Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23Tos/55/2016 z 7. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. júna 2016, sp. zn. 23Tos/55/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3115011973.1 Krajský súd Trenčín | 23Tos/55/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3115011973.1 | 2016-06-07 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/28746672-d625-4591-a8e6-69092f070d93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115011973.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/55/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011973
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011973.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Rastislava Vranku, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. júna 2016
prejednal sťažnosť odsúdeného

G. D.

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., ul. X. č. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Nt/153/2014 zo dňa 18. februára 2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/162/2009 zo dňa 25. 11. 2010 bol G. D.
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/
Tr. zák. Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2,
§ 39 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 10 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa
§ 48 ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej mu bol
uložený podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. aj ochranný dohľad na 1 rok. Zrušený bol výrok o treste
uložený mu rozhodnutím Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 3T/89/2008 zo dňa 07.10.2008.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 399 ods. 2 Tr.por. zamietnutý návrh odsúdeného G. D. na
povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci.

Uznesenie súdu prvého stupňa nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo v zákonnej lehote napadnuté
sťažnosťou odsúdeného, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení
uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Z
dôvodov sťažnosti vyplynulo, že súd prvého stupňa nekonkretizuje, v čom mala byť nesprávna
argumentácia odsúdeného, resp. ako dospel k záveru, že by obnovené konanie neviedlo k
priaznivejšiemu trestu, keď v základnom konaní súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby podľa
asperačnej zásady. Súd vôbec nekonkretizuje, na základe čoho dospel k záveru, že povolenie obnovy
konania by neviedlo k uloženiu priaznivejšieho trestu. Navrhol preto uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.



Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že výrok
rozhodnutia súdu prvého stupňa je správny.

Úvodom k dôvodom sťažnosti odsúdeného je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa nesprávne
odôvodnil svoje rozhodnutie, keď okrem skutočnosti, že G.. D. bol uložený trest aj podľa § 41 ods.
2 Tr.zák. (tzv. asperačná zásada) v znení účinnom pred nálezom Ústavného súdu SR, sp.zn. PL US
106/2011 zo dňa 28. novembra 2012 (časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. nie je v súlade s Ústavou SR),
sa pred svojím rozhodnutím o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, práve z dôvodu vyššie
uvedeného nálezu, zaoberal aj otázkou primeranosti právoplatne uloženého trestu odňatia slobody.

Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s
Ústavou SR, nie je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle § 394 ods. 1 Tr.por, ale ak bol
podaný návrh na obnovu konania z tohto dôvodu, je dôvodom obnovy konania „zo zákona“, t.j. priamo na
základe § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Preto, ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným
rozhodnutím, ktorý návrh vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zák.
č. 38/1993 Z.z. je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení.

Súd už potom nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr.por. (v tomto
prípade primeranosť trestu), ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Tr.por. per analógiam z
dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ by sa teda vzal zreteľ len na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, obnova konania v tejto
veci by mala prichádzať do úvahy.

Na druhej strane nadriadený súd nemohol prehliadnuť, že síce G. D. bol ukladaný trest odňatia slobody
podľa § 41 ods. 2 Tr.zák., avšak súčasne pri stanovovaní výmery trestu bolo použité ustanovenie § 39
ods.1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Na základe toho negatívne účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred 21.
decembrom 2012 (uverejnenie vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov) v časti
prvej vety za bodkočiarkou, boli negované použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák.
Sprísnená sadzba teda v tomto prípade nebola použitá, už v pôvodnom konaní, a to pre jej neprimeranú
prísnosť. Vtedy vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa súd v tomto prípade mohol v
zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovenú v Osobitnej časti Trestného zákona, teda zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice trestnej
sadzby zvýšenej podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012 časti prvej vety za
bodkočiarkou. Pôvodne konajúci súd v tomto prípade mohol využiť celú časť sadzby pod asperačne
zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s obmedzením podľa § 39 ods. 3 Tr.zák.) ešte aj nižší trest odňatia
slobody, ako je pôvodná dolná hranica trestnej sadzby pri § 172 ods. 2 Tr.zák. vo výmere 10 rokov.

Na základe vyššie uvedeného sa ustanovenie § 41b zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v
spojení s nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL US 106/2011 nepoužije, pretože
ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012,
časti prvej vety za bodkočiarkou, na tento prípad nedopadli (zhodne Stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, sp.zn. Tpj 44/2013 veta III.).

Z tohto dôvodu bol podaný návrh na obnovu konania správne podľa § 399 ods. 2 Tr.por. zamietnutý
ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.