{"guid": "696fc4a6-6f60-48e1-95a5-5ff9d39088b9:797720c0-173f-4746-9a88-925252592302", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113231310.2", "spisova_znacka": "5Co/205/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/205/2016 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 28. júna 2016, sp. zn. 5Co/205/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3113231310.2", "identifikacne_cislo": "3113231310", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/797720c0-173f-4746-9a88-925252592302", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113231310.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3113231310.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3113231310.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/205/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113231310.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Urbariát Veľká Hradná,
pozemkové spoločenstvo so sídlom Veľká Hradná 42, IČO 42 279 917, právne zastúpeného JUDr.
Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, A. Hlinku 21 proti odporcom 1/ Q.
S., bytom I., I. XX, 2/ U. X., bytom V., Z. XXX/XX, 3/ E. Q., bytom E. republika, I., W. XXX/X, 4/ G. X.,
bytom B. Z. XX, 5/ B. E., bytom B. Z. XXX, 6/ Q. W., bytom Q., R. XXX/X, 7/ A. P., bytom K., X. V. X/X,
8/ I. E., bytom B. Z. XXX, 9/ V. spoločnosť s.r.o., I., J. XXXX/X, I., H. XX XXX XXX, právne zastúpený
advokátskou spoločnosťou Advokáti s.r.o., Bratislava, Klariská 7, IČO 36 715 638, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. januára
2015, č.k. 21C/84/2013-223, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil,
že právny úkon, kúpna zmluva zo dňa 05.11.2010, na základe ktorej bol rozhodnutím Správy katastra
Trenčín povolený vklad vlastníctva na LV č. 1544 v prospech odporcu 9/, vo veci nehnuteľností k. ú.
Hradná je neplatným právnym úkonom.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na  ust. § 140, § 40a, §
100 ods. 1, § 101, § 102, 39, § 31 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 písm. d) zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností, § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách,
§ 151 ods. 3 O.s.p..
V odôvodnení uviedol, že dňa 05.11.2010 uzavreli odporcovia 1/-8/ ako predávajúci a odporca 10/ ako
kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli podiely na viacerých nehnuteľnostiach, ornej pôde a
trvalých trávnatých porastov, nachádzajúcich sa v k. ú. Veľká Hradná. Všetci predávajúci boli  pri uzavretí
tejto kúpnej zmluvy zastúpení na základe plnomocenstva Poľnohospodárskym družstvom Veľká Hradná,
zastúpeným Ing. H. Z., členom družstva povereným členskou schôdzou PD Veľká Hradná. Za týmto
účelom každý z predávajúcich jednotlivo podpísal plnomocenstvo, ktorým splnomocnil PD Veľká Hradná
v zastúpení Ing. H. Z.,  členom družstva, povereným členskou schôdzou na zastupovanie pri všetkých
právnych úkonoch súvisiacich s predajom spoluvlastníckeho podielu, so zabezpečením uzavretia kúpno-
predajnej zmluvy na tento predaj, pričom súčasťou splnomocnenia bola v jednotlivých prípadoch aj
kúpna cena, za ktorú jednotliví predávajúci svoj podiel predávajú.  Každú z týchto plných mocí podpísal
Ing. Igor Z., s tým, že toto plnomocenstvo prijíma v plnom rozsahu a bez výhrad.  Na základe tejto kúpnej
zmluvy a následného vykonania projektu pozemkových úprav v k. ú. Veľká Hradná bol na LV č. 1544
zapísaný pod bodom č. 262 odporca 9/  v podiele 9353308/357752417 k nehnuteľnostiam zapísaným
v časti A uvedeného LV.



Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 05.11.2010,
žaloba o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu bola súdu podaná dňa 06.11.2013. V tomto prípade
sa teda navrhovateľ domáhal v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka relatívnej
neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu, že si odporcovia 1/-8/ nesplnili svoju povinnosť ponúknuť
svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti navrhovateľovi. Nebol sporný deň uzavretia
zmluvy, neoblo sporné ani to, že si uvedenú povinnosť odporcovia 1/-8/ voči navrhovateľovi nesplnili.
Podľa ustálenej judikatúry sa navrhovateľ mohol prvý krát dovolať relatívnej neplatnosti tohto právneho
úkonu už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu, v tomto prípade kúpnej zmluvy, ktorý je
základom porušenia predkupného práva. V tomto zmysle teda  3-ročná premlčacia doba na dovolanie
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začala plynúť  5.11.2010 a skončila 04.11.2013. Žaloba bola
podaná až po uplynutí tejto lehoty.  Je teda jednoznačné, že navrhovateľ si svoje právo neuplatnil včas a
námietka premlčania bola vznesená dôvodne. V tomto prípade navyše bolo povinnosťou navrhovateľa
dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu priamo u účastníkov tohto právneho úkonu, dátum
podania žaloby teda nebol podstatný. Navrhovateľ však prvý úkon, ktorým sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu chcel dovolať doručil až súdu, ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola.  Až súd
následne kópiu žaloby doručoval odporcom, je teda nepochybné, že odporcovia obdržali  písomnosť,
v ktorej sa navrhovateľ dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu až prostredníctvom súdu a
nepochybne po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.

Vzhľadom na obsah plnomocenstva vyššie popísaný súd dospel k záveru, že všetky splnomocnenia
udelené jednotlivými odporcami, ktoré majú totožný obsah, spĺňajú podmienky z vyššie citovaných
právnych ustanovení a nemôžu zakladať neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2010. Katastrálny
zákon vyžaduje k právnemu úkonu dohodu o splnomocnení, s prihliadnutím na dodatok o tom, že
zastupujúci Ing. Z. splnomocnenie prijíma možno konštatovať, že uvedené splnomocnenia vykazujú
znaky dvojstranného právneho úkonu a zodpovedajú podmienkam katastrálneho zákona.

Súd sa nestotožnil ani s ďalšími dôvodmi absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré
podľa tvrdenia navrhovateľa mali spočívať  v tom, že jednotliví odporcovia sa nesprávali v zmysle
ustanovení zákona č. 181/1995 Z.z., pri prevode svojich spoluvlastníckych podielov nedodržali postup
predpokladaný vnútornými predpismi spoločenstva.  Je jednoznačné, že odporcoviaí  nepostupovali
v zmysle  § 140 Občianskeho zákonníka a neponúkli pred uzavretím  kúpnej zmluvy svoje podiely
navrhovateľovi.  Na takýto prípad pamätá práve ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré chráni
ďalších spoluvlastníkov, v tomto prípade navrhovateľa a dáva mu možnosť namietať relatívnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorého obsahom je prevod vlastníckeho práva k jednotlivým spoluvlastníckym
podielom. Problémom navrhovateľa v tomto prípade však bolo, že nedokázal využiť ochranu, ktorú mu
zákon poskytoval v zákonom určenej lehote.  Jednotliví odporcovia aj napriek tomu, že boli členmi
pozemkového spoločenstva mohli so svojimi podielmi nakladať aj takým spôsobom, že ich prevedú na
iný subjekt. Pokiaľ aj nemali vedomosť o tom, aký postup by mal  uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzať,
táto nevedomosť nemá podľa názoru súdu taký dôsledok, že by predmetná kúpna zmluva mala byť
absolútne neplatná. Hoci jednotlivé splnomocnenia neboli dané zástupcovi Ing. Hudecovi v rovnaký
deň, zmluva, ktorej účastníkmi boli všetci odporcovia, je z jedného dňa a spĺňa všetky náležitosti
predpokladané zákonom. Za takéhoto stavu veci  súd nepokladal za potrebné vykonať výsluch odporcov,
ktorý navrhoval navrhovateľ, pretože z dôvodov vyššie uvedených by sa zistený skutkový stav  ani po
výsluchu odporcov nezmenil.

Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že pre prípad žaloby o neplatnosť právneho úkonu  sa
predpokladá, že účastníkmi konania musia byť všetky subjekty, na tomto úkone zúčastnené, v tomto
prípade si navrhovateľ neuvedomil, že jeden z účastníkov kúpnej zmluvy, hoci bol žalovaným subjektom,
zomrel už pred podaním žaloby, dňa 24.02.2011, a za týchto okolností by ďalším dôvodom zamietnutia
žaloby bola práve tá skutočnosť, že účastníkmi konania nie sú všetci účastníci právneho úkonu. V
prípade zomrelého žalovaného, voči ktorému  bolo konanie samostatným rozhodnutím zastavené, mala
smerovať žaloba proti jeho právnym nástupcom.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. .
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľ, v
ktorom  žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súd prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že v priebehu konania poukázal na skutočnosť,
že aj keď navrhovateľ zmeškal lehotu na podanie návrhu na určenie relatívnej neplatnosti z dôvodu



nesplnenia povinnosti ponuky predkupného práva podľa ust. § 140 Obč. zákonníka, je tu jednoznačne aj
dôvod pre určenie absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Uviedol, že predmetná zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom z týchto právnych aj skutkových dôvodov: 1. Odporcovia disponovali
s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom uvedenej kúpnej zmluvy, hoci nemali právo disponovať s
predmetnými pozemkami, nakoľko sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť a svoje dispozičné právo mali
obmedzené dňom založenia pozemkového spoločenstva v zmysle vtedy platného ust. § 7 zákona č.
181/1995 Z.z. ako aj stanov pozemkového spoločenstva, v ktorých bolo uvedené, že člen pozemkového
spoločenstva môže svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti previesť prevodom iba
prostredníctvom pozemkového spoločenstva; 2. Splnomocnenec zastupujúci odporcov pri uzatváraní
kúpnej zmluvy priamo v kúpnej zmluve uviedol v ČI. III bod 3.5, že predávajúci zast. splnomocnencom,
vyhlasujú, že pred podpisom tejto zmluvy oslovili ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností s ponukou
na odkúpenie /predkupným právom/ v súlade s ust. § 140 v spojitosti s ust. §§ 605 a 606 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov. Predávajúci vyhlasujú, že na predávané nehnuteľnosti uvedené
v tejto zmluve, nik nevyužil predkupné právo. Pritom v rozpore s týmto ujednaním sa v predložených
splnomocneniach na prevod spoluvlastníckych podielov uvádza, že splnomocnenci vyhlasujú už pri
podpísaní plnej moci, že splnili svoju povinnosť a zabezpečili predkupné právo podľa  ust. § 140
OZ. Z uvedeného je zrejmé, že splnomocnenec uviedol všetkých predávajúcich do omylu, pretože
títo jednoznačne v deň podpisu týchto splnomocnení nemohli splniť povinnosti vyplývajúce jednak
z ust. § 140 Obč. zák., ani povinnosti vyplývajúce pre nich ako členov pozemkového spoločenstva.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.decembra 2007
JUD33828SK - JUD33828SK - 8 SŽO 17/2007-/. Poukázal aj na skutočnosť, že splnomocnenec a
aj kupujúci -odporca v 10. rade boli v čase podpisovania obaja členovia pozemkového spoločenstva
Urbariát Veľká Hradná a mali jednoznačne vedomosť o tom, že uvedené nehnuteľnosti sú spoločnou
nehnuteľnosťou, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona o poz. spoločenstvách. Splnomocnenec ako
aj kupujúci sú právnické osoby personálne prepojené keď konateľ splnomocnenca Poľnohospodárskeho
družstva Veľká Hradná a kupujúceho - Pozemkovej spoločnosti s.r.o. Trenčín Legionárska 7158/5 je
tá istá osoba pán Ing. Igor Hudec. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že kúpna cena aj
ponúknutá odporcom bola neprimerane nízka, keď neobsahovala ani 56 centov za meter štvorcový.
Trhová cena v dobe predaja bola oveľa vyššia aj v tomto splnomocnenec aj kupujúci oklamali odporcov,
ktorý nemali vedomosť o trhovej cene ornej pôdy. Ani jeden z odporcov nebol v konaní vypočutý  k
otázke, či o uvedených skutočnostiach mali vedomosť, keď podpisovali splnomocnenia, pretože obsah
splnomocnení nie je totožný so zmluvou, ktorú za nich splnomocniteľ podpisoval. Absolútna neplatnosť
predmetnej kúpnej zmluvy nastala aj z dôvodu, že predávajúci neboli riadne zastúpení na základe
plnomocenstva. Podľa  ust. § 30 ods. 5 písm. d) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, k
návrhu na vklad je nutné priložiť dohodu o plnomocenstve, nie jednostranný právny úkon, ale dohodu o
plnomocenstve. Nestotožňuje sa s právnym názorom súdu, že žaloba by bola zamietnutá aj z dôvodu, že
odporca v 3. rade zomrel ešte pred podaním žaloby. Ďalej poukázal a citoval rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa
okolností, ktoré existovali v čase vzniku právneho úkonu. Súd v prípade určenia neplatnosti právneho
úkonu skúma existenciu objektívnej právnej skutočnosti, ktorá má alebo nemá za následok neplatnosť
právneho úkonu. Ak je právny úkon neplatný, je neplatný od počiatku, ďalej ako keby neexistoval,
nemá za následok vznik právneho úkonu. S poukazom na vyššie uvedené je toho názoru, že okresný
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 205
ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku a tiež podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 9/, v ktorom uviedol, že ani jedna z námietok
uvedených navrhovateľom v odvolaní nespôsobuje absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy. Tvrdenia
navrhovateľa v odvolaní sú zavádzajúce, zmätočné, neopodstatnené a pravdu skresľujúce a
žiadnym spôsobom nevyvracajú správnosť skutkového a právneho posúdenia otázky absolútnej
neplatnosti Kúpnej zmluvy prvostupňovým súdom. K jednotlivým  námietkam navrhovateľa uviedol,
že žiadne zákonné ustanovenie a ani stanovy pozemkového spoločenstva neobsahujú zákaz prevodu
spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti z členov pozemkového spoločenstva na iných
členov pozemkového spoločenstva alebo na tretie osoby. Naopak, ( spolu)vlastnícke právo ako
absolútne vecné právo v sebe zahŕňa okrem iných oprávnení aj právo s vecou disponovať. Pre
prípad prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti majú ostatní členovia pozemkového spoločenstva
predkupné právo, ktorého porušenie môže byť sankcionované neplatnosťou scudzovacej zmluvy a to



len v tom prípade, ak sa neplatnosti tejto zmluvy v trojročnej lehote dovolá osoba, ktorej predkupné právo
bolo porušené. Ako už uviedol navrhovateľ premlčaciu lehotu zmeškal a preto aj keby došlo k údajnému
porušeniu predkupného práva, dôvod, pre ktorý by mala byť Kúpna zmluva neplatná, odpadol. Absenciu
práva odporcov v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 8., 9. rade disponovať s nehnuteľnosťami navrhovateľ v konaní
nijako nepreukázal a svoju argumentácii založil výlučne na dezinterpretácii právnych noriem a stanov
spoločenstva. Z uvedeného dôvodu považuje túto námietku navrhovateľa za neopodstatnenú. Uvedené
vyhlásenie o dodržaní predkupného práva urobili v plnomocenstve samotní predávajúci (Odporcovia
v 1 ., 2., 3., 4., 5., 6., 8., 9. rade), t. j. splnomocnitelia. Splnomocnenec žiadne prehlásenie v tomto
duchu v plnej moci neučinil, ale s jej obsahom sa len oboznámil a v udelenom rozsahu plnomocenstvo
prijal. Predmetné prehlásenie predávajúcich sa následne inkorporovalo do samotného textu Kúpnej
zmluvy v súlade s udelenou plnou mocou. Tvrdenie navrhovateľa, že predávajúci (odporcovia v 1 .,
2., 3., 4., 5., 6., 8., 9. rade) boli v tejto otázke uvedení do omylu sa javí ako nelogické a nezakladá
sa na pravde. Ani táto námietka navrhovateľa nie je spôsobilá vyvolať neplatnosť Kúpnej zmluvy. V
tomto prípade sa navrhovateľ bez ďalšieho obmedzil len na citáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Navrhovateľ neuviedol, v čom vidí podobnosť tohto rozhodnutia s prebiehajúcim konaním. Podľa
nášho názoru citované rozhodnutie s týmto konaním nijako nesúvisí, preto by naň odvolací súd nemal
prihliadať. Personálne prepojenie Splnomocnenca a odporcu v 10. rade nie žiadnym právnym predpisom
zakázané. Plnomocenstvo a Kúpna zmluva spĺňajú všetky (čo do formy a obsahu) zákonom predpísané
náležitosti, čo bolo v prvostupňovom konaní aj riadne preukázané. Námietku navrhovateľa považuje
bez potreby ďalšieho odôvodnenia za irelevantnú. Zdôraznil, že kúpna cena, za ktorú mali odporcovia
v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 8., 9. rade záujem previesť vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti bola
uvedená priamo v plnomocenstve a odporcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 8., 9. rade mali o jej výške
vedomosť. Tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia v 1 ., 2., 3., 4., 5., 6., 8., 9. rade boli uvedení do
omylu neobstojí. Navyše ak by aj kúpna cena nedosahovala trhové hodnoty (čo však navrhovateľ nijako
nepreukázal), táto skutočnosť sama osebe nezakladá neplatnosť Kúpnej zmluvy a ani neznamená,
že s ňou odporcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 8., 9. rade bez ďalšieho nesúhlasia. Stotožňuje sa s
názorom prvostupňového súdu prezentovanom v napadnutom rozsudku v tom, že ani prípadný výsluch
odporcov by nič nezmenil na zistenom skutkovom stave. Ani jeden z odporcov nenamietal, že by bol
Splnomocnencom alebo inou osobou pri udelení plnej moci uvedený do omylu. Odporcovia taktiež
nerozporovali obsah Kúpnej zmluvy. Naopak z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že odporcovia
zhodne trvajú na tom, že Kúpna zmluva je platná. Plná moc udelená odporcami v 1 ., 2., 3., 4., 5.,
6., 8., 9. rade Splnomocnencovi je bezpochyby dvojstranným právnym úkonom a spĺňa náležitosti
vyžadované Občianskym zákonníkom a aj Zákonom o katastri nehnuteľností. Túto skutočnosť nepriamo
potvrdila v tom čase príslušná Správa katastra tým, že na základe Kúpnej zmluvy v spojení s dotknutými
plnomocenstvami vykonala navrhovaný zápis vlastníckeho práva vkladom v prospech odporcu v 10.
rade a túto skutočnosť priamo potvrdil aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, keď plné moci
vyhodnotil ako dohody o plnomocenstve. Z textácie splnomocnení je zrejmé že odporcovia v 1., 2., 3.,
4., 5., 6., 8., 9. rade udeľujú plnú moc Splnomocnencovi a že Splnomocnenec plnomocenstvo prijíma, čo
obe strany potvrdili svojimi podpismi. Takýto právny úkon je možné vykladať len ako dvojstranný právny
úkon. V prípade, ak sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti právneho úkonu pasívne legitimovanými
osobami sú všetci účastníci právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa navrhovateľ dovoláva, v tomto
prípade predávajúci a kupujúci. Ak niektorý z účastníkov napadnutého právneho úkonu pred podaním
žaloby zomrie a má dedičov, títo vstupujú tiež do práv a povinností poručiteľa ako účastníka zmluvy. Z
tohto dôvodu súhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že navrhovateľ mal namiesto zomretého
účastníka Kúpnej zmluvy (odporcu v 3. rade) zažalovať jeho právnych nástupcov. Keďže tak neurobil,
účastníkmi konania neboli všetci účastníci Kúpnej zmluvy, čo musí mať za následok zamietnutie podanej
žaloby. Nakoľko mu nie sú dôvody navrhovateľovho nesúhlasu s právnym názorom súdu k tejto otázke
známe, nevie sa k námietke navrhovateľa kvalifikovane vyjadriť. Žiadna námietka navrhovateľa uvedená
v odvolaní samostatne a ani v spojení s ostatnými námietkami nespôsobuje neplatnosť Kúpnej zmluvy.
Má za to, že prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a návrhmi navrhovateľa
týkajúcimi sa absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy a vec správne vyhodnotil po skutkovej aj právnej
stránke. S výrokom rozsudku sa stotožňuje a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil a odporcom priznal náhradu trov konania.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.,
odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje.



Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke správne
posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď zamietol návrh navrhovateľa, ktorým
sa domáhal, aby súd určil, že právny úkon, kúpna zmluva zo dňa 05.11.2010, na základe ktorej bol
rozhodnutím Správy katastra Trenčín povolený vklad vlastníctva na LV č. 1544 v prospech odporcu 9/,
vo veci nehnuteľností k. ú. Hradná je neplatným právnym úkonom.

Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil
z nich i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia ako presvedčivým, plne vyčerpávajúcim a dávajúcim odpovede i na námietky
navrhovateľa vznesené v jeho odvolaní, využijúc postup podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov a tieto preto duplicitne opakovať nebude.

Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len uvádza, že z vykonaného dokazovania pred súdom
prvého stupňa vyplynulo, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 05.11.2010, žaloba o určenie
neplatnosti tohto právneho úkonu bola súdu podaná dňa 06.11.2013. V tomto prípade sa teda
navrhovateľ domáhal v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka relatívnej neplatnosti
tohto právneho úkonu z dôvodu, že si odporcovia 1/-8/ nesplnili svoju povinnosť ponúknuť svoj
spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti navrhovateľovi. V prejednávanej veci nebol sporný
deň uzavretia zmluvy, neoblo sporné ani to, že si uvedenú povinnosť odporcovia 1/-8/ voči navrhovateľovi
nesplnili. Podľa ustálenej judikatúry sa navrhovateľ mohol prvý krát dovolať relatívnej neplatnosti tohto
právneho úkonu už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu, v tomto prípade kúpnej zmluvy,
ktorý je základom porušenia predkupného práva. V tomto zmysle teda  3-ročná premlčacia doba na
dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj podľa odvolacieho súdu začala plynúť  5.11.2010
a skončila 05.11.2013. Žaloba bola podaná až po uplynutí tejto lehoty.  Je teda aj podľa odvolacieho
súdu jednoznačné, že navrhovateľ si svoje právo neuplatnil včas a námietka premlčania bola vznesená
dôvodne. Súd prvého stupňa ďalej správne konštatoval, že v tomto prípade navyše bolo povinnosťou
navrhovateľa dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu priamo u účastníkov tohto právneho
úkonu, dátum podania žaloby teda nebol podstatný. Navrhovateľ však prvý úkon, ktorým sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu chcel dovolať doručil až súdu prvého stupňa, ktorá skutočnosť v konaní
sporná nebola. Až súd prvého stupňa následne kópiu žaloby doručoval odporcom, je teda nepochybné,
že odporcovia obdržali písomnosť, v ktorej sa navrhovateľ dovoláva relatívnej neplatnosti právneho
úkonu až prostredníctvom súdu a nepochybne po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty.

Odvolací súd sa zhodne so súdom prvého stupňa nestotožnil ani s dôvodmi absolútnej neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa mali spočívať v tom, že jednotliví
odporcovia sa nesprávali v zmysle ustanovení zákona č. 181/1995 Z.z., pri prevode svojich
spoluvlastníckych podielov nedodržali postup predpokladaný vnútornými predpismi spoločenstva. Je
jednoznačné, že odporcovia  nepostupovali v zmysle  § 140 Občianskeho zákonníka a neponúkli pred
uzavretím  kúpnej zmluvy svoje podiely navrhovateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
tak ako správne uviedol i súd prvého stupňa, že na takýto prípad pamätá práve ustanovenie § 140
Občianskeho zákonníka, ktoré chráni  ďalších spoluvlastníkov, v tomto prípade navrhovateľa a dáva
mu možnosť namietať relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorého obsahom je prevod vlastníckeho
práva k jednotlivým spoluvlastníckym podielom. Problémom navrhovateľa v tomto prípade však bolo, že
nedokázal využiť ochranu, ktorú mu zákon poskytoval v zákonom určenej lehote.  Jednotliví odporcovia
aj napriek tomu, že boli členmi pozemkového spoločenstva mohli so svojimi podielmi nakladať aj
takým spôsobom, že ich prevedú na iný subjekt. Pokiaľ aj nemali vedomosť o tom, aký postup by
mal  uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzať,  táto nevedomosť nemá ani podľa odvolacieho súdu
taký dôsledok, že by predmetná kúpna zmluva mala byť absolútne neplatná. Teda žiadne zákonné
ustanovenie a ani stanovy pozemkového spoločenstva neobsahujú zákaz prevodu spoluvlastníckeho
podielu na spoločnej nehnuteľnosti z členov pozemkového spoločenstva na iných členov pozemkového
spoločenstva alebo na tretie osoby. Naopak, ( spolu)vlastnícke právo ako absolútne vecné právo v sebe
zahŕňa okrem iných oprávnení aj právo s vecou disponovať. Pre prípad prevodu podielu na spoločnej
nehnuteľnosti majú ostatní členovia pozemkového spoločenstva predkupné právo, ktorého porušenie
môže byť sankcionované neplatnosťou scudzovacej zmluvy a to len v tom prípade, ak sa neplatnosti
tejto zmluvy v trojročnej lehote dovolá osoba, ktorej predkupné právo bolo porušené. Ako už bolo
vyššie uvedené navrhovateľ premlčaciu lehotu zmeškal a preto aj keby došlo k údajnému porušeniu
predkupného práva, dôvod, pre ktorý by mala byť Kúpna zmluva neplatná, odpadol. Absenciu práva



odporcov disponovať s nehnuteľnosťami navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal, preto odvolací súd
túto námietku navrhovateľa považoval za neopodstatnenú. Čo sa týka námietky navrhovateľa ohľadom
kúpnej ceny, odvolací súd uvádza, že plnomocenstvo a Kúpna zmluva spĺňajú všetky (čo do formy a
obsahu) zákonom predpísané náležitosti, čo bolo v prvostupňovom konaní aj riadne preukázané, pričom
kúpna cena, za ktorú mali odporcovia záujem previesť vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti bola
uvedená priamo v plnomocenstve a odporcovia mali o jej výške vedomosť. Tvrdenie navrhovateľa, že
odporcovia boli uvedení do omylu neobstojí, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že ak by aj kúpna cena
nedosahovala trhové hodnoty (čo však navrhovateľ nijako nepreukázal), táto skutočnosť sama osebe
nezakladá neplatnosť Kúpnej zmluvy a ani neznamená, že s ňou odporcovia bez ďalšieho nesúhlasia.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu prezentovanom v napadnutom rozsudku
v tom, že ani prípadný výsluch odporcov by nič nezmenil na zistenom skutkovom stave. Ani jeden z
odporcov nenamietal, že by bol splnomocnencom alebo inou osobou pri udelení plnej moci uvedený
do omylu. Odporcovia taktiež nerozporovali obsah Kúpnej zmluvy. Čo sa týka plných mocí odvolací
súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru že všetky splnomocnenia udelené jednotlivými
odporcami, ktoré majú totožný obsah, spĺňajú podmienky citovaných právnych ustanovení a nemôžu
zakladať neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2010. Katastrálny zákon vyžaduje k právnemu úkonu
dohodu o splnomocnení, s prihliadnutím na dodatok o tom, že zastupujúci Ing. Hudec splnomocnenie
prijíma možno konštatovať, že uvedené splnomocnenia vykazujú znaky dvojstranného právneho úkonu
a zodpovedajú podmienkam katastrálneho zákona.

V neposlednom rade súd prvého stupňa správne záverom konštatoval, že pre prípad žaloby o
neplatnosť právneho úkonu pasívne legitimovanými osobami sú všetci účastníci právneho úkonu,
ktorého neplatnosti sa navrhovateľ dovoláva, v tomto prípade predávajúci a kupujúci. Ak niektorý z
účastníkov napadnutého právneho úkonu pred podaním žaloby zomrie a má dedičov, títo vstupujú
tiež do práv a povinností poručiteľa ako účastníka zmluvy. Pričom v tomto prípade si navrhovateľ
neuvedomil, že jeden z účastníkov kúpnej zmluvy, hoci bol žalovaným subjektom, zomrel už pred
podaním žaloby, dňa 24.02.2011, a za týchto okolností súd prvého stupňa správne konštatoval, že
ďalším dôvodom zamietnutia žaloby by bola práve tá skutočnosť, že účastníkmi konania nie sú všetci
účastníci právneho úkonu. V prípade zomrelého žalovaného, voči ktorému  bolo konanie samostatným
rozhodnutím zastavené, mala smerovať žaloba proti jeho právnym nástupcom. Keďže tak navrhovateľ
neurobil, účastníkmi konania neboli všetci účastníci Kúpnej zmluvy, čo musí mať za následok zamietnutie
podanej žaloby.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci teda dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil,
dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, preto odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j  e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/84/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "696fc4a6-6f60-48e1-95a5-5ff9d39088b9:c9f8ca36-0b90-4de7-a0ce-bb9f97b938aa", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113231310.2", "spisova_znacka": "5Co/205/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/205/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113231310.2"}], "citovane_v": []}