Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/43/2016 z 11. 7. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. júla 2016, sp. zn. 5CoP/43/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3116202160.2 Krajský súd Trenčín | 5CoP/43/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3116202160.2 | 2016-07-11 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 65 CMP, § 66 CMP, § 385 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1d3545e-759b-49dc-927a-58f2cc581651 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3116202160.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/43/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202160
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3116202160.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. P., nar. XX.XX.XXXX a J. P., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, deti rodičov: matky Bc. L. F., rod. L., štátnej občianky P. republiky, bytom A., L. XXX/XX, v
konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom
Trenčín, Piaristická 6667 a otca JUDr. L. P., štátneho občana P. republiky, bytom A., Q. XXX/X, v konaní
zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom, advokátom, so sídlom Trenčín, J.Zemana 3141/101 o zmenu
zverenia a iné, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/18/2016-72 zo dňa 13. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého R.
ponechal v starostlivosti matky a otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého R.
sumou 80,- eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej sa matka maloletého domáhala nariadenia
predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ktorým by súd dočasne zveril maloletého R. do
jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne s
odôvodnením že maloletý pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 10C/192/2004-26 zo dňa 05.04.2005. Naposledy bolo vo veci starostlivosti
súdu o maloletého R. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22P/6/2012-19 zo dňa
16.03.2012, ktorým bol maloletý R. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka dieťaťa bola zaviazaná
prispievať na výživu maloletého R. vo výške 83,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2012. Uviedla,
že maloletý R. má 17,5 roka a pre nezhody s otcom a jeho novou manželkou opustil domácnosť otca
a od novembra 2015 žije v jej domácnosti. Uviedla, že na základe uvedeného dňa 09.02.2016 podala
na súd návrh na zmenu zverenia a určenie výživného, a vo veci zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
Otec maloletého s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia vyjadril svoj nesúhlas a žiadal
ho zamietnuť. Vyjadril sa, že takéto predbežné opatrenie nič nerieši, keďže maloletý R. je v súčasnosti
u matky a zrejme ide z jej strany iba o určenie výživného do času, kým bude rozhodnuté v konečnom
rozsudku o zverení oboch synov do striedavej starostlivosti. Kolízny opatrovník maloletých detí odporučil
návrh matky ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu vytýčeného termínu pojednávania vo veci samej na
deň 30.05.2016. Súdvykonaným dokazovaním zistil, že maloletý R. má necelých 18 rokov, pochádza
z manželstva jeho rodičov, ktoré bolo rozvedené jeho rozsudkom č.k. 10C/192/2004-26 zo dňa
05.04.2005. Naposledy bolo vo veci starostlivosti o maloletého R. rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č.k. 22P/6/2012-19 zo dňa 16.03.2012, ktorým bol maloletý R. zverený do osobnej
starostlivosti otca a matka dieťaťa bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého R. vo výške 83,-
eur mesačne. Otec maloletému R. do decembra 2015 poskytoval osobnú starostlivosť, zabezpečoval
jeho výchovu a výživu. Maloletý R. sa v decembri 2015 dobrovoľne odsťahoval z domácnosti otca



do domácnosti matky. V súčasnosti maloletý R. žije v domácnosti matky, otec s tým nesúhlasí a na
jeho výživu matke neprispieva. Maloletý R. je študentom II. ročníka Športového gymnázia v Trenčíne
a venuje sa hokeju, s čím má jeho matka zvýšené náklady. Maloletý, ktorý je takmer dospelý prejavil
vôľu žiť u matky. Tieto skutočnosti súd posúdil podľa § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 75 ods. 1, 2
a § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p.. Uviedol, že v danom prípade mal za preukázané, že sú splnené
podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu
účastníkov, právny záujem na vydaní predbežného opatrenia a osvedčila i skutočnosť, že právne vzťahy
účastníkov si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu. Súd sa stotožnil s návrhom navrhovateľky, dôvodmi
jej návrhu, prihliadol na názor maloletého v tejto veci a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Existujúce rozpory medzi maloletým R. a jeho otcom vyústili do situácie, kedy sa
maloletý R., ktorý má necelých 18 rokov odsťahoval z domácnosti otca do domácnosti matky, s čím jeho
otec nesúhlasí. Tento stav narušuje vzťahy a bráni zdravému a pokojnému vývoju dieťaťa. Súd preto
považoval za potrebné tieto vzťahy upraviť predbežným opatrením, ktorým ponechal maloletého R. v
starostlivosti matky. Pri svojom rozhodovaní súd osobitne prihliadol na vek maloletého R., ktorý je blízky
veku plnoletosti a jeho vôľu žiť v domácnosti matky. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec sa na výžive
maloletého R., jeho oprávnených nákladoch od jeho odchodu do domácnosti matky nepodieľa, pričom
maloletý R. má vzhľadom k svojmu veku zvýšené náklady na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť,
náklady spojené s návštevou športovej školy stredného typu, kde sa venuje hokeju, zaviazal súd otca
povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou po 80,- eur mesačne. Pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti predbežným opatrením platí /§ 76 ods.1 a) O.s.p./, že povinnosť platiť výživné sa stanoví
len v nevyhnutnej miere, čomu podľa názoru súdu zodpovedá uvedená čiastka. O úprave rodičovských
práv a povinností k maloletému R. vo veci samej bude súd rozhodovať na pojednávaní, po vykonaní
riadneho dokazovania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie otec maloletého R.. Podľa neho predbežné opatrenie
rieši otázku už dobrovoľne rodičmi akceptovanú, keď syn už býva u matky a otec už dobrovoľne prispieva
na jeho výživu po 170,- eur mesačne /36 eur strava v školskej jedálni, 40 eur návšteva fyzioterapeuta,
22 eur mobil a internet, 25 eur prenájom ľadovej plochy, 26 eur úrazová poistka a 30 eur vreckové/.
Vydané predbežné opatrenie teda nič nerieši. Súd prvého stupňa okrem toho ani neprihliadol na názor
kolízneho opatrovníka, ktorý sám uviedol, že vydanie predbežného opatrenia nie je potrebné. Zopakoval
svoje tvrdenia o tom, prečo sa maloletý David odsťahoval od neho k svojej matke s tým, že je preto
tomu aby boli synovia zverený do osobnej starostlivosti matky a požaduje striedavú osobnú starostlivosť.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh matky
na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého R.. Uviedla, že sa s tvrdeniami otca uvedenými v
odvolaní nestotožňuje. Maloletý R. má už takmer 18 rokov a na základe vlastného rozhodnutia býva
od novembra 2015 v spoločnej domácnosti s ňou. Od otca sa odsťahoval pre nezhody s ním a jeho
novou manželkou a prejavil záujem žiť s ňou. Z tohto dôvodu podal návrh na súd na zmenu zverenia
maloletého R. a o určenie výživného. Nie je pravdou, že otec akceptoval uvedený stav, keď v tomto
konaní podal návrh, ktorým sa domáha zverenia maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti. Po
podaní návrhu matky okrem toho otec maloletého začal zastrašovať tým, že urobí všetko pre to, aby sa
vo veci nerozhodlo, kým bude mať maloletý R. 18 rokov a potom ho bude na súde detailne vypočúvať
a klásť mu otázky. Ju, matku maloletého R., upovedomil o tom, že je povinná mu platiť súdom určené
výživné na maloletého R., aj keď je teraz syn u nej. Podľa nej otec neprispieva na výživu ani osobné
potreby maloletého R.. Dodnes poberá rodinné prídavky a daňový bonus na dieťa. Maloletý R. na ľadovú
plochu už nechodí a fyzioterapeuta tiež využíval len obmedzený čas. Matka nakoniec poprela aj tvrdenia
otca o príčinách, ktoré viedli maloletého R. k odsťahovaniu od otca a poukázala na to, ako tieto príčiny
uviedol maloletý R. pred kolíznym opatrovníkom. Podľa nej má už takmer plnoletý R. dostatočný vek a
rozumovú vyspelosť na to, aby sa mohol sám rozhodnúť, u ktorého rodiča bude žiť a súd by mal jeho
názoru venovať dostatočnú pozornosť. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril samotný maloletý R.. Uviedol, že fyzioterapeuta, za ktorého otec platí
využíva až od februára 2016 a na ľadovú plochu, za prenájom ktorej má otec platiť, už nechodí, využíval
ju asi 1,5 mesiaca. Poprel otcove tvrdenia o tom, prečo sa od neho odsťahoval k mame. R., pre ktoré
tak konal už vysvetlil pred kolíznym opatrovníkom.



5. Po podaní odvolania otca maloletého R. došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania,
keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého
o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodoval súd prvého stupňa. CSP v § 471
ods. 1 stanovil, že predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. V
zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd posudzoval odvolanie otca a danosť dôvodov na nariadenie
predbežného opatrenia nariadeného napadnutým uznesením súdu prvého stupňa a rozhodol vo veci
odvolania otca podľa príslušných ustanovení CSP a tiež podľa príslušných ustanovení zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, keď tento právny predpis upravuje
konanie súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, vrátane inštitútu neodkladného opatrenia.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z nasledovných dôvodov.

7. Podľa § 367 ods. 1, 2, 3, 4 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má
maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie odkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 7 dní
od doručenia návrhu v tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení odkladného opatrenia
je vykonateľné vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, vykonateľné je len, čo bolo vyhotovené. Uznesenie o
nadriadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak
je predpoklad, že by výkon rozhodnutia inak bol zmarený účastníkom, ktorý nebol prítomný pri výkone
uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

8. V prejednávanej veci z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že matka maloletého R. sa podaným
návrhom čo do veci samej domáha zverenia maloletého R. do svojej osobnej starostlivosti, určenia
výživného otcovi na maloleté R. ako aj zvýšenia výživného otca na maloletého J.. Otec s návrhom matky
vyjadril v konaní nesúhlas a sám sa domáha nariadenia striedavej osobnej starostlivosti o obe maloleté
deti.

9. Matka maloletého R. podala v priebehu konania návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
by súd dočasne zveril maloletého R. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu
dieťaťa sumou 100,- eur mesačne s odôvodnením že maloletý R., ktorý bol zverený rozhodnutím súdu
do osobnej starostlivosti otca pre nezhody s otcom a jeho novou manželkou opustil domácnosť otca a
od novembra 2015 žije v jej domácnosti.

10. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý R. pochádzajúci z rozvedeného
manželstva svojich rodičov bol naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22P/6/2012-19 zo
dňa 16.03.2012 zverený do osobnej starostlivosti otca a matka dieťaťa bola zaviazaná prispievať na
jeho výživu vo výške 83,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2012. Tiež bolo zistené, že maloletý R.
odišiel od otca v novembri 2015 a odvtedy žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou.

11. Maloletý R. v konaní pred kolíznym opatrovníkom ako aj vo svojom vyjadrení v odvolacom konaní
pred súdom vyjadril záujem zostať bývať u svojej matky.

12. V takomto konaní rovnako ako v každom inom konaní o úprave rodičovských práv a povinností
musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu najlepší záujem maloletého dieťaťa /čl. 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine/. V prípade rozhodovaní o
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, preto musí súd zisťovať najmä vhodnosť výchovného prostredia
u každého z rodičov, ich podmienky, osobnostné predpoklady pre starostlivosť a výchovu, vzájomné
vzťahové väzby. Okrem toho musí byť pri rozhodovaní venovaná názoru maloletého dieťaťa náležitá
pozornosť zodpovedajúca veku a rozumovej vyspelosti maloletého dieťaťa /čl. 12 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods.
3 O.s.p./.



13. V tejto veci bolo zistené, že maloletý R., ktorý je blízky veku plnoletosti /dosiahne ju už o mesiac/
sa odsťahoval od svojho otca, ktorému bol zverený do osobnej starostlivosti a prejavil záujem žiť u
svojej matky, do ktorej domácnosti sa nasťahoval už v novembri 2015. Od tej doby nedošlo u maloletého
R. k zmene jeho rozhodnutia a možno preto predpokladať, že zo strany maloletého ide o vážne
mienené a uvážené rozhodnutie, ktoré je nepochybne schopný vzhľadom na svoj vek prijať. K vhodnosti
výchovného prostredia u matky maloletého ani k jej osobným predpokladom pre starostlivosť a výchovu
neboli zistené v konaní žiadne negatívne skutočnosti. Je preto vhodné, aby súd rešpektoval názor
maloletého R. o tom, v osobnej starostlivosti koho z rodičov chce byť.

14. S ohľadom na skutočnosť, že sa zmenili faktické pomery v osobnej starostlivosti rodičov o maloletého
R., kedy sa maloletý odsťahoval od otca, ktorému bol zverený do osobnej starostlivosti k svojej matke, je
vhodné, aby tento faktický stav bol až do rozhodnutia súdu vo veci samej ošetrený vydaním predbežného
opatrenia, ako to žiadala matka maloletého R.. Bez ohľadu na to, či otec tento faktický stav akceptuje ako
tvrdí /hoci o tom možno s ohľadom na jeho postoj v konaní polemizovať/ je nevyhnutné, aby starostlivosť
matky o maloletého R. dostala aj právny rámec a nebola len faktickou starostlivosťou, ktorá by bola v
rozpore s doterajším právoplatným súdnym rozhodnutím.

15. Keďže bolo predbežným opatrením rozhodnuté o osobnej starostlivosti matky o maloletého R.,
bolo nepochybne potrebné rozhodnúť aj o povinnosti otca prispievať na výživu maloleté R., keď takéto
rozhodnutie tu doposiaľ nebolo a otec podľa matky dobrovoľne na výživu maloletého neprispieval.
Súdom prvého stupňa určené výživné 80,- eur zodpovedá kritériu nevyhnutnej miery /§ 366 CMP/, ktoré
je nutné rešpektovať pri určení výživného neodkladným opatrením a to s ohľadom na vek maloletého
R., náklady na jeho športovú činnosť i zdravotný stav ako aj pomery jeho matky, ktorá má vyživovaciu
povinnosť aj k ďalším dvom maloletým deťom.

16. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .