Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/64/2016 z 6. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 6. decembra 2016, sp. zn. 5CoP/64/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3115215513.2 Krajský súd Trenčín | 5CoP/64/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3115215513.2 | 2016-12-06 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89f4ee95-8be4-4b6d-a0e9-a3ad0be5b99e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115215513.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/64/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115215513
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115215513.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Beáty Čupkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. X. K., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov matky
Marty K., bytom L., Komárňanská XXX, právne zastúpená JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou
so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 143/58 a otca Ing. X. K., bytom Q. č. XX, zastúpený Pavlom
Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, o návrhu otca na
zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 24. júna 2016, č.k. 26P/98/2015-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie upravil styk matky s maloletým X. tak, že matka je
oprávnená s dieťaťom sa stretávať každý párny víkend v čase od piatka od 19.00 hod. do pondelka
nasledujúceho týždňa do 07.00 hod. s výnimkou letných prázdnin, kedy je matka oprávnená stretávať sa
s mal. X. od 01.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 22.hod., počas vianočných sviatkov je matka oprávnená
stretávať sa s mal. X. každý párny rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 22.00 hod., každý
nepárny rok v čase od 27.12. od 10.00 hod. do 06.01 nasledujúceho kalendárneho roka do 22.00 hod..
Tým sa v časti úpravy styku zmení rozsudok OS Trenčín č.k. 26P/429/2012-101 zo dňa 11.06.2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5CoP/50/2014-121 zo dňa 24.09.2014. Vyslovil
ďalej, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd upravil styk matky
s mal. X. z dôvodu, že maloletý od septembra 2015 začal navštevovať Piaristické gymnázium v Trenčíne
a z toho potom vyplýva, že styk, ktorý bol upravený naposledy rozhodnutím súdu je nevyhovujúci.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods.
1, § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že doterajšia dohoda
rodičov o úprave styku matky s maloletým uzatvorená v čase, keď maloletý navštevoval Základnú
školu v obci Drietoma je v súčasnosti nevyhovujúca a nereálna z dôvodu, že maloletý od septembra
2015 navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska a to v Trenčíne, pričom matka maloletého túto
skutočnosť nerešpektuje, nerešpektuje školské a mimoškolské aktivity maloletého a skutočnosť, že
maloletý musí dochádzať do školy v Trenčíne zo Svinnej, prípadne z Drietomy a späť, z čoho je
nepochybné, že styk maloletého s matkou počas pracovného týždňa z jeho začiatkom od 13.30 hod.
je pre maloletého nevyhovujúci, čo bolo zistené aj z výsluchu maloletého. Kvôli realizácii styku a snahe



vyhovieť požiadavkám matky sa maloletý dostáva do zložitej situácie, ktorá komplikuje dozrievanie jeho
osobnosti, vývoj a zdravotný stav a môže nepriaznivo zasiahnuť do jeho správneho vývoja, čo je zrejmé
aj lekárskej správy MUDr. Ivana Chudého. Napriek uvedenému sa matka domáha styku s maloletým
aj počas pracovného týždňa, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Navyše je potrebné poukázať na
skutočnosť, že maloletý od septembra 2016 nastúpi do 2. ročníka strednej školy, z čoho možno vyvodiť,
že bude musieť plniť ešte náročnejšie školské povinnosti, čo môže spôsobovať problémy pre realizáciu
doterajšej úpravy styku s matkou počas pracovného týždňa. Súd pri úprave styku maloletého s jeho
matkou rovnako prihliadol aj na názor maloletého, ktorý je schopný s ohľadom na svoj vek 16 rokov a 5
mesiacov a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a preto súd na jeho názor prihliadol a
styk matky maloletého upravil v zmysle návrhu otca a v súlade s predstavou dieťaťa. O trovách konania
bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie matka maloletého z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. a/, b/, f/ CSP v spojení s § 62 ods. 1, 2 CMP. Poukázala na skutočnosť, že právna
zástupkyňa matka požiadala dňa 23.06.2016 elektronicky o odročenie termínu pojednávania z dôvodu
prípravy na pojednávanie a potreby času na podanie písomného vyjadrenia vo veci samej. Súčasne
ospravedlnila svoju aj matkinu neúčasť na pojednávaní nariadenom na 24.06.2016. Prvostupňový súd
oboznámil právnu zástupkyňu matky dňa 24.06.2016, že neakceptuje ospravedlnenie na pojednávanie a
v odôvodnení rozsudku konštatuje, že matka mala dostatok času na to, aby si zabezpečila zastupovanie
v tomto konaní. Tak isto prvostupňový súd konštatuje, že v predmetnej veci sa nejedná o vec
právne a skutkovo zložitú. S týmto úvahami súdu a postupom súdu nemožno súhlasiť. Nemožno
súhlasiť s tvrdením súdu, že sa nejedná o skutkovo zložitú vec. Mal. Peter je psychiatrický pacient,
čo prvostupňovému súdu muselo byť zrejmé z predchádzajúcich konaní. V deň pojednávania bol v
týždennej striedavej starostlivosti matky, ktorá ho ráno viezla do školy v čase cca. 7.30 hod. ich čakal
otec, doslova ho vytiahol z auta matky a naložil do svojho auta a odviezol na súdu. Po pojednávaní
maloletý matke uviedol, že na súde vypovedal tak, ako mu to pred pojednávaním povedal jeho otec,
nakoľko má z neho strach. V prítomnosti matky sa vyjadruje tak, že by chcel radšej v jej starostlivosti a
otec na neho vyvíja nátlak a kričí na neho. Medzi rodičmi sú nezhody v otázke stravovania dieťaťa. Otec
na neho neustále tlačí, aby držal rôzne diéty a nepriberal na váhe, pričom podľa vyjadrenia detského
lekára to nie je v záujme dieťaťa. Aktuálne je medzi rodičmi aj nezhoda vo veci hospitalizácie na
psychiatrickom oddelení s tým, že maloletý absolvoval v dňoch 13.07., 26.07 a 02.08 psychologické
intervencie, ktoré budú pokračovať. Na základe týchto skutočností má za to, že prvostupňový súd svojim
postupom porušil právo matky na spravodlivý proces, neúplne zistil skutkový stav veci a predčasne vo
veci rozhodol. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že pokiaľ matka v odvolaní
uvádza, že maloletý jej uviedol, že na pojednávaní sa vyjadroval tak, ako mu to povedal jeho
otec, v pojednávacej miestnosti nebol v čase výpovede maloletého otec prítomný. Majú za to, že
maloletému bola poskytnutá prostredníctvom pohovoru na úrade práce alebo prostredníctvom výpovede
na okresnom súde možnosť vyjadriť svoj názor. Psychológ maloletého v závere svojej správy zo dňa
03.08.2016 uvádza, že napriek psychiatrickej symptomatike ide o chlapca, ktorý disponuje intelektom
v hornom pásme priemeru. Na základe tohto s prihliadnutím na vek dieťaťa považujú jeho výpoveď za
pravdivú, v ktorej jasne formuloval svoje želanie. Úrad práce tak v plnom rozsahu rešpektuje želanie
maloletého. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že v jej prítomnosti sa dieťa vyjadruje tak, že by chcelo zostať v
jej starostlivosti uviedol, že tiež odporúčanie psychológa k striedavej osobnej starostlivosti o maloletého v
týždňových intervaloch. V tomto konaní však ide o zmenu úpravy styku a nie o zmenu zverenia, ktorej by
sa striedavá starostlivosť týkala. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že nepokladá odvolanie
matky maloletého za dôvodné. Je evidentné, že matka disponovala návrhom otca na začatie konania
viac ako mesiac pred pojednávaním, vedela aj o termíne jeho konania. Pokiaľ právneho zástupcu
vyhľadala dva dni pred pojednávaním a navrhla ho odročiť jeden deň pred pojednávaním a takýto scenár
realizovala opakovane v predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého, je jej
postup skutočne potrebné pokladať za procesnú obštrukciu tak ako to správne vyhodnotil prvostupňový
súd. Vzhľadom na dôkazné preukázanie zmeny podmienok styku v súvislosti s nástupom X. na strednú



školu znemožňujúcich realizovať styk podľa skôr vyneseného rozsudku, je zmena styku maloletého s
matkou podľa návrhu otca plne odôvodnená a v celom rozsahu korešponduje s názorom maloletého,
ktorý ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť vzal súd do úvahy úplne a správne. Tvrdenia
odvolateľky o nátlaku otca na maloletého o strachu dieťaťa z otca a nerešpektovanie názorov lekárov
pokladá za účelové, nepravdivé a nekorešpondujúce s vyjadrením maloletého či už pred súdom, alebo
opatrovníkom. Pokiaľ ide o hospitalizáciu v Košiciach z dôvodu liečenia obsedantno-kompulzívnych
prejavov dieťaťa, mal na tom záujem maloletý vzhľadom na nesúhlas matky však na liečenie nenastúpil.
Žiadal v konečnom dôsledku rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Účastníci konania k podaným vyjadreniam ďalšie vyjadrenia nepodali.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom
v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

9. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné
predpisy a to zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a zákon č. 161/20015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), pričom v náväznosti na prechodné ust. § 470, § 471 CSP
a § 395 ods. 1, 2 CMP platia nové procesné predpisy aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona zostávajú zachované. Z tohto potom vyplýva, že nová úprava dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikovateľnosti procesných právnych noriem, čo znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku.
V prípade, ak by nová právna úprava zhoršila postavenie strany sú riešené v prechodnom ustanovení,
pričom v odôvodnených prípadoch sú stanovené výnimky z tohto základného pravidla.

10. Faktom je, že súd prvej inštancie rozhodoval v prejednávanej veci za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku a preto je potrebné posudzovať podmienky konania v náväznosti na ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku. Faktom síce je, že odvolanie je podané už za účinnosti Civilného sporového a
Civilného mimosporového poriadku, avšak s prihliadnutím na tú skutočnosť, že pôvodné ust. § 101
ods. 2 O.s.p. bolo pretransformované prakticky v zhodnom znení do § 31 CMP, kedy súd pokračuje
v konaní, ak keď sú účastníci nečinní, pričom za účinnosti oboch procesných právnych predpisov,
konania veci týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté deti sú ovládané princípom oficiality, prakticky
sa na predvolávanie účastníkov a nariaďovanie pojednávania vo vzťahu vo veciach starostlivosti súdu
o maloleté deti nič nezmenilo s tým, že ust. § 101 ods. 2 O.s.p. bolo pretransformované do § 31 CMP a
ust. § 115 ods. 1, 2 O.s.p. boli pretransformované do § 33 ods. 1, 2 CMP.

11. Matka v prejednávanej veci svoje odvolacie dôvody vymedzila ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ CSP
s tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

12. Vo všeobecnosti pod procesným postupom znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je treba rozumieť taký
postup súdu, ktorý znemožňuje realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom konania procesné
predpisy priznávajúc za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov. Takáto vada je významná vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Pod pojmom postup súdu treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu,
ale úkony iných pracovníkov súdu, v dôsledku ktorých bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred
súdom. O takúto vadu by mohlo ísť aj vtedy, ak súd prvej inštancie vec prejednáva v neprítomnosti
účastníka, hoci podmienky pre tento postup nie sú splnené. Do obsahu základného práva zaručujúceho
právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazov, nepatrí povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek



jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Výlučne konajúci súd je oprávnený v každom konkrétnom
prípade posúdiť opodstatnenosť dôvodu pre odročenie pojednávania s tým, že ako vyplýva z ust.§ 101
ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd
je preto povinný v mimosporových konaniach postupovať z úradnej povinnosti na základe zákona s
cieľom prejednania a rozhodovania veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Princíp oficiality
je jedným z nosných princípov mimosporového konania. Ochrana záujmov vyjadrených konkrétnymi
právnymi normami môže byť efektívne zabezpečená jedine možnosťou orgánov ochrany práva a to
najmä súdu postupovať aj bez procesnej iniciatívy účastníkov konania, ktorých iniciatíva však môže
zostať ako fakultatívny a subsidiárny nástroj tejto ochrany. Ochrana subjektívnych práv musí byť rýchla
a účinná, aby ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv presahujúca rámec bežných
súkromnoprávnych vzťahov bola efektívna a adekvátna. Princíp hospodárnosti sa tu vyžaduje o to viac,
že na väčšine mimosporových konaní a ich rozhodnutí v čo najkratšom čase je evidentný verejný záujem.

13. V ustanovení druhej vety § 101 ods. 2 O.s.p. zákon stanovuje predpoklady, za ktorých naplnenia
súd môže prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti
účastníka, iba vtedy, ak účastník konania:

1. Bol na pojednávanie riadne predvolaný.
2. Nepožiadal o odročenie pojednávania.
3. Dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie nebol dôležitý.

14. Keďže matka maloletého bola súdom riadne predvolaná, druhým základným predpokladom pre
možnosť uskutočniť pojednávanie je, že účastník nepožiadal o odročenie pojednávania.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že otec maloletého sa návrhom
doručeným na súd prvej inštancie dňa 08.07.2015 domáhal zmeny rozhodnutia úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu. Matka maloletého sa dňa 13.01.2016 dostavila osobne na súd prvej
inštancie, pritom jej boli vyhotovené fotokópie zo spisu a zároveň prevzala rovnopis návrhu vrátane
príloh. Následne súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na 24.06.2016, pričom požiadal otca
maloletého dieťaťa, aby zabezpečil účasť na pojednávaní mal. Petra a zároveň požiadal opatrovníka o
aktuálnu správu zo šetrenia pomerov. Matka maloletého prevzala predvolanie na termín pojednávania
dňa 18.05.2016. Matka sa opätovne dostavila na OS Trenčín osobne dňa 23.05.2016, v rámci čoho jej
bola vydaná kópia návrhu, pričom dňa 23.06.2016 bolo doručené do podateľne súdu prvej inštancie
plnomocenstvo na zastupovanie matky zo strany advokátskej kancelárie, ktorá zároveň uviedla, že
dňa 22.06.2016 prevzala právne zastúpenie matky a z dôvodu potreby naštudovania súdneho spisu
a prípravy na pojednávanie požiadala o zmenu termínu nariadeného na 24.06.2016, z tohto dôvodu
ospravedlnila aj matkinu neúčasť na pojednávaní v tento deň. Súd prvej inštancie následne právnej
zástupkyni oznámil, že neakceptuje ospravedlnenie na pojednávanie a rovnakú skutočnosť oznámil aj
právnemu zástupcovi otca maloletého dieťaťa a to telefonicky s tým, že pojednávanie sa uskutoční.
Matka spolu s právnou zástupkyňou sa na pojednávaní vytýčenom na 24.06.2016 potom nezúčastnila.

16. V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu prvej inštancie, matka maloletého bola riadne
súdom predvolaná, požiadala prostredníctvom právnej zástupkyne o odročenie pojednávania. Súd prvej
inštancie obom stranám oznámil, že ospravedlnenie matky neakceptuje a to aj s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že úlohou otca bolo na pojednávaní zabezpečiť aj účasť maloletého dieťaťa. Za týchto
okolností matka mala dostatok vedomostí o tom, že pojednávanie sa napriek jej ospravedlneniu a
žiadosti o odročenie uskutoční. Napriek tejto skutočnosti sa na pojednávanie pred súdom prvej inštancie
nedostavila.

17. Za stavu, kedy matka maloletého mala vedomosť o tom, že návrh sa nachádza na súde prvej
inštancie od 13.01.2016 a ďalej za stavu, kedy prevzala predvolanie na termín pojednávania na dňa
18.05.2016, osobne sa dostavila na súd prvej inštancie dňa 23.05.2016, pričom právnu pomoc vyhľadala
dva dni pred pojednávaním dňa 22.06.2016, z čoho dôvodu požiadala právna zástupkyňa o zmenu
termínu pojednávania nariadeného na 24.06.2016 a rovnako za stavu, kedy v prejednávanej veci už
vykonával šetrenie opatrovník, nariadeného pojednávania sa riadne zúčastnil otec maloletého vrátane
jeho právneho zástupcu a vrátane maloletého dieťaťa, ktoré bolo riadne vypočúvané na pojednávaní,



dospel potom odvolací súd k tomu právnemu záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorý napriek
ospravedlneniu sa matky maloletého vykonal v prejednávanej veci pojednávanie a nakoniec vo veci aj
v konečnom dôsledku rozhodol, bol v celom rozsahu správny a korektný.

18. Neobstoja námietky zo strany matky v tom smere, že maloletý bol pri výsluchu ovplyvnený, pretože
ako vyplýva z obsahu zápisnice pred súdom prvej inštancie, maloletý tak, ako to ukladá procesný právny
predpis bol vypočúvaný bez prítomnosti oboch rodičov s tým, že v konečnom dôsledku aj samotný otec
bol až po výsluchu maloletého oboznámený s obsahom jeho výsluchu. Okrem toho obaja rodičia boli
súdom prvej inštancie oboznámení o tom, že pojednávanie sa v prejednávanej veci aj uskutoční.

19. Keďže v prejednávanej veci sa jedná o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, kde súd koná aj bez
iniciatívy účastníkov, zameral následne svoju prieskumnú činnosť odvolací súd na hmotnoprávny aspekt
daného právneho vzťahu medzi účastníkmi.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

22. Tak ako správne uzatvoril súd prvej inštancie od poslednej úpravy styku matky s maloletým dochádza
k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Faktom je, že v čase pôvodnej úpravy
styku matky s maloletým, tento navštevoval Základnú školu v obci Drietoma, pričom od septembra
2015 navštevuje maloletý strednú školu mimo miesta svojho trvalého bydliska a to v Trenčíne.
Pokiaľ vychádzame z výsluchu maloletého, ktorý je pre posúdenie zmeny daného skutkového stavu
veci podstatný a dôležitý, z tohto potom vyplýva, že maloletý navštevuje Strednú školu Gymnázium
v Trenčíne, kde okrem vyučovania má aj mimoškolské aktivity, pričom z vyjadrenia maloletého
vyplýva, že začal navštevovať krúžok, ktorý má 3x do týždňa od 13.30 do 16.45 hod., pričom okrem
samotného výsluchu maloletého podstatné pre rozhodovanie v prejednávanej veci bolo aj šetrenie
zo strany opatrovníka ako aj lekárska správa JUDr. Chudého. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje
aj s konštatovaním súdu prvej inštancie vzhľadom na vek maloletého 16 rokov a 5 mesiacov, čo
sa týka rozhodovania pred súdom prvej inštancie, maloletý je schopný sám vyjadriť svoj názor, na
ktorý potom súd prvej inštancie aj v prejednávanej veci riadne prihliadal. Zároveň je tým aj naplnený
predpoklad stanovený v § 26 Zákona o rodine, kde pri zmene pomerov sa rozumie podstatná a závažná
zmena pomerov, teda nie zmena krátkodobého charakteru, čo je prejednávaný prípad. Jedná sa o tak
podstatnú zmenu tých skutočností, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv
a povinností s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa a záujem zachovania stability výchovného
prostredia. Ako bolo judikované v rozhodnutí R 97/1967 zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia
o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len
vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa.
Tak je to obvyklé v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úpravy výchovy maloletého dieťaťa
stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky
na zdravý vývoj dieťaťa.

23. Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd druhej inštancie napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil, pričom vo zvyšku odkazuje na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, z ktorého vyplýva, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon nestanovuje inak, pričom odvolací
súd nezistil dôvody pre použitie ust. § 55 CMP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0



Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).