{"guid": "e0e4131f-0dca-4b22-9ce7-147e2f56a70a:0e91559c-fff4-41a3-8267-df8faa487a19", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115208014.1", "spisova_znacka": "17CoP/43/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/43/2016 z 24. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. augusta 2016, sp. zn. 17CoP/43/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3115208014.1", "identifikacne_cislo": "3115208014", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-08-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e91559c-fff4-41a3-8267-df8faa487a19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115208014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115208014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3115208014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208014 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115208014.1  Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky W. B., bytom W. námestie XX/XX, I., zastúpenej JUDr. Milošom Mojtom, advokátom so sídlom Odbojárov 223/12, Nemšová a manžela V. B., bytom K. M. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou so sídlom v Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova 9, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B.: Z., nar. XX.XX.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie manžela V. B. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. marca 2016, č. k. 31P/79/2015-62, takto  r o z h o d o l :  Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania     p o t v r d z u j e .  o d ô v o d n e n i e :  1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ustanovil znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, PhDr. Františka Valúcha, s miestom výkonu činnosti Bratislava, Hlinická 2/B. Znalcovi uložil vypracovať znalecký posudok písomne a podať ho súdu prvej inštancie spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny v lehote 90 dní od prevzatia spisu v štyroch vyhotoveniach. Účastníkom uložil povinnosť poskytnúť znalcovi potrebné informácie, osobne sa ustanoviť k znalcovi, dať mu k dispozícii všetky podklady k vypracovaniu znaleckého posudku a poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť pod následkom uloženia poriadkových opatrení s poukazom na ust. § 53 O.s.p.. Manželovi V. B. uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 200 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet súdu prvej inštancie. Znalcovi udelil súhlas na použitie osobného motorového vozidla na znalecké dokazovanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci navrhovateľka svojim návrhom žiadala, aby súd rozhodol o rozvode jej manželstva a zároveň o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a manžela zaviazať povinnosťou prispievať na ich výživu. Zároveň žiadala, aby súd upravil aj styk manžela s maloletými deťmi. Manžel so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky nesúhlasil a žiadal maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Navrhovateľka súhlasila s nariadením znaleckého dokazovania v tejto veci, manžel nepovažoval znalecké dokazovanie za nutné, ale jeho nariadenie ponechal na úvahe súdu, rovnako ako kolízny opatrovník. Súd uviedol, že keďže rozhodnutie v danej veci závisí od posúdenia skutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti,  podľa § 127 ods. 1 prvá veta O.s.p. vo veci ustanovil znalca. O uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu rozhodol podľa § 141 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že ani jeden z účastníkov nevyslovil jednoznačný nesúhlas so znaleckým dokazovaním. Vykonanie znaleckého dokazovania je v záujme oboch účastníkov, ktorí sa na otázke výchovného prostredia maloletých detí na čas po rozvode manželstva nedokážu dohodnúť. Navrhovateľke bol rozhodnutím Centra právnej pomoci v danej veci predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, preto ju súd v zmysle § 138 ods. 4 O.s.p. nezaviazal povinnosťou zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Manžel navrhovateľky je riadne zamestnaný, dosahuje    stabilný príjem, preto ho súd zaviazal povinnosťou zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 200 eur.  2. Proti uzneseniu, jeho výroku o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že v žiadnom prípade nemožno považovať za súdom deklarované posúdenie možnosti splnenia podmienok na oslobodenie od súdneho poplatku u oboch účastníkov len strohé konštatovanie, že je riadne zamestnaný a dosahuje stabilný príjem. V takom prípade, nakoľko je aj navrhovateľka riadne zamestnaná a tiež dosahuje stabilný príjem, by muselo Centrum právnej pomoci ako i súd dospieť k záveru, že ani u nej nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že návrh na začatie konania nepodal, a preto na jeho spísanie a poskytovanie právnej pomoci nepožiadal Centrum právnej pomoci o priznanie takéhoto nároku. Zároveň ani doteraz nebol vyzvaný na úhradu žiadneho súdneho poplatku, preto ani nežiadal o oslobodenie z povinnosti ich platenia. Nie je mu preto zrejmé, ako súd iba na základe zadovážených potvrdení o príjme, ktorý ani zďaleka nedosahuje priemernú mzdu v hospodárstve SR, bez ďalšieho dospel k záveru, že u neho nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku. Z tohto dôvodu sa domnieval, že súd sa nedostatočne vysporiadal s predbežnou otázkou o možnostiach účastníkov konania, a preto takto založené rozhodnutie súdu neobstojí. Ďalej poukázal na závery pojednávania zo dňa 01.12.2015, ktoré podľa neho preukazujú, že znalecké dokazovanie bolo nariadené najmä pre postoj matky. On síce nevyslovil jednoznačný nesúhlas so znaleckým dokazovaním, avšak viackrát sa vyjadril, že súhlasí so závermi RPPS Trenčín. Potrebu znaleckého dokazovania nenavrhol ani kolízny opatrovník. Rovnako právny zástupca navrhovateľky sa vyjadril, že považuje odporučenie referátu za dobré, avšak navrhovateľka ako jediná  s týmto odporučením nesúhlasila. Za vykonanie znaleckého dokazovania je teda zodpovedná navrhovateľka, pričom skutočnosť, že navrhovateľka sa nechce a nedokáže dohodnúť na výchove detí ešte neznamená, že môže navrhovať dôkazy bez toho, aby niesla zodpovednosť za úhradu takto vzniknutých trov.  3. Vyjadrenie k odvolaniu manžela podané nebolo.  4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania podľa § 387 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.  5. V prvom rade je nutné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané a odvolanie manžela navrhovateľky bolo podané za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. (O.s.p.), preto v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP odvolací súd preskúmal odvolanie manžela navrhovateľky v napadnutej časti, aj keď v zmysle ust. § 357 CSP, účinného od 01.07.2016, odvolanie proti takémuto uzneseniu nie je prípustné.  6. Podľa § 141 ods. 1 O.s.p., účinného v čase podania odvolania, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených, alebo v jeho záujme.  7. Povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania mohol súd uložiť účastníkovi konania len podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a to vtedy, ak ide o vykonanie dôkazu, ktorý účastník navrhol, alebo o vykonanie dôkazu na ním uvádzané skutočnosti, alebo v jeho záujme.  8. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, zverenia mal detí Z., B. a L. do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany manžela k maloletým deťom a úpravy styku. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil, žiadal však, aby maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do jeho osobnej starostlivosti s tým, že navrhovateľke bude určená vyživovacia povinnosť k deťom a upravený styk s maloletými. Vo veci bolo rodičom detí doporučené, aby navštívili RPPS v Trenčíne za účelom posúdenia čo najvhodnejšieho výchovného prostredia a formu starostlivosti o maloleté deti, na základe čoho sa rodičia maloletých detí podrobili konzultácii na Úrade    práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbore sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z písomného záveru z konzultácie zo dňa 09.11.2015 vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín doporučil, aby súd nariadil rodičom trojmesačnú skúšobnú lehotu striedavej osobnej starostlivosti s tým, že po ukončení skúšobnej lehoty sa maloleté deti spolu s rodičmi opätovne zúčastnia konzultácie na ich pracovisku. Následne na pojednávaní dňa 01.12.2015 navrhovateľka súhlasila s nariadením znaleckého dokazovania, manžel a kolízny opatrovník nariadenie znaleckého dokazovania ponechali na úvahe súdu.  9. Z uvedeného je tak zrejmé, že dôkaz znaleckým posudkom bol nariadený v záujme všetkých účastníkov konania, keď znalecké dokazovanie bolo nariadené za účelom posúdenia vzťahu maloletých detí k obom rodičom a zistenia, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výchovu maloletých detí, resp. či je vhodné vo veci nariadiť striedavú osobnú starostlivosť. Ani jedna zo strán nemala proti nariadeniu znaleckého dokazovania  výhrady.  10. Súd prvej inštancie tak podľa § 141 ods. 1 O.s.p. mohol uložiť navrhovateľke a jej manželovi povinnosť obom zložiť preddavok na trovy nariadeného znaleckého dokazovania v zmysle ust. § 141 ods. 1 O.s.p., pokiaľ by nezistil, že u nich sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. V prípade navrhovateľky súd prvej inštancie zistil, že u navrhovateľky podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov existujú a z tohto dôvodu bol aj navrhovateľke rozhodnutím Centra právnej pomoci predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, preto ju súd prvej inštancie k povinnosti zložiť preddavok na trovy nariadeného znaleckého dokazovania nezaviazal. Pokiaľ ide o manžela navrhovateľky, tento, aj keď v odvolaní tvrdí, že u neho taktiež existujú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a argumentuje tým, že nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov len z dôvodu, že mu zatiaľ žiadna poplatková povinnosť uložená nebola, ani v odvolaní nepreukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, z ktorých by tieto skutočnosti vyplývali a nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Manžel navrhovateľky tak ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by u neho existovali podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 141 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uložil manželovi navrhovateľky zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 200 eur, považoval za správne.  11. Preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.  12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.  Poučenie:  Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e     j e    p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)  v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31P/79/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}