{"guid": "8df6cded-4e35-49d9-95d1-124f11618972:11e2811c-685f-44d0-9ccc-2ba8582e726f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115203055.1", "spisova_znacka": "6Co/424/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/424/2016 z 12. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. septembra 2016, sp. zn. 6Co/424/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3115203055.1", "identifikacne_cislo": "3115203055", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bajzová", "sudca_id": 1013, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bajzova-1013", "datum_vydania": "2016-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11e2811c-685f-44d0-9ccc-2ba8582e726f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115203055.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115203055.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115203055.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/424/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115203055
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115203055.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. O. XXX/X, R., štátnej
občianke SR, o zaplatenie 2.205,80 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 27. apríla 2016 č. k. 20C/77/2015-71 takto

r o z h o d o l :

I.   Rozsudok súdu prvej inštancie  v napadnutej - zamietajúcej časti (vo výroku II.        a v s ňou  súvisiacej
časti o náhrade trov konania (vo výroku III.)  p o t v r d z u j e.

II.   Žalovanej  nárok na  náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie
sumy 286,55 eur a úroku z omeškania v sume 71,39 eur zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu
proti žalovanej zamietol (výrok II.) a o trovách konania  rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal
(výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
2.205,80 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 372,49 eur a  úroku  z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 2.205,80 eur od 26.8.2014 do zaplatenia dôvodiac, že na základe zmluvy č. 364213074,
ktorú uzavrela dňa 25.6.2009 žalovaná so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská sporiteľňa,
a.s. žalovanej úver 1.336,- eur, ktorý sa táto zaviazala uhrádzať za podmienok dohodnutých v zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných splátkach po 25,59 eur vždy k 23. dňu v
mesiaci. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovanej postúpil žalobcovi  na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo
výške 2.715,86 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.131,04 eur, riadneho úroku 414,76 eur, úroku z
omeškania vo výške 128,20 eur a ostatného príslušenstva 41,86 eur. Žalobca sa domáha zaplatenia 100
splátok úveru zročných od 23.3.2011 do 23.6.2019. Splátky zročné od 23.3.2011 do 23.6.2019 sa stali
splatnými dňa 25.3.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca vyčíslil zákonný
úrok z omeškania zo splátok zročných od 23.3.2011 do 25.8.2014 v celkovej sume 372,49 eur. Žalovaná
po postúpení pohľadávky uhradila sumu 40,- eur dňa 24.6.2013, 6 x sumu 50,- eur v dňoch 24.3.2014,
23.4.2013, 22.5.2014, 24.6.2014, 23.7.2014, 25.8.2014.

3. Žalobca písomným podaním zo dňa 18.4.2016 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 286,55 eur
a úroku z omeškania v sume 71,39 eur. Žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 1.919,25
eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 24.3.2012 do 25.8.2014 vo výške 301,10 eur, úrokom z



omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.919,25 eur od 26.8.2014 do zaplatenia. Dôvod čiastočného
späťvzatia žaloby neuviedol

4. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca
je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej   na základe
predmetnej zmluvy o úvere.

5. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola dňa 13.12.2012 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva,
že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanej v celkovej výške 2.715,86 eur na
základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.6.2009. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému
subjektu. Obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade dodržaná.
Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie
podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na
inú osobu. Zákonodarca v ust. §  92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách stanovil predpoklady,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V prípade, že tieto podmienky splnené nie
sú, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie
dlhu, ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj
Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Trenčíne
v rozsudkoch č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, č.k. 6Co/603/2015 - 166 zo dňa 22.3.2016.
Žalobca predložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa datovanú dňom 16.2.2010 na zaplatenie
omeškaného dlhu z úveru adresovanú žalovanej, no nepreukázal, že túto výzvu naozaj tejto doručil, resp.
aspoň odoslal. Z predloženého hromadného podacieho hárku nie je zistiteľné, kto bol odosielateľom,
a z priloženého elektronického potvrdenia o podaní zásielky vyplýva dátum podania 6.2.2013, ktorá
nekorešponduje s dátumom predloženej výzvy banky. Týmito listinami teda žalobca nepreukázal, že
jeho právny predchodca postupoval podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaná
si na to, žeby jej bola doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu z úveru nepamätala, takúto listinu
vo svojich dokumentoch nenašla. Kvalifikovanú výzvu a doklady o jej odoslaní, resp. doručení žalovanej
nepredložila súdu ani SLSP, a.s., ktorá v oznámení zo dňa 12.4.2016 na výzvu súdu, aby oznámila, či a
kedy doručovala výzvu na splnenie peňažného dlhu žalovanej sa k týmto skutočnostiam nevyjadrila, a to
z dôvodu, že predmetnú pohľadávku spolu s celou dokumentáciou odovzdala pri postúpení pohľadávky
žalobcovi ako postupníkovi. Súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že ani v iných konaniach
o návrhu žalobcu proti iným spotrebiteľom, banka na výzvu súdu nepredložila doklad o odoslaní,
prípadne doručení výzvy na splnenie dlhu dlžníkovi. Bolo v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu
zasielal dlžníkovi takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací
lístok), resp. doručení výzvy (doručenku) dlžníkovi uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti.
Z dokazovania vyplynulo, že SLSP, a.s. listom zo dňa 18.12.2012 oznámila žalovanej postúpenie
pohľadávky na žalobcu. Súdna prax sa však už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo 210/01, na ktoré poukazoval žalobca, a podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o
postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu
- zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno
vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto
postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil,
ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka
nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov
obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

6. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 13.12.2013 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok
medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej



predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 25.06.2009. Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia mal za  preukázané,
že  žalovaná mala byť  písomne vyzvaná  Slovenskou sporiteľňou  a.s., IČO: 00 151 653 výzvou z
16.02.2010 na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola žalovanej
skutočne aj zaslaná a doručená. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky,
pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8  Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách,
preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanej.

7. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti
žalovanému v časti prevyšujúcej uplatnený nárok o ktorý bolo konanie výrokom I. zastavené,  zamietol.

8. O trovách konania aplikujúc ust. § 142, ods. 1 OSP rozhodol tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal dôvodiac, že jej trovy v konaní nevznikli.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP) a uviedol,
že  ust. § 92 ods. 8 zák.  o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu. Uviedol, že v konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanej o postúpení pohľadávky, čo zakladá
aktívnu legitimáciu na vymáhanie  postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez  toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o  postúpení
a toto spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka  pohľadávky. Účelom predmetného
ustanovenia je úprava výnimiek z  bankového  tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba  o podmienkach, za  splnenia ktorých nedochádza k porušeniu  bankového
tajomstva. Zo zákona nevyplýva,  žeby podmienky uvedené v  predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia  pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle §
92 ods. 8  zákona o bankách, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To  znamená, že, ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na  plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524  Občianskeho zákonníka. Napriek vyššie uvedenému
žalobca poukazuje na výzvu,   ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky
povinnosti,  ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Súčet všetkých omeškaní žalovanej trval
viac ako rok. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú
skutočnosť žalobca  preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou
o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení  pohľadávok. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu  náhradu trov konania vo
výške 52,13  eur.

10. Žalovaná nevyužila svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.  Civilný sporový  poriadok  (ďalej  len
„CSP“).

12. V zmysle  intertemporálnej  úpravy uvedenej v ust. §  470 ods. 1  CSP, ak nie je ustanovené  inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd  ako súd odvolací, prejednal  odvolanie  strany  sporu podľa CSP,  jeho ustanovení
uvedených v §  355 a nasl..

14. V zmysle  § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde  sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento  zákon neustanovuje inak.

15. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom  odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1  CSP).

16. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako  ho zistil  súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak  dokazovanie zopakuje  alebo doplní (§ 383 CSP).



17. V zmysle ust. §  380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú  procesných podmienok,  prihliadne odvolací
súd, aj keď  neboli  v odvolacích dôvodoch uplatnené.

18. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací  súd  rozhodnutie  súdu  prvej inštancie zruší, len
ak  neboli  splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd  nesprávnym procesným  postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,  že došlo  k porušeniu
práva  na spravodlivý proces, ak tento  nedostatok nemožno  napraviť v konaní  pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie  prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

20. Podľa odseku 2 citovaného  ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v odôvodnení  obmedziť  len na  skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na  zdôraznenie správnosti
napadnutého  rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Krajský súd ako súd odvolací   (§ 34 CSP)  vec   preskúmal podľa  §§ 379 a 380  Civilného sporového
poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že  rozhodnutie  súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti
(výrok II.) a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania ( výrok III.), je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1  CSP.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zvyšnej  časti  - zastavujúcej  ( výrok  I.) nepreskúmaval,
keďže táto  suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola ( § 367  CSP).

23. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v
súlade s § 470 ods. 2 CSP,  podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti,  zostali zachované.

24. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu  vád, týkajúcich sa procesných
podmienok.

25. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní  odvolací   dôvod  spočívajúci v nesprávnom  právnom závere
(§ 205 ods. 2 písm.  f) OSP  - teraz   § 365 ods. 1 písm.  h) CSP).

26. Nesprávne  právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím  dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje  správny
právny predpis, avšak tento nesprávne  interpretuje.

27. Žalobca  v odvolaní namietal nesprávny  právny záver okresného  súdu  v otázke posudzovania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný
súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na  odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v  prvoinštančnom konaní,  s ktorým odôvodnením sa v  plnom  rozsahu identifikuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

29. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu,  uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

30. Súd prvej inštancie žalobu  na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanej  na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).



31. Ako správne uvádza súd prvej inštancie, aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou
tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej,
je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

32. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

33. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom  síce dovolené, ale len za určených  podmienok.

34. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

36. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť  dohľadu  a dozoru NBS ako centrálnej banky.

37. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

38. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

39. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové
pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách).  Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so
zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného, alebo súkromného práva).

40. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle  § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom),  je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
síce v konaní  predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná
dňom 16.02.2010), avšak nepreukázal jej zaslanie, ani doručenie žalovanej. Preto je možné uzavrieť,
že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..
Písomné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je
výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.



41. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca
(banka)  zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu  pre neplatnosť zmluvy ( § 39 OZ)
neprešla.

42. Žalobcom uplatnené  dôvody odvolania tak nebolo možné považovať za opodstatnené.

43. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd  poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných  súdov, týkajúcich sa iných, avšak
skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej
veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie  súdu prvej inštancie je
vecne správne (keď súčasne dospel k záveru tiež o vecnej správnosti rozhodnutia v časti trov konania),
preto ho  podľa § 387 ods. 1 CSP v odvolaním napadnutom zamietajúcom výroku (výrok II.) a v s ním
súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.)  potvrdil.

45. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jej úspechu v odvolacom konaní  žalovanej, keďže
tejto  trovy v odvolacom konaní nevznikli.

46. Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)       (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/77/2015", "guid": "39093b81-c964-4906-b02b-53cd104f5c75:0500e735-914f-469b-b28d-7e3fe66eb3fb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:129f663e-571d-46b5-a938-973eab649526", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:129f663e-571d-46b5-a938-973eab649526"}, {"guid": "470e7215-be77-45cb-a0fc-72f3385dbed8:0f75fd6e-f0ce-4a52-a6b1-2a3dd3384bf4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1412211034.4", "spisova_znacka": "6Co/603/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/603/2015 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1412211034.4"}, {"guid": "58e4c89a-09c8-4fb9-99b2-baaab1b4af60:9cd9a1f7-7547-47d5-ac52-2331ed0aec34", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3714202119.1", "spisova_znacka": "5Co/460/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/460/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3714202119.1"}, {"guid": "e2802484-6d93-493f-82a9-80ec20e0ffca:29f9f70b-4804-4d38-9910-a5a4dcb02bc8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2", "spisova_znacka": "6Co/119/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/119/2013 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 354, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2"}], "citovane_v": []}