{"guid": "7e930365-6257-434e-a5a2-35435e5a5c95:4a1f394b-da67-4861-ae8c-d43769cbc924", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3114210187.2", "spisova_znacka": "5Co/975/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/975/2015 z 11. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. októbra 2016, sp. zn. 5Co/975/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3114210187.2", "identifikacne_cislo": "3114210187", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a1f394b-da67-4861-ae8c-d43769cbc924", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3114210187.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3114210187.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3114210187.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/975/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210187
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114210187.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ N. H., bytom R., C. XXX/XX, 2/ C. H., bytom
R., C. XXX/XX, 3/ S. H., bytom R., C. XXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Milošom Mojtom, advokátom, so
sídlom Nemšová, Odbojárov 223/12 proti žalovaným 1/ E. J., bytom R., C. XXX/XX, 2/ Q. J., bytom R.,
C. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom Bratislava, Nejedlého
29, o určenie spoluvlastníctva ku kanalizačnej prípojke, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/96/2014-62 zo dňa 10. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie      p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/     m a j ú    nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ a 3/
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ až 3/ o určenie, že žalobcovia 2/ a
3/ sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 kanalizačnej prípojky vrátane kanalizačných potrubí a
kanalizačnej šachty umiestnených na pozemku CKN s parcelným č. 40, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 285 m2, katastrálne územie Nemšová, zapísanom na liste vlastníctva č. 981, vedenom
na Okresnom úrade v Trenčíne, a že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2
rovnakej kanalizačnej prípojky vrátane kanalizačných potrubí a kanalizačnej šachty, zamietol a žalobcom
uložil povinnosť nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 823,60 eur, ktoré
pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného
dokazovania, keď žalobca 2/vypovedal, že si už presne nepamätá, ale niekedy v roku 1975 alebo 1976
sa zhotovila predmetná kanalizácia. So žalovaným 2/ a jeho manželkou boli dohodnutí, že vybudujú
spoločnú kanalizáciu, teda kanalizačnú prípojku. Oslovil ho žalovaný 2/. Žalovaní v tom čase bývali v
Bratislave a v dome bývala matka žalovanej 1/. Spraviť prípojku bol zámer žalovaných. Chceli sa podeliť
o náklady. Keď prišiel v jeden deň domov, videl že žalovaný 2/ a jeho kamaráti vykopali jamu, teda
kanál na uloženie kanalizačného potrubia. Potrubie, ktoré je v súčasnosti v zemi spoločne zakúpili a bolo
uložené u nich doma. Prípojka má asi 14 metrov a sú na ňu napojené oba domy, teda odvádza sa odpad
z kúpeľne, kuchyne a wc. Pri samotnom vybudovaní potrubia činný nebol, robili to kamaráti žalovaného
2/. Za prácu, ktorú odviedli, platili všetko spolu. Pre robotníkov, ktorí kopali jamu zakúpil jeden liter
rumu, pretože keď prišiel, bolo potrebné dokončiť už len 3 metre. Priemer potrubia je približne 150 mm.
Súčasťou kanalizačnej prípojky je aj vybetónovaná kanalizačná šachta o rozmeroch 0,6 x 0,6 metra. V
čase, keď sa vybudovala kanalizačná prípojka mali žalobcovia prístup k verejnej kanalizačnej rúre aj
zo svojho pozemku. Asi po 5 rokoch prasklo vodovodné potrubie, ktoré bolo uložené pod kanalizačným
potrubím, pričom pri oprave tohto vodovodného potrubia sa poškodilo aj kanalizačné potrubie. On
osobne zavolal opravára a dal ho opraviť. Neskôr, približne 8 rokov po vybudovaní prípojky sa kanalizácia



upchala a privolal hasičov za účelom prepláchnutia potrubia, pričom hasičské auto ho prepláchlo. Opravu
volal on, pretože žalovaní bývali v tom čase v Bratislave. O oprave žalovaní vedeli. Zase o 3 roky neskôr
sa znovu kanalizácia upchávala a privolal firmu, ktorá spravila krtkovanie potrubia, za čo im zaplatil
500 Sk. Z tejto sumy  mu 200 Sk následne dala matka žalovanej 1/.  Naposledy, bolo to približne pred
viac ako 20 rokmi, zase potrubie krtkovali spoločne so žalovaným 2/. Robila to firma a takisto ju spolu
vyplatili podľa počtu osôb bývajúcich v oboch domoch. Ešte pred 7 rokmi sa všetci spoločne dohodli, že
časť kanalizačného potrubia zrekonštruujú a vymenia. Následne sa vymenil štvormetrový úsek potrubia
tak, že sa stará rúra nahradila novodurovou rúrou. Opäť to všetci spoločne zaplatili. Po vybudovaní
prípojky sa žalovaní chceli napojiť na ich chalupu a chceli odstrániť odkvap, ktorý odvádzal dažďovú
vodu z ich strechy, čo im nepovolil. Ohľadne kanalizačnej prípojky všetko robili ústne bez písomných
dokladov. Žalobkyňa 3/ vypovedala, že  rodinný dom,  v ktorom bývajú si kúpili, keď boli ešte mladí a mali
malé deti. Po prisťahovaní boli vo veľmi dobrom vzťahu s rodičmi žalovanej 1/. Návrh na vybudovanie
kanalizačnej prípojky prišiel od žalovaných a odôvodňovali to tým, aby vybudovaním spoločnej prípojky
všetci ušetrili. Potrubie kúpili spoločne. Bolo zložené u nich pod bránou. Samotné potrubie v obchode
kupovali žalovaní. To, čo uviedol jej manžel pri svojom výsluchu, t. j. o budovaní potrubia a oprave
kanalizačnej prípojky, je pravdou. Po vybudovaní prípojky ju spoločne užívali. o oprave kanalizačnej
prípojky je pravda. Vždy si mysleli, že prípojka je spoločná. Všetko bolo robené ústne v dobrej viere.
Žalovaná 1/ vypovedala, že v roku 1976 MNV Nemšová vyzvalo obyvateľov Vážskej ulice, vtedy Váhovej,
aby si vybudovali kanalizačné prípojky a napojili sa s nimi zo svojich domov na vybudovanie verejnej
kanalizácie. Preto im jej matka volala do Bratislavy a upovedomila ich o tom. Navrhla im, aby si ju
vybudovali.  V tom čase bola podielovou spoluvlastníčkou tohto rodinného domu spolu s matkou, pričom
spoluvlastnícky podiel zdedila po smrti jej otca. Výlučnou vlastníčkou domu sa stala po smrti svojej
matky v roku 2005. Následne manžel odišiel do Nemšovej za účelom vybudovania tejto kanalizačnej
prípojky. Prišiel spolu so spolupracovníkmi a kamarátmi a za ten čas vybudovali kanalizačnú prípojku. Pri
samotnom vybudovaní kanalizačnej prípojky nebola prítomná na mieste, bola v tom čase v Bratislave. V
tom čase žalobcov 2/ a 3/ nepoznali, ani sa s nimi nerozprávali. V Nemšovej nebývali, bývali v Bratislave
a to od roku 1960 do roku 1998. V roku 1998 sa prisťahovali späť do Nemšovej. Je klamstvom to,
že existovala nejaká spoločná dohoda o vybudovaní spoločnej kanalizácie. Jedinou dohodou, ktorú
so žalobcami mali bola tá, že im môžu natrieť na vlastné náklady stenu domu žalobcov od ich dvora.
Túto dohodu spísali aj písomne, aby im v budúcnosti nič nevyčítali. Čo sa týka kanalizačnej prípojky,
tak všetko hradili oni. Po týždni od vybudovania prípojky jej volala matka a povedala jej, že žalobcovia
2/ a 3/ sa napojili na túto ich kanalizačnú prípojku a to tak, že vybudovali potrubie v dĺžke 1,2 metra
od svojho domu do tejto kanalizačnej prípojky. Žalobca 2/ jej údajne povedal, že sa s jej manželom
dohodol na tomto postupe, avšak s manželom sa na ničom nedohodol. Neskôr jej povedal, že je to
len dočasné a že kanalizačnú prípojku si spravia sami. Čas však plynul a nič sa nespravilo. Nevie, či
žalobca 2/ volal niekoho za účelom opravy kanalizačnej prípojky. Vie, že sa podieľal na jednej oprave
tejto kanalizačnej prípojky, avšak v tej časti, ktorá sa nachádza na ulici. Nepamätá si presne, kedy sa
táto oprava uskutočnila. Takisto si nepamätá, či okrem tejto opravy bolo poškodené potrubie, prípadne
že bolo zanesené. Nevie o žiadnom príchode hasičov a o preplachovaní potrubia, takisto o žiadnom
krtkovaní. Prvá oprava kanalizačného potrubia sa uskutočnila približne pred 7 rokmi. Manžel sa rozhodol
dať vymeniť časť potrubia a vtedy sa žalobca 1/ ponúkol, že zakúpi rúru a tmel. Manželovi dal aj 700
Sk, to znamená polovicu z tejto opravy, pričom v podstate túto sumu nanútil manželovi. Išlo o opravu
spomínaného štvormetrového úseku kanalizačnej prípojky pred bránou do dvora. Žalobca 1/ pomáhal
pri kopaní tým, že zabezpečil pomoc neznámeho Róma, ktorý kopal, avšak dokončovacie práce, ktoré
spočívali v odvezení prebytočnej hliny, vybetónovaní povrchu nad potrubím, vyasfaltovaní obecného
chodníka a cesty ho už nezaujímali. Tie musel uskutočniť až jej manžel. Neskôr odvádzali odpadovú
vodu žalobcovia aj z dobudovaného celého poschodia, na ktorom je byt žalobcu 1/, pričom jej sa nepýtali,
či tak môžu urobiť a či s tým súhlasí. Podľa jej názoru im vyhovuje napojiť sa v dĺžke 1,2 metra, akoby
mali kopať celý dvor a vybudovať si riadnu kanalizačnú prípojku. Ústne veľakrát vyzvala žalobcov na
vybudovanie si vlastnej kanalizačnej prípojky, pričom jeden obyvateľ obce si vybudoval prípojku za 3
dni, teda je možné ju vybudovať v relatívne krátkom čase. Takisto ich dvakrát vyzvala aj písomne.
Žiadna šachta na jej pozemku sa nenachádza, nachádza sa tam iba vybetónovaná jama na odtok
dažďovej vody z dvora. Súčasťou kanalizačnej prípojky nie je žiadna šachta, sú to len potrubia v tvare T.
Žalovaný 2/ vypovedal, že v roku 1976 si podal na Okresný stavebný výbor žiadosť o stavebné povolenie
na nadstavbu rodičovského domu jeho manželky. Podmienkou stavebného úradu bolo vybudovanie
kanalizácie k tomuto domu. Preto k tomu aj pristúpil. V práci mal podriadených, ktorí mu pomohli so
zhotovením tejto kanalizačnej prípojky, pričom z veľkej časti túto prácu urobil vlastnými rukami. Po
jej vybudovaní ju preskúšal, nebola urobená žiadna úradná skúška. O povolení výstavby kanalizačnej



prípojky neexistuje žiadne úradné povolenie. Prebehlo to tak, že v rozhlase a medzi ľuďmi bola vyhlásená
výzva na hromadné vybudovanie kanalizačných prípojok, pretože v meste sa mal dobudovať povrch
betónový a neskoršie kanalizačné prípojky by už neboli povolené. Na žiadnu dohodu so žalobcami o
spoločnej kanalizácii si nepamätá. Rúry kupoval on v Pruskom, kúpnu cenu zaplatil on a rúry doviezol
autom. Už nepamätá, kde boli rúry uložené. Žalobcovia mu nič nedali, žiadne peniaze, takisto nebol na
žiadne ich peniaze odkázaný. Mali ich dostatok. Následne po vybudovaní kanalizačnej prípojky urobili
aj nadstavbu rodinného domu. Potom mu svokra povedala, že Vendelín si napojil na ich prípojku svoju
kanalizáciu. Nechal to tak, povedal si, že čo už s ním. Bolo to približne rok po vybudovaní kanalizačnej
prípojky. V tom čase kanalizačná prípojka bola v zemi a za tým účelom museli túto zem prekopať
žalobcovia. Neskôr sa o tom bavili, pričom mu žalobca 2/ povedal, že je to len dočasné. Už je tomu 37
rokov a vlastnú kanalizačnú prípojku si nevybudoval. Samotná prípojka je dlhá asi 22 metrov. Tá časť,
ktorou sú napojení žalobcovia je dlhá približne 1 meter. Na prípojku sú napojené predmetné dva domy.
Žiadna šachta sa na kanalizačnej prípojke nenachádza, ide o kruhový otvor o priemere 15 cm zakrytý
roštom, cez ktorý dáva do potrubia krtka, resp. špirálu. Žiadna betónová šachta sa tam nenachádza.
Napojenie potrubia z domu žalobcov sa nenachádza v tom istom mieste ako napojenie domu žalovaných
na kanalizačnú prípojku. Vzdialenosť medzi nimi je približne jeden meter. Priemer kanalizačnej prípojky,
resp. potrubia je 120 mm. V čase výstavby kanalizačnej prípojky bývali v ich rodinnom dome nebohá
svokra a švagriná s dvoma deťmi. Nadstavbu si budovali do budúcna, aby mali kde bývať na dôchodku.
O opravách kanalizácie, resp. preplachovaní, ktoré spomínal žalobca 2/ mu hovorila svokra. Vie o nich
z počutia. Kanalizáciu on sám čistil 25 metrov dlhým drôtom. Potom približne v roku 2002 spoločne so
žalobcom 2/ zakúpili špirálu na čistenie kanalizácie. Bol ju kúpiť v Bolešove a žalobca 2/ mu dal polovicu
peňazí. Nevie uviesť, prečo ju financovali spoločne. To ako bola opravovaná prípojka v dĺžke 4 metrov
tak ako uviedla jeho manželka je pravda. V roku 1990 mu volala svokra, že Západoslovenské vodárne
a kanalizácie opravovali vodovodné potrubie, a že sa jej niečo nepozdávalo, lebo sa kanalizácia začala
zanášať. Išiel to riešiť na Národný výbor, ale nikto s tým nič nechcel spraviť. Takto fungovali až do roku
2007, kedy vo vlastnej réžii opravili časť tohto potrubia. Počas toho obdobia to často čistil. Dôvod prečo
vymieňal časť tohto potrubia spoločne so žalobcom 1/ uviesť nevie, vyčíta si to, bola to jeho chyba a
dodnes to ľutuje.  Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 1 ods.1, § 119 ods. 1 a 2, § 120 ods. 1 a
2, § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, podľa § 133 a § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 58/1969 Zb. a podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov.
Súd potom v prvom rade uviedol, že podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku platí, že na to, aby sa
žalobca mohol domáhať určenia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva, je potrebné, aby
existoval na takomto určení právny záujem, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Vo všeobecnosti
platí, že tento jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo
by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Z uvedeného vyplýva, že ak nie je daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Preto
sa súd akou prvou otázkou zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom
možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov
medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný
naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s
otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Po posúdení žalobného návrhu, po
vypočutí strán sporu a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, súd konštatoval, že žalobcovia 2/ a
3/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok súdu vydaný na základe tohto
návrhu môže odstrániť spor existujúci medzi stranami, ktorý prebieha už dlhšie časové obdobie, ba
dokonca možno uzavrieť, že vzťahy medzi nimi sú vyhrotené. Inak je tomu však v prípade žalobcu 1/,
ktorý podľa názoru súdu nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože jeho právne
postavenie /v oblasti práv a povinností/ sa požadovaným výrokom priamo /bezprostredne/ nemôže
zmeniť. Podľa názoru súdu by sa žalobca 1/ mohol zúčastniť tohto konania ako vedľajší účastník,
pretože má právny záujem na jeho výsledku, avšak tento nie je naliehavý, vo význame bezprostredný,
priamy. Jeho právny záujem vyplýva zo záujmu nerušeného užívania kanalizačnej prípojky, čo mu
však navrhovaný výrok rozsudku súdu priamo nezaručuje. Naopak je tomu v prípade žalobcov 2/ a
3/, ktorým by zo spoluvlastníctva vyplývalo priame oprávnenie užívať predmet spoluvlastníctva, okrem
iných práv a povinností spoluvlastníka veci. Vzhľadom k uvedenému je žaloba žalobcu 1/ nedôvodná
aj bez preskúmania merita veci. V prípade žalobcov 2/ a 3/ však súd musel pristúpiť aj k preskúmaniu



vecnej stránky ich žaloby. Za účelom posúdenia dôvodnosti ich žaloby sa súd v prvom rade zaoberal
otázkou, či  vybudovaná kanalizačná prípojka je samostatnou vecou, alebo súčasťou pozemku, príp.
rodinného domu,  ktoré sú vo vlastníctve žalovanej 1/. Žalovaní namietali, že kanalizačná prípojka
je príslušenstvom domu vo vlastníctve žalovanej 1/. V tejto súvislosti súd uvádza, že príslušenstvo
hlavnej veci je samostatnou vecou, na rozdiel od jej súčasti. Príslušenstvom k veci je možné samostatne
disponovať, na rozdiel od súčasti veci, a teda môže mať aj samostatný právny osud a nemusí nevyhnutne
zdieľať právny osud hlavnej veci. V súčasnosti je právna úprava týkajúca sa kanalizačných prípojok
obsiahnutá v zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Ide o ustanovenia
§§ 3, 4 a 42 tohto zákona. Podľa týchto ustanovení je kanalizačná prípojka úsek potrubia, ktorým
sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov
objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie. Toto zaústenie je
súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo
nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, iba ak
tak ustanovuje osobitný predpis . V danom prípade tomu tak nie je, pretože nejde o kanalizačnú prípojku,
ktorá by slúžila na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb,
na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú
sieť, na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie,
ani nie je dlhšia ako 100 m a nemá vnútorný priemer väčší ako 20 cm podľa § 52 ods.1 zákona č.
364/2004 Z.z. o vodách. Kanalizačné prípojky sa nepovažujú za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť.
Vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom
určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom kanalizačnej
prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového
vlastníka nehnuteľnosti. Vlastníctvo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným
pred účinnosťou tohto zákona /t.j. pred 1. novembrom 2002/ zostáva zachované. Podľa uvedeného,
súčasná právna úprava za vlastníka kanalizačnej prípojky považuje v zásade osobu, ktorá zriadila
prípojku na svoje náklady. V prípade, že vlastník nehnuteľnosti je vlastníkom kanalizačnej prípojky,
prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka
nehnuteľnosti. To znamená, že zákon v súčasnosti nespája nevyhnutne vlastníctvo kanalizačnej prípojky
s vlastníctvom nehnuteľnosti. Podľa tejto právnej úpravy, môže byť vlastník kanalizačnej prípojky odlišný
od vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej, resp. na ktorej, sa táto nachádza. Teda kanalizačná prípojka je
samostatnou vecou. V prejednávanej veci je však potrebné uviesť, že vlastníctvo ku kanalizačným
prípojkám, zriadeným pred účinnosťou uvedeného zákona /t.j. pred 1. novembrom 2002/ zostáva
zachované. Pred vyššie uvedenou právnou úpravou, oblasť kanalizačných prípojok s účinnosťou od
01.04.1979 /teda až po vybudovaní predmetnej kanalizačnej prípojky/ upravovala vyhláška Ministerstva
lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 154/1978 Zb. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách. Podľa tejto úpravy sa nehnuteľnosti, v ktorých vznikali odpadové
vody pripojili na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou, ak boli vzdialené maximálne 50 m od
vybudovanej uličnej stoky verejnej kanalizácie a ak pripojenie umožňovala kapacita verejnej kanalizácie
a podmienky kanalizačného poriadku. Kanalizačnou prípojkou bolo potrubie, ktorým sa odvádzajú
odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie, až po zaústenie do stokovej siete verejnej
kanalizácie. Kanalizačná prípojka sa delila na a verejnú časť a na domovú časť. Domová časť
prípojky bola tá jej časť, ktorá je na pripojenej nehnuteľnosti /objekt, v ktorom sa nakladá s vodou
spolu s pozemkom, ktorý s ním tvorí súvislý celok alebo s ním účelovo súvisí/. Pre každú pripájanú
nehnuteľnosť sa zásadne zriaďovala samostatná kanalizačná prípojka. Výnimočne so súhlasom správcu
bolo možné zriadiť jednu prípojku pre viac nehnuteľností, ak boli na to technické alebo ekonomické
dôvody, alebo ak išlo o rozsiahlu nehnuteľnosť a pod.. Od 01.03.1989 /od účinnosti novely vyhlášky
č. 15/1989 Zb./ platilo, že investorom novobudovanej kanalizačnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti,
ktorá sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu pripája, ak osobitný predpis neustanovuje
inak /§ 10a uvedenej vyhlášky/. Vlastníctvo kanalizačnej prípojky teda touto právnou úpravou nebolo
upravené. V rozhodnom čase, teda v čase vybudovania predmetnej kanalizačnej prípojky /rok 1976/,
oblasť kanalizačných prípojok upravoval zákon č. 138/1975 Zb. o vodách /vodný zákon/ a vyhláška
Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 98/1975 Zb. o
vodovodných a kanalizačných prípojkách, ktoré sa považujú za vodohospodárske diela. Okrem iného
zákon ustanovoval, že organizácia spravujúca verejnú kanalizáciu smie na ňu pripojiť iba nehnuteľnosti,
prípadne ich časti a zariadenia, v ktorých vznikajú vody, ktorých znečistenie nepresahuje najvyššiu
prípustnú mieru znečistenia, určenú kanalizačným poriadkom, a nehnuteľnosti, ich časti a zariadenia,
z ktorých bolo vypúšťanie odpadových vôd podľa odseku 3 povolené. Ak medzi správcom verejnej
kanalizácie a tým, kto žiada o pripojenie na ňu, dôjde k sporu o zriadení prípojky, rozhodne o pripojení



vodohospodársky orgán. Takisto ustanovoval, že za vodohospodárske diela sa nepovažujú kanalizačné
prípojky, s výnimkou tých, ktoré vyhláškou určí ústredný vodohospodársky orgán republiky po dohode s
ústredným orgánom republiky pre výstavbu /§ 38 ods.2 uvedeného zákona/. Takisto zakazoval svojvoľne
zriaďovať kanalizačné prípojky k verejným kanalizáciám /§ 38 ods.2 uvedeného zákona/. Uvedené
predpisy teda takisto vlastníctvo kanalizačných prípojok neupravovali. Vzhľadom k tomu, že otázka
vlastníctva kanalizačnej prípojky nebola v čase jej vybudovania upravená samostatne /tak ako je tomu
v súčasnosti v zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách/, je potrebné
ju posúdiť podľa všeobecného predpisu súkromného práva, teda podľa Občianskeho zákonníka, v
znení účinnom v roku 1976, kedy kanalizačná prípojka vznikla, a to v znení zákona č. 58/1969 Zb..
Berúc do úvahy ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka, kanalizačnú prípojku umiestnenú pod
zemským povrchom, nie je možné považovať za súčasť pozemku, pretože tu chýba jej účelnosť vo
vzťahu k pozemku /inak je tomu napr. pri melioračnom potrubí/. Toto kanalizačné potrubie slúži stavbe,
z ktorej je prostredníctvom neho odvádzaná splašková voda, teda je možné uvažovať o kanalizačnej
prípojke ako súčasti stavby, teda domu. Je objektívne zrejmé, že predmetné kanalizačné potrubie je
možné z pozemku aj od domu odstrániť, avšak nie bez súčasného funkčného znehodnotenia domu.
Dom by naďalej mohol slúžiť pôvodnému účelu /bývaniu/, ale menej kvalitne. Stratil by funkciu, ktorú
si s kanalizačnou prípojkou plní, a to odvádzanie odpadovej vody z domácnosti. Nakoniec aj preto
bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil odporcom zdržať sa akýchkoľvek zásahov do
kanalizačnej prípojky. Je takisto v praxi bežné, že ak dochádza k scudzovaniu stavieb, napr. rodinných
domov, osobitne sa neprevádza aj vodovodné potrubie alebo kanalizačné potrubie, príp. iné rozvody
a siete. Je teda bežné považovať kanalizačné potrubie, resp. kanalizačnú prípojku, ktoré sú napojené
na stavbu, za jej súčasť. Takéto posúdenie zodpovedá aj súdnej praxi /napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/18/2011/. Preto súd konštatoval, že kanalizačná prípojka je
súčasťou rodinného domu so súp.č. 451, ktorý patrí žalovanej 1/. V tejto súvislosti súd uviedol, že je
zrejmé, že kanalizačná prípojka slúži aj rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu 1/, ale podľa názoru
súdu kanalizačná prípojka môže byť v danom prípade súčasťou iba jednej hlavnej veci, ktorou podľa
povahy tejto kanalizačnej prípojky a okolností jej zhotovenia /zhotovil ju žalovaný 2/ z jeho vlastnej
iniciatívy na pozemku, ktorý patrí jeho manželke, teda žalovanej 1// je rodinný dom vo vlastníctve
žalovanej 1/. Kanalizačná prípojka je umiestnená na jej pozemku a s rodinným domom žalobcu 1/
ju spája iba krátka vetva, ktorou si žalobcovia napojili odpad z rodinného domu, ktorý užívajú. Aj v
prípade, že by súd ustálil, že predmetná kanalizačná prípojka je samostatnou vecou, bolo by potrebné
žalobu zamietnuť. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že kanalizačná prípojka vznikla jej
zhotovením, teda, že išlo o novovytvorenú vec. Okolnosti jej zhotovenia v zásade neboli sporné. Podľa
výsluchov strán sporu je zrejmé, že táto bola fyzicky vybudovaná činnosťou žalovaného 2/ v spolupráci
s jeho kolegami, bez fyzického vplyvu, prispenia žalobcov. Teda nadobudnutie vlastníckeho práva
ku kanalizačnej prípojke bolo pôvodné /originárne/. Sporným však bolo, či k nej vzniklo samostatné
vlastnícke právo žalovaných /resp. správnejšie ich bezpodielové spoluvlastníctvo/, alebo spoločné
spoluvlastnícke právo žalobcov 2/ a 3/ a žalovaných 1/ a 2/. Podľa ustálenej súdnej praxe a právnej
teórie, spoluvlastnícke právo k novovytvorenej veci môže vzniknúť iba vtedy, ak existuje dohoda
účastníkov o založení spoluvlastníckeho vzťahu, ktorá môže mať aj ústnu formu, pričom však táto
dohoda musí existovať už v čase vzniku veci. Pre vznik podielového spoluvlastníctva je pritom v zásade
irelevantné poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci, resp. na zakúpenie vecí, z ktorých
je novovzniknutá vec zhotovená. Táto okolnosť bola v konaní sporná, avšak žalobcovia ju spoľahlivo,
resp. vôbec nepreukázali. Poskytnutie časti ceny na zhotovenie kanalizačnej prípojky by mohlo iba
nasvedčovať existencii dohody o podielovom spoluvlastníctve k novovzniknutej veci, nie samotné
založenie podielového spoluvlastníctva. Existenciu takejto  dohody však žalobcovia nepreukázali. Nie
je možné ju vyvodiť z následného správania sa jednotlivých strán sporu. Tolerovanie toho, že niekto
sa stará o cudziu vec, z ktorej má takisto úžitok, je racionálne a prirodzené. Preto okolnosti údržby
kanalizačnej prípojky a jej opravy žalobcami, sú pre vznik spoluvlastníckeho práva irelevantné. Naopak
zo spôsobu vzniku kanalizačnej prípojky a z okolností pri jej zhotovení /jej faktickým zhotoviteľom nebol
žiadny zo žalobcov, rúry boli zakúpené a aj zaplatené žalovaným 2//, je dôvodné predpokladať, že
takáto dohoda neexistovala. Žalobcovia v žalobe uviedli, že tým, že pred siedmimi rokmi sám žalobca
1/ vykonal opravu prípojky, pričom na nákup materiálu potrebného na opravu prípojky sa zložili  žalobca
1/ a žalovaní rovným dielom, je nesporné, že reálnym konaním žalovaný 2/ akceptoval spoluvlastníctvo
k zhotovenej veci. V tejto súvislosti súd uvádza, že toto konanie z roku 2007 nemôže mať vplyv na
vznik spoluvlastníckeho, resp. vlastníckeho práva v roku 1976. Pritom je potrebné tiež uviesť, že opravu
vykonal žalobca 1/, ktorý sa ani nedomáhal určenia spoluvlastníckeho práva a v čase zhotovenia
kanalizačnej prípojky mal 5 rokov. Táto žalobcami tvrdená akceptácia spoluvlastníctva k zhotovenej



veci nemá žiadny právny základ. Súd záverom považoval za potrebné uviesť, že v doterajšom stave,
počas ktorého žalobcovia využívali a využívajú kanalizačnú prípojku žalovaných, sa podľa názoru súdu
jednalo zo strany žalovaných k žalobcom o tzv. \"výprosu\", teda tolerovanie užívania ich kanalizačnej
prípojky. Za situácie, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nie sú viazaní žiadnym záväzkom
voči žalobcom a už nie sú ochotní ďalej tolerovať vypúšťanie splaškových vôd do svojej kanalizačnej
prípojky v rámci uvedenej výprosy, nemožno považovať takýto ich postoj za protiprávny. Motív, pre
ktorý nie sú žalovaní ochotní ďalej tolerovať doterajší stav je pritom irelevantný. Súd ďalej uviedol,
že nevykonal žalobcami navrhované dôkazy. Miestnu obhliadku nevykonal, pretože jej vykonanie by
vzhľadom k právnemu posúdeniu prípadu nemalo žiadny význam. Navyše kanalizačná prípojka sa
nachádza v zemi a nie je voľným okom viditeľná, rovnako ako zásah vykonaný do nej v neurčitom
období. Svedka Viliama Piknu súd nevypočul, pretože výpovede strán sporu ohľadne okolností samotnej
výstavby, resp. zhotovenia kanalizačnej prípojky medzi stranami neboli v podstatnej časti rozporné.
Tento svedok mal pritom vypovedať k okolnostiam času, spôsobu zhotovenia kanalizačnej prípojky a
spôsobu výkon stavebných prác. Jeho výpoveď by nemala vplyv na iné právne posúdenie veci, resp.
iné rozhodnutie súdu o žalobe žalobcov. V tejto súvislosti súd uviedol, že pre úspešnosť žalobcov bolo
rozhodujúce preukázanie dohody o podielovom spoluvlastníctve k vybudovanej kanalizačnej prípojke a
nie spôsob a čas jej výstavby. Rovnako neúčelné je zisťovanie priebehu kanalizačnej prípojky, pretože
jej konkrétny, presný priebeh nemá žiadny vplyv na vznik spoluvlastníctva k nej. Preto súd nevykonal ani
žalobcami navrhovaný dôkaz, a to vypracovanie geometrického plánu na zistenie priebehu kanalizačnej
prípojky. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1  v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Žalovaní
boli v konaní plne úspešní, pretože súd zamietol žalobu žalobcov v celom rozsahu. Žalovaným tak patrí
plná náhrada účelných trov konania. Účelné trovy konania žalovaných pozostávajú z trov ich právneho
zastúpeniavyčíslených podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.
sú žalobcovia povinní nahradiť trovy konania  zo zákona na účet právneho zástupcu žalovaných.
2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ až 3/. Poukázali na to, že súd prvej
inštancie nevypočul v konaní žalobcu 1/, a to napriek tomu, že sa tento zúčastnil dvoch pojednávaní.
Vyvodzujú z toho, že ešte pred samotným pojednávaním a hodnotením dôkazov bol súd rozhodnutý,
že žalobu žalobcu 1/ zamietne pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Žalobca 1/ teda nemohol
priamo uviesť súdu a podporiť svojou výpoveďou dôvody, pre ktoré mal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Od rozhodnutia súdu o tom, kto je vlastníkom kanalizačnej prípojky závisí to,
kto je ako vlastník oprávnený o nej rozhodovať, od čoho zasa závisí užívacia funkčnosť domu žalobcu
1/. Okrem toho žalobcovi 1/ bol uznesením odvolacieho súdu č.k. 5Co/818/2014-30 zo dňa 17. marca
2015 de facto priznané postavenie účastníka konania. Žalobca teda osvedčil svoj naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, ale pre postup súdu prvej inštancie ho nemohol svojou výpoveďou na
pojednávanie podporiť. Tým mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o otázku vlastníctva
kanalizačnej prípojky, táto bola komplikovaná časovým faktorom, keď od zhotovenia veci uplynulo
40 rokov. Bolo zrejmé, že na preukázanie existencie spoluvlastníckeho práva zhotovenej veci bude
potrebná, okrem výsluchu strán sporu, aj prípadná svedecká výpoveď osoby, ktorá bola prítomná pri
zhotovovaní predmetnej kanalizačnej prípojky. Žalobcom sa podarilo zistiť jediného svedka, ktorý bol
bezprostredne prítomný vybudovanie prípojky a aj sa im ho podarilo zabezpečiť na pojednávanie, ktoré
sa uskutočnilo dňa 10.9.2015. Napriek návrhu žalobcov súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal.
Výsluchom tohto svedka pritom bolo možné zistiť právne významné skutočnosti a okolnosti zhotovenia
veci. Výpoveď svedka mohla zohrať kľúčovú úlohu pri celkovom hodnotení dôkazov a rozhodovaní súdu
o žalobe žalobcov. Je teda možné konštatovať, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobcovia ďalej
poukázali na to, že súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že kanalizačná prípojka je súčasťou
len domu súp. č. 451, takže môže byť súčasťou iba jednej hlavnej veci. Žiadna právna norma v čase
zhotovenia tejto prípojky neobmedzovala plnenie funkcie kanalizačnej prípojky výlučne len na jeden
dom. To, že kanalizačná prípojka je umiestnená na pozemku žalovanej 1/ je právne irelevantné, pretože
v čase jej zhotovenia žalovaná 1/ nebola ani vlastníkom tohto pozemku. Rovnako skutočnosť, že
rodinný dom žalobcu 1/ je spojený s kanalizačnou prípojkou iba krátkou vetvou, nemá žiaden vplyv
na posúdenie toho, kto je vlastníkom samotnej kanalizačnej prípojky. To, či sa žalobcovia napojili na
už jestvujúcu a funkčnú kanalizačnú prípojku alebo sa napájali súčasne so zhotovovaním kanalizačnej
prípojky, čo by preukazovalo spoločné zhotovených kanalizačnej prípojky, mohol v konaní potvrdiť alebo
vyvrátiť svedok, ktorého žalobcovia navrhli vypočuť. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
konanie žalobcu 2/ a žalovaného 2/ pri zhotovovaní kanalizačnej prípojky. Na jednej strane zabezpečenie
pracovníkov a materiálu posúdil ako činnosť žalovaného 2/ smerujúcu k zhotoveniu prípojky, ale



skladovanie materiálu, kontrolu zadávania pokynov pri práci, ako aj postaranie sa o pracovníkov zo
strany žalobcu 2/ neposúdil ako činnosť smerujúcu k zhotoveniu kanalizačnej prípojky. Zo samotných
výpovedí žalobcu 2/ a žalovaného 2/ pritom vyplýva, že mali rozdelené úlohy súvisiace so zhotovením
kanalizačnej prípojky, čomu nasvedčuje aj to, že žalovaný 2/ bol počas zhotovovania prípojky celý čas v
Bratislave. Aj keď súd uviedol, že z následného správania sa strán sporu nie je možné vyvodiť existenciu
dohody o zhotovení veci, podľa žalobcov je možné zo 40ročného spoločného užívania kanalizačnej
prípojky, jej údržby a opráv vyvodiť záver, že takéto správanie je následkom akceptácie skutočnosti,
ktorou bolo spoločné podieľanie sa na zhotovení kanalizačnej prípojky. Je krajne nepravdepodobné,
že žalobcovia 2/ a 3/ sa rozhodli napojiť svoj dom načierno na cudziu kanalizačnú prípojku na cudzom
pozemku a spoliehať sa na tzv. výprosu, keď bolo oveľa jednoduchšie vyhotoviť si v tom čase vlastnú
kanalizačnú prípojku a neriskovať tak finančne, technicky a časovo náročné prebudovanie pripojenia
sa na verejnú kanalizáciu zo svojho domu po tom, čo žalovaní prestanú tolerovať cudzie pripojenie na
svoju kanalizačnú prípojku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobcovia preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadrili v tom zmysle, že navrhli napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa nich súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým záverom a jeho právny názor vo veci je správny. Žalobcovia
mali uniesť v spore dôkazné bremeno, čo sa im nepodarilo. Ich tvrdenia neboli doložené žiadnymi
dôkazmi. Nebol ani preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení u žalobcu 1/. Ten sa
v podstate nijakého určenia ani nedomáhal, žiadal iba náhradu trov konania. Okrem toho žalobcovia 2/
a 3/ v minulosti previedli vlastníctvo domu na žalobcu 1/ a ak bola kanalizačná prípojka príslušenstvom
alebo súčasťou tejto veci - domu, musela byť prevedená na žalobcu 1/ spolu s domom. Žalovaní 2/ a
3/ ako užívatelia domu tak už nemajú naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníctva kanalizačnej
prípojky. Rovnako ani druhá časť žalobného petitu - že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi
kanalizačnej prípojky, nepreukazovala známky naliehavého právneho záujmu. Rodinný dom, ku ktorému
patrí kanalizačná prípojka je vo vlastníctve žalovanej 1/ titulom dedičstva a žalovaní 1/ a 2/ nemali
za sporné, že žalovaná je aj výlučnou vlastníčkou kanalizačnej prípojky. Okrem toho žalobcovia v
spore potvrdili, že fyzicky na výstavbu prípojky neprispeli, iba dali nejaké prostriedky na zakúpenie
potrubia. To zakúpil žalovaný 2/, ktorý sa aj zúčastnil, bez akejkoľvek pomoci žalobcov, výstavby
prípojky. Podmienkou na úspešné určenie spoluvlastníckeho práva je preukázanie dohody o podielovom
spoluvlastníctve, ktorá však v spore nebola preukázaná a strany potvrdili, že takáto dohoda uzatvorená
nebola.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcov dodáva
nasledovné:
6. Odvolací súd sa plnej miere stotožňuje so záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobcu 1/ na požadovanom určení, ktorý vyslovil v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie. Žalobca
1/ žiadal žalobou určiť podielové spoluvlastníctvo žalobcov 2/ a 3/ a žalovaných 1/ a 2/ ku kanalizačnej
prípojke. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, právne postavenie žalobcu, hoci je jeho rodinný
dom na túto kanalizačnú prípojku napojený, nebude požadovaným určením bezprostredne, priamo
ovplyvnené, nezmení sa. Nepochybne má žalobca záujem na nerušenom užívaní kanalizačnej prípojky.
Toto mu však požadované určenie spoluvlastníckeho práva tretích osôb ku kanalizačnej prípojke
nezaručí. Okrem toho podľa konštantnej súdnej praxe určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p.
platného a účinného v čase podania žaloby žalobcov nemôže byť v zásade opodstatnená tam,
kde možno žalovať na splnenie povinnosti. Žalobca 1/ svoju určovaciu žalobu odôvodňoval okrem
iného aj tým, že žalovaná 1/ ho vyzvala na odpojenie od kanalizačnej prípojky do 15.05.2014 s
výstrahou, že ak tak neurobí odpojí žalobcov prívod do kanalizačnej prípojky. Za tejto situácie bolo
namieste, aby žalobca 1/ žaloval žalovaných 1/ a 2/ žalobou o splnenie povinnosti, napríklad povinnosti



strpieť odvádzanie odpadových vôd  z jeho rodinného domu cestou tejto kanalizačnej prípojky. Len
takáto žaloba by bola spôsobilá poskytnúť ochranu tvrdeným právam žalobcu 1/. Bez potreby skúmať
meritórne dôvodnosť žaloby žalobcu 1/, bolo potom namieste určovaciu žalobu žalobcu 1/ zamietnuť
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu 1/ na požadovanom určení, tak ako to urobil súd
prvej inštancie. Na tomto záver nič nemí ani poukaz žalobcu 1/ v odvolaní na uznesenie tunajšieho
súdu užívacia funkčnosť domu žalobcu 1/. Okrem toho žalobcovi 1/ bol uznesením odvolacieho súdu
č.k. 5Co/818/2014-30 zo dňa 17. marca 2015. Týmto rozhodnutím odvolací súd zrušil v spore vydané
uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby žalobcu, ktoré bolo odôvodnené v podstate tým,
že žalobca 1/ ani po výzve súdu prvej inštancie neodstránil vadu žaloby, keď z tejto nebolo zrejmé,
čoho sa v spore domáha samotný žalobca 1/, pretože žalobca /podaná aj žalobcami 2/ a 3// znela na
určenie podielového spoluvlastníctva žalobcov 2/ a 3/ a žalovaných 1/ a 2/ ku kanalizačnej prípojke. V
uvedenom zrušujúcom rozhodnutí tunajší odvolací súd vyslovil názor, že žalobca nemusí v určovacej
žalobe požadovať určenie svojho práva alebo právneho vzťahu, ale aj určenie práva alebo právneho
vzťahu tretích osôb, v tomto spore určenie spoluvlastníckeho práva žalobcov 2/ a 3/ a žalovaných 1/
a 2/. Uvedeným rozhodnutím však odvolací súd v žiadnom prípade nijakým spôsobom neprejudikoval,
že žalobca 1/ má na požadovanom určení podielového spoluvlastníctva žalobcov 2/ a 3/ a žalovaných
1/ a 2/ ku kanalizačnej prípojke aj naliehavý právny záujem, ktorý bol podľa § 80 písm. c) O.s.p.
nevyhnutný pre vyhovenie žalobe. V tejto súvislosti neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu 1/, že súd
prvej inštancie ho v konaní nevypočul, či mu znemožnil podporiť jeho tvrdenia o naliehavom právnom
záujme na požadovanom určení. Okrem toho, že právny zástupca žalobcov navrhol žalobcu 1/ v spore
vypočuť len na otázku súčasného stavu užívania kanalizačnej prípojky /pozri zápisnicu o pojednávaní
zo dňa 09.07.2015 na č.l. 37 a nasl. spisu/, tak ani prípadná výpoveď žalobcu by vyššie uvedený záver
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu 1/ na požadovanom určení nebola spôsobilá nijako
zmeniť.
7. Čo sa týka merita žaloby žalobcov 2/ a 3/, aj tu sa odvolací súd po preskúmaní veci stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Žalobcovia 2/ a 3/ v konaní nijako nepreukázali
existenciu dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu žalovaných 1/ a 2/ a žalobcov 2/ a 3/ ku
kanalizačnej prípojke. Takáto dohoda pritom musela predchádzať nadobudnutiu spoluvlastníckeho
práva uvedených strán sporu ku kanalizačnej prípojke jej vybudovaním. Následné správanie sa
uvedených strán sporu po vybudovaní kanalizačnej prípojky /užívanie prípojky, jej údržba, či opravy a
podobne/ na vlastníckych pomeroch kanalizačnej prípojky už nemohli nič zmeniť. Existenciu samotnej
dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov ku kanalizačnej prípojke potom žalobcovia 2/ a 3/ v
spore nijako nepreukázali. Jej existenciu nebola spôsobilá preukázať ani svedecká výpoveď žalobcami
2/ a 3/ navrhnutého svedka Viliama Piknu. Súd prvej inštancie tento navrhnutý dôkaz nevykonal a
dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v napadnutom rozsudku. S týmito dôvodmi je zajedno aj odvolací
súd. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 10.09.2015 navrhol
výsluch menovaného svedka s tým, že tento má vypovedať k okolnostiam času a spôsobu zhotovenia
kanalizačnej prípojky, resp. napojenia odpadu z rodinného domu žalobcu 1/ a ku skutočnostiam, za
akých došlo k výkonu stavebných prác. Tento svedok teda nebol navrhnutý, aby svedčil o prípadnej
dohode strán sporu o založení spoluvlastníckeho vzťahu ku kanalizačnej prípojke. Okrem toho z
výpovede ani jednej zo strán sporu nevyplýva, že by menovaný svedok bol prítomný pri budovaní
kanalizačnej prípojky spoločne so žalobcami a žalovanými. Žalobcovia 2/ a 3/ vypovedali, že kanalizačnú
prípojku vybudoval /ryhu -kanál  pre uloženie potrubia prípojky vykopal/ žalovaný 2/ a jeho kamaráti.
Rovnako vypovedali aj žalovaní 1/ a 2/. Ani z jednej z týchto výpovedí nevyplynulo, že by sa
menovaný svedok, resp. iná osoba zabezpečená zo strany žalobcov, zúčastnili na budovaní predmetnej
kanalizačnej prípojky a mohli tak byť svedkami výslovnej, či konkludentnej dohody strán sporu o založení
spoluvlastníckeho vzťahu ku kanalizačnej prípojke.
8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcov 1/, 2/ a 3/ bolo teda podľa názoru
odvolacieho súdu vecne správne.
9. Za rovnako správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
v napadnutom rozsudku. Žalovaní boli v spore plne úspešní a patrí im preto náhrada trov konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie výšku náhrady trov konania žalovaných určil správne ako trovy právneho zastúpenia, ktoré
boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z..
10. Na základe týchto záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.



11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100%.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu    j e   p r í p u s t n é    dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/96/2014", "guid": "e19362df-75e3-4466-bdee-b06ef20c9d54:687e7870-4371-49d7-8805-844589e9b2f8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}