{"guid": "00c4853d-3ed9-4694-9908-a00f161077e3:df15e4d7-2b53-40ee-8a90-2d9c01780197", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113230233.2", "spisova_znacka": "27Co/8/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/8/2016 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. novembra 2016, sp. zn. 27Co/8/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3113230233.2", "identifikacne_cislo": "3113230233", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df15e4d7-2b53-40ee-8a90-2d9c01780197", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113230233.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3113230233.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3113230233.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230233
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113230233.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a
sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu G., zastúpeného advokátskou
kanceláriou R. proti žalovanému F. právne zastúpený A., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného občianskeho združenia N., právne zastúpeného A. o zaplatenie 1.559,96 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2016, č.k.
14C/240/2013-125, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania žalovaného    m e n í    tak, že žalovaný má
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. svojho rozhodnutia konanie podľa § 96 ods.
1 O.s.p. z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. Výrokom II. rozhodol o vrátení súdneho poplatku za
návrh v sume 86,80 Eur žalobcovi, výrokom III. nepriznal náhradu trov konania žalovanému a výrokom
IV. nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.559,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 1.559,96 Eur od 09.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom
postúpenej pohľadávky od N., B. zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX o poskytnutí kontokorentného úveru.
Dňa 22.09.2014 do konania vstúpil na strane žalovaného vedľajší účastník N. občianske združenie, so
sídlom C., práv. zast. advokátom A., ktorý požiadal o doručenie žaloby s prílohami. Dňa 09.02.2014
vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania dlhu, namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní pre nepreukázanie doručenia výzvy podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. a uplatnil
si trovy konania. Pred prvým pojednávaním, dňa 20.06.2016 vzal žalobca žalobu späť. Súd prvej
inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil. O vrátení zaplateného súdneho poplatku v
sume 93,50 Eur súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch,
v zmysle ktorého sa poplatok vráti, krátený o 1% najmenej o 6,70 Eur, ak došlo k späťvzatiu návrhu
pred prvým pojednávaním. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v
zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli,
preto mu ich náhradu nepriznal. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania, spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia (za prípravu a prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe). Súd náhradu týchto trov
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal pre ich neúčelnosť a aj preto, že žalobca vznik týchto trov nezavinil.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že vedľajší účastník vstúpil do množstva obdobných sporov, v
ktorých vystupujú ako žalobcovia ním označené subjekty, a to bez ohľadu na stav konania a vôľu
žalovanej strany, pričom ako hlavnú obranu (aj v tejto veci) proti žalobe vzniesol námietku premlčania.
Táto skutočnosť navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho
žalovaného (inak spotrebiteľa), ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho



zastúpenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. marca 2014,
sp. zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorom vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,
vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. O tento
záver súd prvej inštancie oprel aj svoje rozhodnutie o nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi v tejto
veci. Zároveň poukázal na zmenu právnej úpravy, a to § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorej je súd
povinný na premlčanie prihliadať ex offo.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, s tým, že súd prvej inštancie
nepriznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia napriek tomu, že žalovaný bol v konaní riadne
zastúpený advokátom a súčasne bol plne úspešný, vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom. Mal za to,
že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo v dôsledku právnej argumentácie žalovaného. Poukázal
na to, že si trovy právneho zastúpenia riadne uplatnil v každom podaní adresovanom súdu. Nepriznanie
trov konania zo strany súdu prvej inštancie považoval za absurdné, arbitrárne a ústavne neudržateľné,
preto sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, že mu odvolací súd prizná trovy prvoinštančného
konania vo výške 319,42 Eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 44,27
Eur.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým
uznesením súdu prvej inštancie a navrhol jeho potvrdenie odvolacím súdom.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným,                       pred predložením
veci na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len \"CSP\"),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd
prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470
ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací
súd posudzoval otázku dôvodov na priznanie, nepriznanie, alebo krátenie trov konania (vrátane otázky
účelnosti vynaložených trov) podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 379, § 380
Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Výroky, ktorými bolo konanie zastavené, bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku a rozhodnuté
bolo o trovách konania vedľajšieho účastníka, neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a
odvolací súd ich nepreskúmaval.

7. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že konanie o zaplatenie sumy
1.559,96 Eur s príslušenstvom bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. V súvislosti s
preskúmavaným nárokom o trovách konania žalovaného niet pochýb o tom, že žalobca procesne zavinil
zastavenie konania, tak ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, preto mu v zmysle ust. § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p. (v znení do 30.06.2016) vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.

8. Vo vzťahu k náhrade trov konania pri zastavení konania, v zásade platí, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
a trovy zastaveného konania hradí ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Zavinenie sa pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom
by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej
skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí
(ak nejde o späťvzatie dôvodne podaného návrhu pre správanie žalovaného), že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania.



9. Súd prvej inštancie žalovanému napadnutým uznesením nepriznal trovy s odôvodnením, že
žalovanému žiadne trovy nevznikli, ktorá skutočnosť nezodpovedá obsahu spisu.

10. Z obsahu spisu mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že žalovaný dňa 29.04.2015 splnomocnil
advokáta na svoje zastupovanie v konaní, pričom jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a
dňa 04.05.2015 a 16.06.2015 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenia vo veci samej, v ktorých vzniesol
námietku premlčania a právne kvalifikovane namietol nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu
z dôvodu neplatného postúpenia uplatnenej pohľadávky z N., B. na žalobcu. V jednotlivých právnych
podaniach boli trovy právneho zastúpenia vyčíslené, preto sa nezakladá na pravde záver súdu prvej
inštancie, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. V danej veci nebol zistený žiaden dôvod pre
nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému.

11. Vzhľadom na späťvzatie žaloby a zavinenie zastavenie konania zo strany žalobcu, vznikla žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému vzniknuté trovy prvoinštančného konania. Z týchto dôvodov odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania žalovaného zmenil podľa § 388 CSP
tak, že žalobcu zaviazal na náhradu trov prvoinštančného konania žalovanému v rozsahu 100%.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 od.s 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal ich plnú náhradu vzhľadom na to, že v odvolacom konaní
bol plne úspešný.

13. O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní, rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením
(§ 262 od.s 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)       (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/240/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 703, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}], "citovane_v": []}