{"guid": "7ee01ace-feac-4abb-a5da-39ce995fdf1f:ba465068-d273-434a-976e-2a99d5d931d8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115202671.1", "spisova_znacka": "6Co/264/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/264/2016 z 9. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 9. mája 2016, sp. zn. 6Co/264/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3115202671.1", "identifikacne_cislo": "3115202671", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-05-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba465068-d273-434a-976e-2a99d5d931d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115202671.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115202671.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115202671.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/264/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115202671
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115202671.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492
736, Bratislava, Olejkárska 1, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej
kancelárie ECKER-KÁN & PARTNERS, Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, proti odporcovi: N. O.,
naposledy bytom D. XX, T., štátneho občana SR, zastúpeného v konaní opatrovníčkou JUDr. Andreou
Bučencovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie 70,70 Eur s
prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. januára 2016, č.k.
13C/71/2015-24, v senáte takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd  prvého stupňa napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 Eur a nahradiť mu trovy konania 28,50 Eur k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa  JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy
70,70 Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporca cestoval dňa 01.07.2014 na linke MHD č. 21 v Bratislave
a pri kontrole revízorom navrhovateľa, sa nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom na základe
tejto skutkovej situácie vznikla odporcovi  podľa článku 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave
a článku 5 Tarify MHD v Bratislave, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške 70,- Eur a
cestovné vo výške 0,70 Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca úhrnnú sumu 70,70 Eur dobrovoľne
neuhradil. V danom prípade ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej
pohľadávky, neprevyšuje sumu 1.000,- Eur. Súd preto dňa 11.01.2016 v zmysle ust. § 156 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania
v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných
sporoch. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok a kontrolného lístka bolo zistené,
že odporca cestoval dňa 01.07.2014 cestným dopravným prostriedkom navrhovateľa na linke MHD č.
21. Pri kontrole vykonávanej zamestnancom navrhovateľa - revízorom, sa odporca nepreukázal platným
cestovným lístkom. Na základe toho, vznikla odporcovi podľa zákona, tarify a prepravného poriadku
navrhovateľa povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 70,- Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur,
ktoré sumy neuhradil odporca  na mieste samom. Ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo zistené, žeby
odporca dlžnú sumu navrhovateľovi uhradil.

Ďalej s odkazom na ust. § 760 Občianskeho zákonníka v odôvodnení uviedol, že návrh považuje za
dôvodný. Odporca nastúpil do cestného dopravného prostriedku navrhovateľa a využil prepravné služby
poskytované navrhovateľom. Bolo preto povinnosťou odporcu ako cestujúceho, zaplatiť navrhovateľovi



za osobnú prepravu určené cestovné, teda zakúpiť si cestovný lístok v cene podľa tarify a prepravného
poriadku navrhovateľa. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca túto povinnosť porušil, nakoľko
cestoval bez platného cestovného lístka. Preto  vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
úhradu vo výške 70,- Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur, t.j. spolu 70,70 Eur. Odporca bol v konaní
zastúpený opatrovníčkou a súd vychádzal z listinných dôkazov v spise, z ktorých mal uplatnený nárok
navrhovateľa za dostatočne preukázaný. Z uvedených dôvodov,  návrhu v celom rozsahu vyhovel. Podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. má úspešný navrhovateľ právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p.  a § 150 ods.2 O. s. p.. Navrhovateľovi,
ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených  trov konania, tak
aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky; 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok, za 2 úkony
právnej pomoci (príprava , prevzatie veci v roku 2015  a podanie návrhu na súd v roku 2015 ) po 16,60
eur za úkon + 2 x 8,39 eur paušál + 20%  DPH v sume 10 ,- eur, z ktorých trov právneho zastúpenia mu
priznal 20%   teda  sumu  12,- Eur  podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ , § 16,ods. 3, § 18 ods.3
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré
bude odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Nepriznal mu náhradu za uplatnený úkon právnej pomoci  - predžalobnú výzvu, keďže tieto
trovy nepovažoval za účelne vynaložené, keďže nešlo o úkon, ktorý nebol nevyhnutný pre uplatnenie
práva na súde.

Rozsudok prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ,
prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania. V
odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval ust. § 150
ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy konania, vo
výške odlišnej od trov uplatnených v návrhu na začatie konania, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený
v ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci). Nespochybnil, že predmetnú
vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p.,  podľa jeho názoru neprimeranosť
trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch
individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp.zn. 7Co/32/2009,
sp.zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa
jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne
prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde.
Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku,
predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba,
prvostupňový súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval a svoje rozhodnutie v tejto časti
náležite neodôvodnil, čím uplatnil tiež dôvod odvolania uvedený v ust. § 205, ods. 2 písm. a/ v spojitosti
s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom). Podľa jeho názoru, mal o
trovách konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok
konania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu, vo výške 16,50 eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za  poskytovanie
právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní
je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať
sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv.
drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Poukázal na to, že
KS Žilina, ako súd odvolací, v uznesení pod č.k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu
i trov spojených s poskytovaním právnych služieb, ktorému poskytol v konkrétnej veci, splnomocnený
advokát. Poukázal tiež na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa
a nemožno preto túto skutočnosť nezohľadňovať pri rozhodovaní o znížení náhrady trov konania.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd, zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
časti tak, že odporca bude zaviazaný k povinnosti, zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50
eur a trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur a súčasne
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26 eur.



Odporca, ani opatrovníčka odporcu, nevyužili zákonom danú možnosť, písomne sa k podanému
odvolaniu navrhovateľa vyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok prvostupňového
súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania je vecne správny a preto je potrebné, ho
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok prvostupňového súdu vo zvyšnej časti, z
hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie prvostupňového
súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny
účinok odvolania (§ 206  O.s.p.).

Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolanie odvolací súd nezistil dôvodnosť podaného odvolania.
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza zo správnych skutkových zistení na ktoré
boli aplikované správne zák. ustanovenia a je tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnený, v tomto
smere spĺňajúci kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157, ods.2 O.s.p.).

Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor , vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s
poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť
nespochybnil v odvolaní,  ani samotný navrhovateľ.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 89,96 eur za tri
úkony právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane
ďalšej porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 8,39 eur + DPH vo výške
20%. Trovy prevyšujú uplatnenú pohľadávku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym
názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške
16,50 za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia v sume 12,- eur je v súlade s
ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané právnym zástupcom
navrhovateľa, že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú náročný a zložitý proces,
vyžadujúci si aj primeranú časovú náročnosť.  Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ vedie
veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého, je uplatnenie cestovného a úhrady za
cestovanie bez platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za právne, skutkovo, ani časovo
náročné. Naviac, v týchto veciach ide len o formulárové podania, s dopĺňaním minimálneho počtu
údajov, ako osoby odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval bez platného cestovného lístka,
ktoré údaje vyplývajú z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré vystavuje revízor
navrhovateľa. Nedôvodne navrhovateľ v odvolaní poukazuje na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil
skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku z návrhu je zákonnou povinnosťou napriek čomu aj v tejto
časti náhradu trov konania ponížil, pretože takáto skutočnosť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva. Prvostupňový súd ponížil náhradu trov konania len v časti trov právneho zastúpenia, nie
v časti náhrady za zaplatený súdny poplatok, z čoho vyplýva, že nielen samotné podávané návrhy v
skutkovo a právne totožných veciach sú formulárovými podaniami, ale rovnako tak podávané odvolania
nezohľadňujú špecifiká jednotlivých rozhodnutí. Za trovy konania, konkrétne právneho zastúpenia, ktoré
by mohli byť navrhovateľovi nahradené v tomto konaní správne súd nepokladal tarifnú odmenu a režijný
paušál, za úkon  pokus o zmier - výzva zaplatenie, ďalšia porada s klientom z dôvodu, že nejde o
úkon právnej pomoci  vykonaný v priebehu súdneho  konania.  Ide naviac o neúčelný a formálny
úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu, a nie odborné právne vedomosti (aktualizácia
vopred pripraveného tlačiva o osobné údaje odporcu). Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom
kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta do \"elektronickej predtlače\" písomnosti - návrhu  nie
je možné hodnotiť rovnako ako účelne vynaložené trovy konania; rozhodne nie v celom rozsahu
nárokovanej odmeny za právnu službu. Za týchto okolností odmenu právneho zástupcu súd prvého
stupňa dôvodne krátil na rozsah 20% z dôvodu, že v danej veci ide o drobný spor, pričom navrhovateľom
uplatnené trovy konania spolu prevyšujú samotnú žalovanú pohľadávku. Cieľom súdnych konaní v
drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem
na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta, ktorý pristúpi na



uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu
ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci zaujímavé.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd
postupoval správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 28,50 eur, preto rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti,  ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi, ako úspešnému v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si trovy v odvolacom konaní neuplatnil (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie       n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/71/2015", "guid": "3557162a-73c1-416e-9aa3-05f655bc48f4:03c8e487-867f-43e9-89d2-abcc936c2a59", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}