{"guid": "adc1b297-8f35-435e-aeef-99b55ee98cfc:d5d83bf7-f216-417e-b0ec-d48cd2831644", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115011674.1", "spisova_znacka": "23To/48/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/48/2016 z 14. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. augusta 2016, sp. zn. 23To/48/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3115011674.1", "identifikacne_cislo": "3115011674", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Matej Okály", "sudca_id": 1285, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matej-okaly-1285", "datum_vydania": "2016-08-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-348.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 348 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-348.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-348"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-348", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5d83bf7-f216-417e-b0ec-d48cd2831644", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115011674.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115011674.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115011674.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011674
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011674.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2016
prejednal odvolanie obžalovaného

Q. K.

nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom N. č. XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 4T/136/2015-56 zo dňa 22.03.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného  z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 4T/136/2015-56 zo dňa 22.03.2016 bol obžalovaný Q.. K.
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu  úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.
zák., pretože  dňa 12.08.2015 v čase o 20.50 hod. osobné motorové vozidlo zn. V.,  EČ: O. XXX
Q. po obci N. v smere od O. na P., kde bol pri rodinnom dome číslo XXX . predpísaným spôsobom
zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín, bol vyzvaný na
predloženie dokladov na vedenie a prevádzku vozidla, pričom ku kontrole nepredložil žiadne doklady a
následne vykonaným šetrením bolo zistené, že rozsudkom číslo 2T/20/2015 zo dňa 12.05.2015 vydaným
Okresným súdom Trenčín, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2015 uložený trest zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov za skutok spáchaný dňa 26.07.2014   o 23:58 hod. na
ceste 1/61 v k. o. N..

Bol za to odsúdený podľa § 348 odsek 1 Tr. zákona s  prihliadnutím na § 37 písmeno m) Tr. zákona a za
použitia § 38 odsek 2, odsek 4 a odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere   8 mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona a § 50 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne  odložil na skúšobnú dobu 18  mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona súd obžalovanému  uložil  aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na 30 mesiacov.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré smerovalo proti výroku o vine.  V písomných dôvodoch
namietal, že  súd prvého stupňa pochybil vo viacerých smeroch a dôvodom odvolania je to, že boli



porušené  jeho práva na obhajobu a boli porušené ustanovenia  Trestného poriadku  o zákonnosti
dôkazov  a dokazovania  podľa § 2 ods. 12  a § 199 ods. 2  Tr. por.  Pokiaľ ide o použitie nezákonných
dôkazov, tu namietal,  že  príslušníci PZ   pochybili, pokiaľ v jeho prípade postupovali   podľa  Zákona
o Policajnom zbore  č. 171/1993  Z.z., pretože pokiaľ disponovali informáciou, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že podozrivá osoba pácha trestný čin, je   výsostne nevyhnutné  postupovať v zmysle Trestného
poriadku.  Zákon o Policajnom zbore, či Zákon o priestupkoch  neposkytujú podozrivej osobe taký rozsah
zákonných, ústavných a Dohovorom garantovaných práva, ako je to v porovnaní s Trestným poriadkom.
Keďže príslušníci PZ   pri svojej činnosti a objasňovaní   jeho trestnej činnosti   vychádzali z nesprávneho
zákonného predpisu, dopustili sa porušovania  ustanovení Trestného poriadku, ktorý sa mal na jeho
prípad aplikovať a zároveň konali nad rámec oprávnení, ktoré im poskytujú osobitné zákonné predpisy.
Teda možno vyvodiť záver, že v prípade, ak orgány PZ disponujú  prvotnou informáciou, z ktorej vyplýva
podozrenie z páchania trestného činu a tieto nepostupujú podľa ustanovení Trestného poriadku,  ale
podľa ustanovení osobitných predpisov, konajú nezákonne, takýto zákrok od počiatku a rovnako všetky
dôkazy takto získané, je nezákonný a táto nezákonnosť zákroku a zásahu do osobnej sféry podozrivého
sa premieta na akékoľvek ďalšie dôkazy a poznatky získané z takéhoto zákroku.  Tento nedostatok
nemožno zahojiť neskorším odovzdaním prípadu príslušnej osobe na vykonanie trestného konania.
Obaja príslušníci PZ   vykonávajúc svoju hliadkovú službu, získali a disponovali s poznatkom, že dovtedy
neznáma osoba má viesť motorové vozidlo,  pričom táto osoba by mala mať uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá.  Obaja príslušníci Z.  a U. disponujúc touto informáciou o podozrení z páchania
trestného činu  marenia výkonu úradného rozhodnutia, nepostupovali v prípade zadržania   podozrivej
osoby  v súlade  s Trestným poriadkom, čím neboli dodržané   žiadne garancie práv  podozrivej osoby,
ale postupovali v zmysle osobitných zákonov, napr. Zákona o Policajnom zbore, Zákona o priestupkoch
a Zákona o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.  Podľa názoru obhajoby mali postupovať  podľa
ustanovení Trestného poriadku  a využiť inštitút zadržania a obmedzenia osobnej slobody podozrivej
osoby  v zmysle § 85 ods. 1 Tr. por.,  za výslovného súhlasu prokurátora, prípadne  aj bez predošlého
súhlasu.  Uvedené zákonné ustanovenie  môžu a musia využívať aj príslušníci Poriadkovej polície
PZ.  Z takto vykonaného zákroku a zásahu príslušníkov PZ, ktorý bol v rozpore s ustanoveniami
Trestného poriadku, nemožno ani len v najmenšom vyvodiť zákonné a použiteľné dôkazy, nakoľko z
nepráva  nikdy nemôže vzniknúť právo.  Aj výpoveď príslušníkov PZ, ktorí vykonali tento zákrok, je potom
dôkazom, ktorý je získaný nezákonným spôsobom a poznatky, ktoré získali príslušníci PZ pri takomto
nezákonnom úkone,  nemožno na účely trestného konania považovať za zákonne získané dôkazy
a túto nezákonnosť nemožno zhojiť výsluchom na hlavnom pojednávaní, nakoľko samotný poznatok
svedkov, ktorý výsluchom sa stane dôkazom, je získaný nezákonným spôsobom pri nezákonnom úkone
príslušníkov PZ. Následkom tohto pochybenia  bolo  potom  zo strany súdu nesprávne ustálenie
skutkového stavu a nesprávny výrok o vine obžalovaného. V tejto súvislosti poukazoval aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 2Tdo/28/2012. V prípade, ak mali príslušníci PZ informáciu, alebo poznatok zo
spáchania trestného činu, mali postupovať v zmysle ustanovení Trestného poriadku  a nie   podľa
osobitných zákonov a naopak,  v prípade podozrenia zo spáchania priestupku musia použiť iné osobitné
predpisy, napríklad Zákon o priestupkoch a iné sa na prípad vzťahujúce.  Akýkoľvek iný výklad by viedol
k tomu,  že príslušníci PZ si môžu  svojvoľne zvoliť právny predpis, na základe ktorého konajú, čo je  v
príkrom rozpore s Trestným poriadkom,  Ústavou SR a princípmi právneho štátu.  Napokon namietal, že
súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že   sa nevysporiadal so všetkými námietkami obhajoby,  čím došlo k
porušeniu práva na obhajobu  a k porušeniu ustanovení Trestného poriadku  v § 168 ods. 1  a náležitého
odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sa súd musí vysporiadať s obhajobou a jej tvrdeniami.  Obžalovaný a
obhajca v rámci záverečnej reči poukázali na nezákonnosť dôkazov získaných  z dôkazného prostriedku
výsluchu svedkov  a to aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa v
napadnutom rozsudku  vôbec nevysporiadal.  Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní  poukázala na to, že podľa
jej názoru je  rozsudok súdu prvého stupňa zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch,  že súd sa
v napadnutom rozsudku zaoberal aj námietkami obhajoby,  a teda nedošlo k žiadnemu porušeniu práv
obhajoby a žiadala odvolanie obžalovaného  podľa § 319 Tr. por.  ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania  obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným    napadnutého rozsudku, ako aj správnosť



postupu konania, ktoré mu predchádzalo.  Uvedeným postupom zistil, že  odvolanie obžalovaného nie
je  dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o vine obžalovaného a pre
ktoré neakceptoval tvrdenia obhajoby vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho
rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Odvolací súd po preskúmaní veci, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého
stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne
závery, preto odvolacie námietky obhajoby nepovažoval za dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť,
že pokiaľ zakročujúci príslušníci PZ po obdržaní informácie, že osoba, ktorá má súdom uložený trest
zákazu činnosti, riadi po obci N. osobné motorové vozidlo V. S., správne pri preverovaní tejto informácie
postupovali v zmysle  § 2 ods. 1  písm. b) Zákona o Policajnom zbore č. 171/1993 Z.z.  Vôbec nebol dôvod
postupovať  v zmysle ustanovení Trestného poriadku, tak ako to namietala obhajoba.  Predovšetkým
príslušníci PZ nevedeli, či sa táto informácia zakladá na pravde,  a preto  ich úlohou bolo   najprv
zistiť totožnosť vodiča a overiť skutočnosť, či   má naozaj súdom uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá. Na tieto prvotné úkony nie je možné   použiť ustanovenia Trestného poriadku o
zadržaní   podozrivej osoby, pretože v prípade, ak by táto informácia nebola pravdivá, tu by práve došlo k
neoprávnenému zásahu do práv bezúhonného občana.  Keďže  Q. K. pri  kontrole  hliadky PZ  nemohol
preukázať svoju totožnosť,  nemohli si príslušníci polície  iným spôsobom  overiť, či je informácia, ktorou
disponovali pravdivá, ako tým,  že podľa § 19  ods. 1  Zákona o Policajnom zbore  osobu Q. K.   zaistili
a predviedli  na  Obvodné oddelenie PZ Trenčín, za účelom  stotožnenia osoby a overenia informácie,
či tejto osobe je skutočne   súdom uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.  Po overení
týchto skutočností  a spísaní príslušného záznamu bol Q. K.  zo zaistenia ihneď  prepustený.  Až do tohto
momentu teda  príslušníci PZ postupovali v zmysle  Zákona o Policajnom zbore  v zmysle ustanovení
§ 2 ods. 1  písm. b), § 9 ods. 1, ods. 3  a § 19 ods. 1.  Doposiaľ  totiž nebol dôvod voči osobe Q. K.
postupovať v zmysle ustanovení   Trestného poriadku, pretože   až do  preverenia  vyššie uvedených
skutočností  nebolo zrejmé,  či  osoba, ktorá pri kontrole  nemohla preukázať svoju totožnosť, skutočne
pácha   trestný čin   marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348  ods. 1  písm. d) Tr. zák.

Následne, keď sa na základe vyššie uvedeného postupu  príslušníkov PZ  informácia  preukázala  ako
pravdivá,  nastúpilo konanie  podľa  Trestného poriadku  a uznesením  ČVS:ORP-144/DI-TN-2015-Fc
zo dňa 13.09.2015,  bolo vo veci začaté  trestné stíhanie a   Q. K. vznesené obvinenie.   Uznesenie
bolo obvinenému riadne doručené dňa 21.09.2015  a po zvolení si obhajcu obvineným  tomuto dňa
02.10.2015.  Všetky ďalšie dôkazy a úkony nachádzajúce sa v spisovom materiáli už boli vykonané až po
vznesení obvinenia.   Odvolací súd  sa teda  nestotožnil s tvrdením  obhajoby, že   tieto dôkazy  vrátane
výsluchov zakročujúcich príslušníkov PZ  U. a Z.  sú dôkazy  nezákonné, pretože ich  postup bol v rozpore
s ustanoveniami Trestného poriadku.  Ako vyplýva z vyššie uvedeného,   až  do začatia  trestného
stíhania a vznesenia obvinenia  bol    postup  týchto príslušníkov voči osobe Q. K., tak ako je to  uvedené
v predchádzajúcom odstavci, jednoznačne  zákonný a dôvodný.  Potom aj poznatky z takéhoto postupu
prenesené   do trestného stíhania  vo forme   dôkazu svedeckými výpoveďami týchto príslušníkov PZ
nemožno vyhodnotiť   ako získané  nezákonným spôsobom, tak ako to namietal obžalovaný v podanom
odvolaní. Príslušníci PZ U. a Z. vzhľadom na okolnosti prípadu zvolili jednoznačne správny a zákonný
postup a správne aplikovali príslušné ustanovenia Zákona o Policajnom zbore. V tomto smere potom
ani poukaz obhajoby na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Tdo/28/2012 nie je relevantný, pretože ide
o diametrálne odlišný prípad.

Súd prvého stupňa sa pri odôvodňovaní rozsudku v poslednom odstavci na str. 4 dostatočne aj keď nie
takto podrobne s obhajobnými námietkami vysporiadal a odvolací súd potom v tomto smere nemohol
prisvedčiť v odvolaní obžalovaného namietanému porušeniu práv na obhajobu z dôvodu nenáležitého



odôvodnenia rozhodnutia. Úvahy a závery okresného súdu sú  založené na zásadách logického konania
a uvažovania,  sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd následne preskúmal aj postup súdu pri ukladaní trestu obžalovanému a musí konštatovať,
že uložený trest sa javí skôr mierny. Páchateľ, ktorý nerešpektuje súdne rozhodnutie akéhokoľvek druhu,
v konkrétnom prípade zákaz riadiť motorové vozidlá, by si nepochybne zaslúžil podstatne prísnejší trest,
najmä zákazu činnosti, pretože ako tomu nasvedčuje jeho konanie, predtým uložený trest sa u neho
minul svojmu prevýchovnému účinku.

Vzhľadom na takto uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného  za dôvodné a
toto potom   podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/136/2015", "guid": "e8af9abd-d890-45f9-bd25-b630ca81eb6a:ee67b1ac-f67c-479e-858f-f6932b1d5a13", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}