Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/10/2016 z 31. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 31. mája 2016, sp. zn. 16CoE/10/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3210201832.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/10/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3210201832.1 | 2016-05-31 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 58 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1dc0593b-f871-424d-a1f0-0d93090bfd3d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3210201832.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210201832
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3210201832.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul.
29. augusta 8-10, IČO: 30807484, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika
2269/18, proti povinnému: ASA potraviny, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Janka Matušku
770/14, IČO: 34 140 875, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie sumy 7,46 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 4. mája 2015,
č.k. 4Er/506/2010-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1
Ex. por. Uviedol, že z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky a Obchodného vestníka zistil,
že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.06.2012, súd zrušil povinného bez likvidácie a následne ho vymazal z obchodného
registra z dôvodu,
že spoločnosť nemá žiaden majetok (podľa § 8a ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z. o
obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Rozhodnutie o trovách exekúcie
odôvodnil § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej
výške 43,43 Eur, a to minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 Eur, náhradu
hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 3 Eur (poštovné za zaslanie upovedomenia o začatí
exekúcie povinnému vo výške 1,60 Eur a doručenie podnetu na zastavenie + vyúčtovanie +
spis vo výške 1,40 Eur) a 20 % DPH (z odmeny a náhrad), vo výške 7,24 Eur. Súd prvého stupňa
však nemal zo spisu súdneho exekútora žiadnym spôsobom preukázané ostatné poštovné výdavky, a
to konkrétne
za zaslanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Daňovému úradu Bánovce nad Bebravou, Okresnému
dopravnému riaditeľstvu PZ SR Bánovce nad Bebravou, Mestskému úradu Bánovce nad Bebravou vo
výške 3 x 0,40 Eur, ďalej za zaslanie exekučného príkazu Sociálnej poisťovni a povinnému vo výške 2
x 1,30 Eur, za zaslanie príkazu na odblokovanie 2 x 1,40 Eur a za vrátenie poverenia vo výške 1,40 Eur
(poštovné za úkony, ktoré ešte neboli vykonané nemôžu byť zahrnuté do vyúčtovania a súd ich nemôže
priznať, takéto doručovanie nie
je možné preskúmať, nakoľko ešte nebolo vykonané). Keďže súd prvého stupňa nemal tieto poštové
výdavky preukázané, náhradu hotových výdavkov v uvedenej nepreukázanej časti súdnemu exekútorovi
nepriznal. Súdny exekútor má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekúcie. V prípade, ak vynaloženie a výška hotových
výdavkov a ich súvis s exekučným konaním nie sú preukázané, súd náhradu týchto hotových výdavkov
súdnemu exekútorovi priznať nemôže.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu,
že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená
za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Ex.
por. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Ex. por. určujú zásadu,
že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 203 Ex.
por. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd
však uváži, ktoré trovy boli potrebné na účelné vymáhanie nároku, a či mohol oprávnený pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V prípade, ak došlo k zániku povinného výmazom
z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu
exekútorovi. Ustanovenie Ex. por. v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje
aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd SR
vo svojom uznesení, č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého samotná skutočnosť,
že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri
výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je
odôvodnené, a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone
exekúcie. Oprávnený sa stotožnil s citovaním uznesením Ústavného súdu SR. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že otázka trov exekučného konania, a povinnosť súdu
priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v náleze, sp. zn.
II ÚS 31/04. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR
garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Na základe ustanovenia § 200 Ex. por. je možné
vyvodiť, že exekútor
má v každom prípade nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, a to aj v
prípade, ak povinný zanikol, a nie je možné ho na tieto trovy zaviazať v zmysle § 196 Ex. por., a napokon
aj ustanovenie § 203 Ex. por. ukladá možnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Na
základe uvedeného, ak štát súdneho exekútora splnomocnil
na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, a nedáva mu možnosť odmietnuť návrh
na vykonanie exekúcie, ani nevykonávania exekúcie, má v prípade, ak trovy exekútora, ktoré vzniknú
v exekučnom konaní, nemôže uhradiť žiaden z účastníkov konania (zánik, úmrtie, rozhodnutie súdu),
povinnosť ako subjekt (štát), ktorý exekútora splnomocnil a poveril
aj znášať trovy, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli. V prípade, ak by to tak nebolo, došlo
by nielen k porušeniu základných práv a slobôd súdneho exekútora, a jeho vyvlastneniu, ale
aj k diskriminácii vo vzťahu k inému orgánu verejnej moci s obdobným (aj keď činnosťou obsahovo
odlišným) postavením v SR - notár, ako aj vo vzťahu k advokátovi, ktorý
je ustanoveným zástupcom. V oboch prípadoch trovy týchto subjektov v prípadoch, ak ich nemôžu
zaplatiť účastníci konania (napr. pri dedičskom konaní sa zistí, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok),
hradí štát. V predmetnom exekučnom konaní však nie je dôvod zaväzovať úhradou trov exekúcie
štát, nakoľko existuje subjekt, ktorý si exekučnú činnosť objednal - oprávnený, a ten tak, ako za
každú inú vykonanú prácu, poskytnutú službu alebo objednaný tovar je povinný zaplatiť. V prípade, ak
povinný, ktorý je právnickou osobou, počas konania zanikne bez právneho nástupcu, zanikne aj jeho
spôsobilosť na právne úkony (podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), a teda aj jeho procesná
spôsobilosť. Vtedy už súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie musí na náhradu trov exekúcie
zaviazať oprávneného, keďže v § 196 a § 200 ods. 1 Ex. por. jednoznačne vyplýva, že súdnemu
exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času, resp. že súdny exekútor má nárok na náhradu trov vynaložených
na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd odvolanie
oprávneného v celom rozsahu zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením
veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.



Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo
dňa 20.05.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 7,46 Eur, a to na
podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany,
č. 700-1530133810-GC04/10 zo dňa 10.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
27.03.2010. Súd prvého stupňa dňa 29.06.2010 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi
poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 7,46 Eur a trov exekúcie.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín, č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012
súd zrušil spoločnosť ASA potraviny, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, Janka Matušku 770/14.
Povinný bol následne dňa 28.06.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z
obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57
Exekučného poriadku a následne
aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom
v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej
spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie
spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok
alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).
V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade
nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného
neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením,
č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012, zrušil
obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne,
keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.



V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v
exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie
je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o
náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu
účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra
2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6
Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať
odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné
rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .