82,32% z trov
konania.

Súd prvého stupňa následne správne vyčíslil pomernú časť z navrhovateľom zaplateného súdneho
poplatku (16,50 €), z ktorého 82,32 % predstavuje sumu 13,58 €, ako i pomernú výšku účelne
vynaložených trov právneho zastúpenia navrhovateľa podľa vyhl. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov, vo výške 54,74 €. Za 2 úkony právnej služby á 19,92 € t.j. 39,84 € + režijný
paušál platný v roku 2013 vo výške 2 x 7,81 € t.j. 15,62 € + daň z pridanej hodnoty vo výške 20% t.j. 11,09
€ ), vznikli navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 66,52 €, z čoho 82,32 % predstavuje
sumu 54,74 €. Táto suma predstavuje pomernú časť náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa,
na náhradu ktorej bol odporca súdom prvého stupňa v súlade s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. správne
zaviazaný.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si v odvolacom
konaní náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali.



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .