Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/134/2016 z 6. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. decembra 2016, sp. zn. 8CoE/134/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3209201474.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/134/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3209201474.1 | 2016-12-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. m) EP, § 39 ods. 4 EP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b0777b1-af26-4ee5-8a2e-4e63b167a9d3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3209201474.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/134/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201474
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3209201474.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 843, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1/ V. W., nar. XX.XX.XXXX,
štátna občianka Slovenskej republiky, 2/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky,
obaja bytom A., W. XX, o vymoženie sumy 6.967,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a
súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 6. mája 2016, č.
k. 5Er/136/2009-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m),
§ 58 ods. 1 a § 39 ods. 4 Ex. por. Uviedol, že právny predchodca oprávneného sa návrhom na
vykonanie exekúcie zo dňa 12.05.2009, doručeným exekútorskému úradu dňa 15.05.2009 domáhal
proti povinným 1/ a 2/ vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 6.967,84 Eur s príslušenstvom, na
podklade zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.11.2008, č.k.
1Zm/393/2008-16, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.01.2009. Súd poveril dňa
07.08.2009 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha. Z doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného
vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho,
že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola
uzavretá právnym predchodcom oprávneného v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s
povinnými 1/ a 2/, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto
ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z pripojeného spisu zmenkového súdu (sp. zn. 1Zm/393/2008) vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal
obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu
nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení právneho predchodcu
oprávneného, a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné,
že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V posudzovanej
veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Ex. por. (s poukazom na § 243f ods. 4 Ex. por.), preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie
dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Ex. por.) a exekúciu zastavil. Uviedol, že o trovách
exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.



2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že zastavením exekúcie v
predmetnej veci došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď súd
nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por. na už prebiehajúcu exekúciu, v
ktorej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade zmenkového platobného rozkazu
vydaného v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Exekučný súd v danej veci na základe
dokazovania vykonaného pripojením spisu zmenkového súdu vyhodnotil, že v konaní o vydanie
zmenkového platobného rozkazu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný
súd sám vyhodnotil, že zmenkový súd spotrebiteľskú zmluvu ani nemal k dispozícii, a rozhodoval
výlučne na podklade tvrdení oprávneného, a na podklade predloženého originálu zmenky. V čase
vydania zmenkového platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky,
nakoľko záväzok zo zmenky, ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom
a zákonnom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Jedným z
osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval
v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu.
Postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo podľa § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne
ďalších listín potrebných na uplatnenie práva (napr. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke).
Súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky
skutočne vyplýva, a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli
uvedené predpoklady splnené, súd zmenkový platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového
stavu vydal. Vzhľadom k uvedenému je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou
zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinným, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa
18.11.2008, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak,
umožňoval vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania
kauzálnych predpokladov. Zákonodarcovi muselo byť v čase prijímania novely, ktorou sa menilo
predmetné zákonné ustanovenie, zrejmé, že podmienka skúmania vlastného vzťahu medzi oprávneným
a povinným, ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená, a
preto takéto ustanovenie nemá, a nemôže mať oporu v platnom právnom poriadku. Predpokladom pre
predmetnú novelu bolo pravdepodobne stanovisko Najvyššieho súdu SR, č. 93 zo dňa 20.10.2015,
novela však nezohľadnila podstatnú časť stanoviska, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že nemožno
prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval stav v
čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity.
Oprávnený mal za to, že takýto výklad a aplikácia zákona je v značnom rozpore so základnými zásadami
a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie, ktoré je postavené na jazykovom
výklade bez širšieho kontextu s prihliadnutím k účelu zákona a jeho základným princípom, potrebné
považovať za arbitrárne. Poukázal na odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 547/2012. V štádiu, kedy majú súdy povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie,
ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je už zastavenie exekúcie na
podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte v roku 2005, už
výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania, a výrazné posilnenie pozície spotrebiteľa. V danej
veci veriteľ disponuje exekučným titulom, ktorý si riadne uplatnil v exekučnom konaní, a preto je dôvodné
sa domnievať, že uvedeným postupom exekučného súdu dochádza k zásahu do práv oprávneného ako
veriteľa v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Oprávnený mal v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo,
aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje
zákon. Zastával názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k nesprávnemu zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je
oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha
na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť
štátu za škodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o
pokračovaní exekúcie. Zároveň si uplatnil náhradu trov v odvolacom konaní, vo výške 152,70 Eur s DPH
pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 142,40 Eur s DPH a režijného paušálu
k úkonu právnej služby vo výške 10,30 Eur s DPH (podanie odvolania).



3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor z dôvodu, že
neexistuje zákonný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie. Uviedol, že prípisom zo dňa 16.02.2016
oznámil, že oprávnený splnil zákonom stanovenú lehotu do 22.01.2016, doplnil svoj návrh v súlade s
prijatým zákonom NR SR č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Súdny
exekútor žiadal, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené, a aby predmetná exekúcia mohla pokračovať.

4. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

5. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Podľa § 37 ods. 1 Ex. por., účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len
tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

11. Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Oprávneného a povinného
chápeme len procesne. Rozhodujúce je teda to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
oprávneného a koho uvedie ako povinného bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav
(aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je
aj poverený súdny exekútor v rozsahu, v ktorom mu vzniká nárok na trovy exekúcie. Súdneho exekútora
preto treba považovať len za účastníka pre určitý úsek konania. V takom prípade súdny exekútor môže
využívať také procesné práva ako účastník konania. Jedným z týchto práv je aj právo podať odvolanie
proti výroku rozhodnutia exekučného súdu týkajúceho trov exekúcie.

12. Nakoľko v preskúmavanej exekučnej veci súdny exekútor napadol uznesenie, ktorým súd prvej
inštancie zastavil exekúciu, kedy sa mu postavenie účastníka konania nepriznáva (nie je osobou
oprávnenou na podanie odvolania), mal odvolací súd za to, že je potrebné odvolanie súdneho exekútora
odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP.

13. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného toto Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na
podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

15. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o



predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

16. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Ex. por., v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods.
4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

17. Podľa § 39 ods. 4 Ex. por., v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa
priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať
aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie
exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

18. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné
zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom.

19. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že pôvodný oprávnený (W., a.s.,
so sídlom A.) sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.05.2009
domáhal vykonania exekúcie proti povinným 1/ a 2/. Poverením č. 5301 008464 zo dňa 07.08.2009 súd
prvej inštancie poveril súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha vykonaním exekúcie na vymoženie 6.967,84
Eur s príslušenstvom, na podklade zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 18.11.2008, č.k. 1Zm/393/08-16, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
02.01.2009. Uznesením zo dňa 06.05.2011, č.k. 5Er/136/2009-20 súd pripustil, aby do konania namiesto
pôvodného oprávneného vstúpil EOS KSI Slovensko, s.r.o. Následne napadnutým uznesením súd prvej
inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) a § 39 ods. 4 Ex. por. s odôvodnením, že
oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. por.

20. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť
ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna
úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky)
proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú
nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje
nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany
spotrebiteľa aj v týchto exekučných konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať
poverenie (zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), resp.
v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať
na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.
21. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 18.02.2016 možno
vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinných 1/ a 2/,
vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho,
že povinní 1/ a 2/ vystupovali v zmluvnom vzťahu ako spotrebitelia a oprávnený (právny predchodca)
ako dodávateľ (§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd preto zastáva právny názor,
že predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.07.2005, ktorou bol
založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu
na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a



plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľmi - povinnými 1/ a 2/
ako fyzickými osobami nepodnikateľmi, kedy povinní 1/ a 2/ pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Exekučným titulom, na podklade ktorého bola vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz,
t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1Zm/393/2008 vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal
obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú
zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a
predloženého originálu zmenky. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej
plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo v
konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

23. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,
povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo
že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné
bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z
dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal
spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti
uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Ex. por.

24. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal
stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez
ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností
prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy
bola zmenka vystavená. Zmenka bola v preskúmavanej veci odporkyňou 1/ (povinnou 1/ v exekučnom
konaní) vystavená dňa 28.07.2005 a odporca 2/ (povinný 2/ v exekučnom konaní) vystupoval ako
zmenkový ručiteľ, pričom ustanovenie § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom do
31.12.2007) upravovalo, že ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré
vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Tvrdenie oprávneného, uplatnené v odvolaní,
že v čase konania o nároku oprávneného na súde prvej inštancie nemal súd povinnosť (a ani
objektívnu možnosť) prihliadať na okolnosti, ktoré boli zavedená až novelou zákonom č. 438/2015 Z.
z., neobstojí. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj
v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť
úkonu musí súd prihliadať ex lege, a táto povinnosť sa vzťahuje aj na prieskumnú činnosť konaní, ktoré
prebiehali pred uvedenou novelou.

25. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Ex. por. (s poukazom na § 243f ods. 4 Ex. por.), pričom tento nedostatok neodstránil
ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia
exekúcie (§ 243f ods. 6 Ex. por.), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).