{"guid": "fdb131e1-9e89-44fb-8764-2170a49653c9:a0820c5c-0019-4753-b999-6b148d632007", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3213201648.1", "spisova_znacka": "6Co/559/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/559/2013 z 22. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. februára 2016, sp. zn. 6Co/559/2013, ECLI:SK:KSTN:2016:3213201648.1", "identifikacne_cislo": "3213201648", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Marková", "sudca_id": 1332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislava-markova-1332", "datum_vydania": "2016-02-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a0820c5c-0019-4753-b999-6b148d632007", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3213201648.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3213201648.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3213201648.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 6Co/559/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3213201648\nDátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3213201648.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy\nMarkovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa: NM L. s. r. o., IČO: 36 862 487, D.. Z.\nXX, N. N., zastúpený: L. & A., s.r.o., W. XX, N., IČO: 47 246 774, proti odporcom: 1/ Renata N., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, 2/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, obaja zastúpení:\nV. kancelária JUDr. R. T., s.r.o., J. M. XX, N. nad N., IČO: 36 789 925, o zaplatenie 1 277,23 eur s\npríslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo\ndňa 25. júna 2013, č. k. 5C/26/2013-39, jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .\n\nNavrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom na účet ich právnej zástupkyne číslo účtu XXXXXXXXXX/\nXXXX náhradu trov konania v sume 83,06 eur titulom trov právneho zastúpenia do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nRozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 25. júna 2013, č. k. 5C/26/2013-39,\nbolo rozhodnuté tak, že  súd návrh zamieta a navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom na účet ich\nprávnej zástupkyne číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov konania v sume 166,13 eur titulom\ntrov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nV odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd\nuložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1 277,23 eur s\núrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 07.04.2009 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa\n13.12.2007 uzavrela spoločnosť Y. a.s., IČO: 36 816 337, ako veriteľ s odporkyňou 1/ ako dlžníkom a s\nodporcom 2/ ako spoludlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 70056424, na základe ktorej veriteľ\nposkytol odporkyni 1/ na jej bankový účet úver vo výške 995,82 eur. Dlžník porušil svoj záväzok riadne\na včas splácať poskytnutý úver dňa 16.01.2008, kedy nezaplatil minimálnu mesačnú splátku. Dlžník\nnereagoval na výzvy veriteľa. Preto veriteľ od zmluvy odstúpil, pričom účinnosť odstúpenia nastala dňa\n06.04.2009. Právna zástupkyňa odporcov na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu ako nedôvodnú v\ncelom rozsahu zamietnuť z viacerých dôvodov. Vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku z\ndôvodu, že podľa textu návrhu a predložených listín právny predchodca navrhovateľa mal od zmluvy\nodstúpiť dňa 06.04.2009 a svoj nárok si uplatnil 04.04.2013, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej\ndoby. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami je vzťahom, ktorý sa\nspravuje ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. a Občianskym zákonníkom, keďže ide o vzťah zo\nspotrebiteľského úveru. Odporcovia ako spotrebitelia nemohli ovplyvniť text zmluvy, z ktorej je zrejmé,\nže táto je predtlačeným formulárom. Zmluvné podmienky zmluvy sú neprijateľné pre ich nečitateľnosť\na nie je možné ani akceptovať ani to, že na daný vzťah sa má použiť Obchodný zákonník a tým by\n\nmala byť aj predĺžená premlčacia doba. Okrem toho navrhovateľ nepredložil žiaden doklad o poukázaní\nsumy úveru odporcom a taktiež neuviedol žiadne údaje o jeho splácaní odporcami. Odporkyňa 1/ na\npojednávaní uviedla, že keď jej to zo súdu prišlo, tak ani nevedela čo to je, nevie aká je to spoločnosť a\nani to, či si od nich brala úver. Domov jej nechodili žiadne upomienky a nevie ani, z čoho by to splácala,\npretože od roku 2008 je jej prechodným bydliskom onkológia v Bratislave, keďže má 2 deti, ktoré sú\nonkologickými pacientmi a ona sama má tiež zdravotné problémy. V súčasnosti má len nemocenské\ndávky v sume 330,- eur mesačne. Potvrdila, že podpis na zmluve o úvere je jej podpisom, no nepamätá\nsi, v akej výške a akým spôsobom jej bol poskytnutý úver.\n\nNa základe vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že dňa 13.12.2007 uzavrela spoločnosť Y. a.s.,\nIČO: 36 816 337, ako veriteľ (ďalej len veriteľ) s odporkyňou 1/ ako dlžníkom a s odporcom 2/ ako\nspoludlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 70056424 (ďalej aj len zmluva), na základe ktorej sa\nveriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 40 000,- Sk (1 327,76 eur). Dňa 13.12.2007 poskytol\nveriteľ na bankový účet označený v zmluve ako účet, kam si dlžník žiadal poskytnúť úver, sumu vo výške\n995,82 eur (30 000,- Sk). Z dôvodu, že odporcovia neplatili splátky úveru riadne a včas, čím porušili\nustanovenia zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, navrhovateľ v zmysle čl. 8.4 všeobecných\nobchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Odstúpenie bolo odporkyni 1/ doručené dňa 06.04.2009.\nVeriteľ svoju pohľadávku zo zmluvy postúpil navrhovateľovi.\n\nOkresný súd poukázal na znenie ustanovení § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských\núveroch (zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), § 48 ods. 1, 2, § 53 ods.\n1, 2, 4, 5, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 111, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka\na na znenie čl. 8.4 všeobecných obchodných podmienok.\n\nNa základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol\nmedzi veriteľom a odporcami na základe zmluvy o revolvingovom úvere je vzťahom občianskoprávnym,\nna ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení\nneskorších predpisov a Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný\nsúd spoľahlivo preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (veriteľom) a odporcami\nbola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcom\núver vo výške 40 000,- Sk (1 327,76 eur), no preukázateľne veriteľ poskytol na účet uvedený v\nzmluve peňažné prostriedky iba vo výške 30 000,- Sk (995,82 eur). Odporcovia sa zaviazali splatiť\núver v splátkach. Keďže odporcovia neplatili splátky úveru riadne a včas, veriteľ v zmysle ust. čl.\n8.4 všeobecných obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je\nspotrebiteľskou zmluvou (s poukazom na § 879j Občianskeho zákonníka). Odstúpením od zmluvy zo\nstrany veriteľa bola zmluva zrušená od začiatku. Preto mu boli odporcovia povinný vydať bezdôvodné\nobohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostali. Sumu, ktorú mali odporcovia (odporkyňa\n1/) od veriteľa dostať, však navrhovateľ nijakým dôveryhodným dôkazom nepreukázal. Na jednej\nstrane tvrdil a výpisom z účtu preukazoval, že odporkyni 1/ poukázal sumu 995,82 eur, no na druhej\nstrane v rozpore s týmto tvrdením v návrhu a predloženým výpisom z účtu vo svojom vyjadrení\nzo dňa 28.05.2013 uvádzal, že žalovaná suma, ktorá je vyššia, než suma, ktorú veriteľ poukázal,\nje istinou. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne\npríslušenstvo a sankcie zo zmluvy. Uvedené vyplýva z ust. § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka.\nVšeobecne platí, že zmluva sa odstúpením od nej v celosti od začiatku nezrušuje za podmienky, že\nsa na tom účastníci dohodli. Takáto dohoda však zároveň musí byť v súlade s právnymi predpismi. V\nobchodných podmienkach je síce uvedené, že zrušením zmluvy nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy,\nno takéto ustanovenie považoval okresný súd za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa\n§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj za neplatnú pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s\nustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie\nspotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa (dodávateľa, veriteľa) na úrok, poplatky,\nzmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a možnosť započítať úhrady navrhovateľom podľa jeho vôle\nresp. najskôr na príslušenstvo (úroky, náklady) a sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie\nspotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností  vzniknutých podľa Občianskeho\nzákonníka  v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane\nplatenia úrokov, nákladov na vymáhanie pohľadávky, sankcií a iného príslušenstva popri  vzájomnej\nreštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky\nodstúpenia od zmluvy podľa  uvedenej zmluvnej podmienky dohodnutej medzi účastníkmi konania  sú\n\nnevýhodnejšie  ako dôsledky odstúpenia podľa  úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň uvedené\nobchodné podmienky vrátane cit. neprijateľnej podmienky boli koncipované v rámci štandardnej (tzv.\nformulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli individuálne dojednané. Veriteľ, ktorý zmluvu vrátane\nobchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom\nexistujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu\njej uzavretia. Taktiež je neprijateľné a pre spotrebiteľa nevýhodné oproti úprave podľa občianskeho\npráva, aby akékoľvek predčasné ukončenie zmluvy akýmkoľvek spôsobom (aj odstúpením) malo pre\nspotrebiteľa rovnaké následky, hoc právne predpisy spájajú s rôznymi spôsobmi ukončenia zmluvy\nrôzne následky a účinky. Navrhovateľovi by preto patrilo iba vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j.\ntoho, čo veriteľ odporcom poskytol po odrátaní ich úhrad. Keďže navrhovateľ spoľahlivo nepreukázal\nani výšku peňažných prostriedkov poskytnutých odporcom a nesplnil si ani len povinnosť tvrdenia o\ntom, koľko odporcovia doposiaľ uhradili, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť ani len sčasti. Dôkazom\no poskytnutých peňažných prostriedkoch právnym predchodcom navrhovateľa odporcom a splnením si\npovinnosti tvrdenia nie je predloženie tabuľky s číslom zmluvy a uvedením sumy čerpania a sumy splátok\nbez toho, aby z nej bolo zrejmé, ku ktorému dňu sú tieto údaje aktualizované a kto ich vôbec vytvoril. Ak\nide o tabuľku vytvorenú navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom, je to len tvrdenie účastníka,\nktoré súd nemôže považovať za vierohodný a presvedčivý dôkaz o výške poskytnutých finančných\nprostriedkoch odporcom za situácie, keď odporkyňa 1/ si nepamätá sumu a spôsob poskytnutia úveru\na druhý odporca sa k tomuto nevyjadril. Za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia by\nbolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré jednak navrhovateľ nenavrhol a ktoré okresný súd\nnepovažoval v konečnom dôsledku za potrebné  z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania\nodporcami. Veriteľ od zmluvy odstúpil, pričom odstúpenie bolo doručené odporcom dňa 06.04.2009.\nTýmto bola z dôvodov uvedených vyššie zmluva od začiatku zrušená a navrhovateľ by tak mal iba\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Veriteľ poskytol dňa 13.12.2007 na účet podľa zmluvy\npeňažné prostriedky v sume 995,82 eur, pričom z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či to bol\nskutočne účet odporcov, resp. odporkyne 1/ a či a kedy poskytol nejaké ďalšie prostriedky, keďže\núverový rámec bol vyšší, než suma prvýkrát poskytnutých prostriedkov. Nie je preto preukázané, kedy\nskutočne  a v ako rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcov, a či to bol účet jedného z\nodporcov, čím by došlo k ich obohateniu. Zároveň však tieto okolnosti nie je potrebné preukazovať,\npretože tomu  tak mohlo byť najneskôr do odstúpenia od zmluvy. Najneskôr od odstúpenia od zmluvy,\nt. j. od 06.04.2009 začala plynúť premlčacia doba. Objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie\nbezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa 06.04.2012. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa\n04.04.2013, t. j. bez akýchkoľvek pochybností po uplynutí premlčacej doby. Keďže právo navrhovateľa je\npremlčané a odporcovia vzniesli námietku premlčania, nebolo možné priznať navrhovateľovi uplatnený\nnárok ani z časti. Preto okresný súd návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže záväzkový vzťah založený\nmedzi veriteľom a odporcami bol vzťahom spotrebiteľským, je potrebné naň aplikovať ustanovenia\nObčianskeho zákonníka aj pokiaľ ide o premlčanie. Akékoľvek dojednania zmluvy, ktoré majú za\nnásledok dlhšie premlčacie doby, než ustanovuje Občiansky zákonník, vrátane ustanovenia o aplikácii\nObchodného zákonníka, sú neprijateľnými a tým neplatnými zmluvnými podmienkami, pretože sú zjavne\nnevýhodné pre odporcov ako spotrebiteľov a zhoršujú ich postavenie vo vzťahu k veriteľovi, ktorý by\nv prípade aplikácie takýchto ustanovení mal podstatne dlhší čas na uplatnenie svojho práva, čo by\nsamozrejme mohol využiť aj pokiaľ ide úrok z omeškania, keď by si pohľadávku nemusel zámerne\nuplatniť na súde skôr, aby sa plynutím času zvýšila celková suma úrokov z omeškania, na ktoré\nmu vzniká nárok od momentu omeškania dlžníka. Okrem toho odstúpením od zmluvy sa z dôvodov\nuvádzaných vyššie ruší od začiatku celá zmluva vrátane ustanovení majúcich za následok dlhšiu\npremlčaciu dobu na uplatnenie nároku veriteľa.\n\nO náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,\nže odporcom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. Odporcovia si uplatnili\nnáhradu trov konania vo výške 166,13 eur titulom trov právneho zastúpenia, ktorú im okresný súd aj\npriznal, keďže trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len \"vyhláška\") nasledovne:\n- odmena 61,41 eur  za prevzatie a prípravu zastúpenia,\n- odmena 61,41 eur  za zastupovanie na pojednávaní,\n- režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7,81 eur,\n- 20 % DPH zo sumy 138,44 eur (súčet odmien a paušálov) vo výške 27,69 eur.\n\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nz dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. b), f)\nO. s. p. Podľa názoru navrhovateľa odôvodnenie napadnutého  rozsudku je nedostatočné, nakoľko\nnie je jasné, akým spôsobom dospel okresný súd k svojim záverom. Z toho dôvodu je napadnutý\nrozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ktorá vada má s poukazom na\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenia pod sp. zn 8 Sžo 320/2010, 6 Cdo\n43/2010) za následok odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Podľa názoru navrhovateľa\nsa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyporiadal so skutočnosťami, ktoré boli\nrozhodujúce pre správne rozhodnutie a tento svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil. Okresný súd\nna začiatku  svojej právnej argumentácie bez akéhokoľvek zdôvodnenia ustálil, že predmetný záväzkový\nvzťah je vzťahom občianskoprávnym a bez náležitého zdôvodnenia označil aplikáciu ustanovení\nObčianskeho zákonníka za neprípustnú, nakoľko by tak vznikla značná nerovnováha v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na obsah nálezov Ústavného\nsúdu SR pod sp. zn. III. ÚS 311/07, I. ÚS 265/05 a IV. ÚS 296/09, takéto rozhodnutie okresného\nsúdu bez náležitého odôvodnenia je potrebné považovať za arbitrálne a navyše nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, teda za rozporné s ustanovením § 157 ods. 2 O. s.\np. Navrhovateľ ďalej poukázal na znenie § 153 ods. 4 O. s. p., na dôvodovú správu k uvedenému\nustanoveniu a na záver okresného súdu, podľa ktorého „akékoľvek dojednania zmluvy, ktoré majú za\nnásledok dlhšie premlčanie doby, než ustanovuje Občiansky zákonník , vrátane ustanovenia o aplikácii\nObchodného zákonníka, sú neprijateľnými a tým neplatnými zmluvnými podmienkami, pretože sú zjavne\nnevýhodné pre odporcov ako spotrebiteľov a zhoršujú ich postavenie vo vzťahu k veriteľovi“. Navrhovateľ\ns vyššie uvedeným záverom okresného súdu nesúhlasí, nakoľko podľa jeho názoru predmetná zmluva\no úvere neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, keďže obsahovala zmluvné podmienky,\nvyplývajúce priamo z Obchodného zákonníka. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere majú vždy charakter\nabsolútnych obchodov a na tento záväzkový vzťah sa budú vždy aplikovať ustanovenia Obchodného\nzákonníka, týkajúce sa dĺžky trvania, začiatku, plynutia a skončenia premlčacej doby. Z uvedeného\nvyplýva, že právne závery okresného súdu ohľadne premlčania v prejednávanej veci nie sú správne\na dostatočne odôvodnené. Ak mal okresný súd za to, že predmetná zmluvy obsahovala akúkoľvek\nneprijateľnú  podmienku, s čím však navrhovateľ nesúhlasí, mal túto neprijateľnú podmienku uviesť\nvo výroku rozsudku. Ak tak neurobil, odňal tak navrhovateľovi možnosť domáhať sa preskúmania tejto\nneprijateľnej podmienky v odvolacom konaní v zmysle § § 153 ods. 4 O. s. p., a teda aj možnosť konať\npred súdom.  Navrhovateľ tiež poukázal na to, že výroková časť prvostupňového rozsudku je záväzná\nnielen pre odvolací súd, ale ja pre dovolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. Neprípustnosť dovolania\nproti rozsudku odvolacieho súdu bráni tomu, aby taký rozsudok mohol byť predmetom prieskumu\ndovolacieho súdu z hľadiska existencie dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. b) c) O. s.\np. Dovolací súd teda nie je oprávnený skúmať, aj keby sa toho dovolateľ výslovne dožadoval, či odvolací\nsúd posúdil prejednávanú vec po právnej stránke správne. Navrhovateľ pritom poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 1 Obdo 25/2012, pričom podľa názoru\nnavrhovateľa sa prejednávaná vec neodlišuje od prípadu v uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\n\nĎalej navrhovateľ s poukazom na znenie ustanovení § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1 Zákona o\nspotrebiteľských úveroch vyslovil záver, podľa ktorého Zmluva o úvere nevznikla na základe Zákona\no spotrebiteľských úveroch, ale na základe Obchodného zákonníka. Ak okresný súd v napadnutom\nrozsudku uvádza, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom občianskoprávnym, vec nesprávne právne\nposúdil tým, že  nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. S poukazom aj na dôvodovú správu\nk novele Obchodného zákonníka zákonom č. 454/2008 Z. z. preto podľa názoru navrhovateľa nie\nsú právne závery okresného súdu správne a naviac odôvodnené. K otázke odstúpenia od zmluvy\npodľa názoru navrhovateľa nedošlo týmto právnym úkonom ku zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku,\nale došlo k zániku zmluvného vzťahu ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy. Preto plnenie, ktoré\nbolo navrhovateľom poskytnuté z titulu platne uzavretej zmluvy nemožno považovať po odstúpení od\nzmluvy za bezdôvodné obohatenie. K otázke premlčania  navrhovateľ uviedol, že je potrebné aplikovať\nustanovenie § 397 Obchodného zákonníka. Premlčacia doba teda mohla uplynúť 6.4.2013 (uplynutím\nštyroch rokov odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy). Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cdo 3337/2010, ktorého závery sú vzhľadom na spoločný\nvývoj a príbuznosť právnych poriadkov je relevantné aj pre slovenskú právnu úpravu.\n\nNavrhovateľ ďalej poukázal na to, že právne názory okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Okresný súd postupoval tak, že sa uspokojil iba s tvrdeniami odporkyne v prvom rade,\nže nevie či vôbec čerpala nejaké finančné prostriedky od veriteľa odporkyne, a následne nevykonal\nžiadne ďalšie dôkazy na preukázanie zistených skutkových okolností, pričom takýto postup ani žiadnym\nrelevantným spôsobom neodôvodnil. Pritom navrhovateľ riadne preukázal, že poskytol odporcovi úver\npredložením bankového výpisu z účtu, pričom zároveň predložil a riadne označil dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení. Tieto skutočnosti však prvostupňový súd vôbec nezobral do úvahy. V uvedenom prípade\nnebol navrhovateľ povinný preukazovať, že bankový účet, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky,\npatrí odporcovi. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii muselo byť súdu zrejmé, že právny predchodca\nnavrhovateľovi poskytol (previedol) peňažné prostriedky odporcovi na účet, ktorý odporca uviedol v\nZmluve o úvere. Ak aj prvostupňový súd mal za to, že bolo potrebné preukázať, komu uvedený\núčet patrí, bolo jeho povinnosťou vykonať ohľadom tejto skutkovej okolnosti dokazovanie, čo sa však\nnestalo. Prvostupňový súd v odôvodnení Rozsudku jednoznačne a jasne neuviedol rozhodujúci skutkový\nstav, primeraným spôsobom neopísal priebeh konania, neuviedol stanoviská oboch procesných strán\nk prejednávanej veci a ku výsledkom vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, zároveň\ndostatočne nevysvetlil. Navrhovateľ je toho názoru, že skutkové a právne závery prvostupňového súdu\nsú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nNavrhovateľ v závere odvolania namietal, že okresný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom\nrozsahu, pričom právne závery okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd\npostupoval tak, že sa uspokojil iba s tvrdeniami odporkyne v prvom rade, že : „nevie čo to je, aká je\nto spoločnosť a nevie ani to, či si od nich brala úver“ a tým, že odporkyňa v 1. rade uviedla, že podpis\nna Zmluve o úvere je jej podpisom, avšak „nepamätá si sumu a spôsob poskytnutia úveru.“ Okresný\nsúd následne nevykonal žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie zistených skutkových okolností, pričom\ntakýto postup ani žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Pritom navrhovateľ riadne preukázal,\nže poskytol odporcovi úver (predložením bankového výpise z účtu), pričom zároveň predložil a riadne\noznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tieto skutočnosti však prvostupňový súd vôbec nezobral\ndo úvahy. Navrhovateľ je toho názoru, že v prípade, že mal prvostupňový súd za to, že určité skutočnosti\nuvedené v žalobnom návrhu ostali sporné, bolo jeho povinnosťou o tom informovať účastníkov konania a\nvyzvať ich na doplnenie dôkazov, prípadne doplniť dokazovanie v zmysle ust. § 120 ods 1 O.s.p. Navyše\nnavrhovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že nemal v uvedenom konaní povinnosť uniesť dôkazné\nbremeno ohľadom tej skutočnosti, že ku vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov odporcovi v\n1. rade nedošlo, došlo by k popretiu všeobecne akceptovaného názoru, že neexistujúcu skutočnosť\nnemožno dokazovať. Navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že odporcovia vrátili poskytnuté peňažné\nprostriedky, a preto ani nemal povinnosť takú skutočnosť preukazovať (dokazovať). Ak túto skutočnosť\ntvrdili odporcovia, mali práve oni uniesť dôkazné bremeno ohľadom nimi tvrdenej skutočnosti.\n\nS poukazom na znenie ustanovení § 212 ods. 3, 5, a § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. navrhovateľ\nnavrhol, aby odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, doplnil dokazovanie ohľadne vecí, ktoré ostali\nsporné a aby na základe vykonaných dôkazov zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie a odporcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. Pre prípad potvrdenia\nnapadnutého rozsudku navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd vyslovil, že v predmetnej veci je proti\nrozsudku odvolacieho súdu prípustné dovolanie v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p., nakoľko ide o\nrozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rozhodnutie je „po právnej stránke zásadného\nvýznamu“ , lebo rieši právne otázky, ktoré sú významné z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec,\nako aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy, a zároveň\ndotknuté právne posúdenie veci je významné pre vec samú. Ide o riešenie nasledovných otázok, akým\nprávnym režimom ( t. j. režimom Občianskeho alebo Obchodného zákonníka) sa spravuje zmluva o\núvere, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ; ako je potrebné nahliadať na určenie dĺžky\npremlčanej doby pri zmluvách o úvere, v ktorej jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ; konkrétne\nči možno na zmluvu o úvere aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadom dĺžky, začiatku,\nplynutia a trvania premlčanej doby; či možno zákonné ustanovenie, ktoré stanovuje dĺžku premlčacej\ndoby (konkrétne tak ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka), považovať za neprijateľnú podmienku\nv spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n\nK odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu.\nVo vyjadrení uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny. Za správne považujú závery\nokresného súdu o premlčaní navrhovateľom uplatneného nároku na základe aplikácie ustanovení o\n\nochrane spotrebiteľa a ustanovení Občianskeho zákonníka aj s poukazom na súdnu prax, prezentovanú\nrozsudkami Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18C/109/2011, Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.\n61Cb/221/2009-144, Okresného súdu Žilina 6C/253/2008, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,\nč. k. 10C/47/2010-53 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5M Cdo 20/2009.\nPodľa názoru odporcov okresný súd správne vyhodnotil neprijateľnosť zmluvných podmienok týkajúcich\nsa použitia Obchodného zákonníka a dojednania o predĺžení premlčacej doby, ktoré dojednania naviac\nodporcovia nemohli ovplyvniť. Preto odporcovia navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok\nokresného súdu a aby zaviazal navrhovateľa  k náhrade trov odporcov v odvolacom konaní v celkovej\nvýške 83,06 eur, ktoré trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom, a to odmeny za podanie\nvyjadrenia vo výške 61,41 eur, režijného paušálu vo výške 7,81 eur a z DPH vo výške 20 %.\n\nK vyjadreniu odporcov k odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu. V tomto podaní navrhovateľ vyjadril nesúhlas s názorom odporcov o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky o voľbe Obchodného zákonníka. Režim Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov\naplikuje automaticky bez možnosti voľby v zmysle § 263 Obchodného zákonníka, keďže záväzkové\nvzťahy zo zmluvy o úvere majú vždy absolútny charakter. Podľa názoru navrhovateľa zákon o\nspotrebiteľských úveroch nie je normou, na základe ktorej vzniká zmluvný vzťah medzi podnikateľom\na spotrebiteľom, ale tento zákon iba dodatočne „nálepkuje“ už vzniknutý zmluvný vzťah a iba bližšie\nšpecifikuje osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ má za to, že zmluva o\núvere vznikla na základe Obchodného zákonníka, ktorý ako jediný právny predpis v ustanovení § 497\nupravuje zmluvu o úvere ako osobitný zmluvný typ (tzv. absolútny obchodný vzťah). Takto vzniknutý\nzmluvný vzťah následne označil zákon o spotrebiteľských úveroch ako „spotrebiteľský“, nakoľko jednou\nzo zmluvných strán je spotrebiteľ. Navrhovateľ má ďalej za to, že úprava premlčania nie je úpravou, ktorá\nsmeruje k ochrane spotrebiteľa. Odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v Občianskom a Obchodnom\nzákonníku je iba výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých žiadny nesmeruje k ochrane\nslabšej strany (spotrebiteľa). Z komplexnej úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nie je možné\npovažovať len niektoré z ich za výhodnejšie pre spotrebiteľov. Ustanovenia Občianskeho zákonníka\no premlčacej dobe nemusia byť výhodné za každých okolností pre spotrebiteľa ako ustanovenia\nObchodného zákonníka. Ak by došlo k situácii, že by spotrebiteľ vystupoval v zmluvnom vzťahu\nnapr. v pozícii veriteľa, bolo by pre neho výhodnejšie aplikovať režim Obchodného zákonníka vrátane\nustanovení o štvorročnej  premlčacej dobe. Vzhľadom na uvedené a na obsah odvolania navrhovateľ\nnavrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby\nzaviazal odporcov na náhradu trov odvolacieho konania tak, ako budú vyčíslené v priebehu konania.\n\nKrajský  súd, ako  súd odvolací,  vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa  § 212 ods. 1 O.s.p.\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok\nokresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výrokoch rozsudku ako vecne správny potvrdiť\nz týchto dôvodov:\n\nNa základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dospel k správnym\nskutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito závermi a\npodľa § 219 ods. 2 O. s. p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.\n\nNa potvrdenie správnosti záverov okresného súdu o otázke premlčania, vyriešenie ktorej otázky je v\nprejendávanom prípade s poukazom na dátum odstúpenia od zmluvy a dátum podania návrhu primárne\nrozhodujúce pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací súd považuje\nza potrebné poukázať na nasledovné:\n\nJe nepochybné, že rozhodovacia prax všeobecných súdov nebola jednotná v otázke, či premlčanie\nv prípade záväzkov založených úverovou zmluvou sa má posudzovať podľa ustanovení Obchodného\nalebo Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu súčasná právna úprava dáva odpoveď\nna riešenie tejto otázky v prospech aplikácie príslušných  ustanovení Občianskeho zákonníka na\nuvedené právne vzťahy.\n\nPodľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na\npovahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o\núvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke\ndopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§\n\n682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)\na zmluvy o vkladovom účte (§ 716).\n\nPodľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej\nzákonom.\n\nPodľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je\npremlčacia doba štyri roky.\n\nPodľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n\nPodľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n\nPodľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť\n1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na\nnemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho\npremlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať\nplnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto\nskutočností dovolával.\n\nPodľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.\n\nV nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení musí odvolací súd vziať na zreteľ § 5b zákona č.\n250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej\nzmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom.\nMusí by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky\nprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli\núčinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To\nznamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Podľa názoru\nodvolacieho súdu absencia prechodných ustanovení v súvislosti so zavedením účinnosti uvedených\nustanovení do platného právneho poriadku Slovenskej republiky je aj vyjadrením jednoznačného\nstanoviska zákonodarcu k rozdielnemu riešeniu uvedeného problému súdnou praxou v prospech\npoužitia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní aj na právne vzťahy zo zmlúv\no spotrebiteľských úveroch, vzniknuté pred účinnosťou uvedených ustanovení. Tento záver sa podľa\nnázoru odvolacieho súdu prejavil už aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(viď napr. rozsudok zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 4 MCdo 17/2014). Hoci objektívne existuje aj iný názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky na uvedený problém (viď. uznesenie zo dňa 27.8.2015, sp. zn.\n2 MCdo 16/2014), odvolací súd sa s týmto odlišným právnym názorom nemôže riadiť ani stotožniť\nv prejednávanom prípade, pretože právna argumentácia o opodstatnenosti tohto opačného právneho\nnázoru je založená výlučne na aplikácii platného právneho poriadku Českej republiky z dôvodu, že išlo\no vec s medzinárodným prvkom. V argumentácii preto absentuje vyporiadanie sa s platným a účinným\nznením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného na území Slovenskej republiky,\npričom právna argumentácia v tomto rozhodnutí sa prakticky opiera najmä o znenie ustanovenia §\n262 ods. 4 Obchodného zákonníka Českej republiky, v znení zákona č. 501/2001 Sb., ktoré znenie\nnekorešponduje so znením ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka platného a účinného na území\nSlovenskej republiky, ktoré ustanovenie neobsahuje odsek 4.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd považoval právnu argumentáciu navrhovateľa v odvolaní v prospech\naplikácie ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní na daný prípad za nesúladnú s jasne a\n\nzrozumiteľne vyjadreným zámerom zákonodarcu v ustanovení § 52 ods. 2 prednostne aplikovať na\nvšetky právne vzťahy (teda aj premlčanie), ktorých účastníkom  je spotrebiteľ, ustanovenia Občianskeho\nzákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.\n\nPokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd mal vo výroku napadnutého rozsudku výslovne\nrozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 4 O. s. p., odvolací súd sa nestotožnil\ns dôvodnosťou tejto námietky. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie\nobsahuje odkaz na ustanovenie § § 53a Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje generálnu\npovinnosť dodávateľa na základe rozhodnutia súdu nepoužívať zmluvnú podmienku, ktorú súd určil za\nneplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu podľa §\n153 ods. 4 O. s. p. prichádza do úvahy jedine vtedy, ak súd má zámer určiť dodávateľovi generálnu\npovinnosť nepoužívať vo svojich zmluvných vzťahoch takúto neprijateľnú podmienku. Práve na základe\ntejto okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že nie pri každom určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky\nv spotrebiteľskej zmluve by súd musel zároveň rozhodovať aj podľa § 153 ods. 4 O. s. p. Na základe\npreskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd riešil platnosť zmluvných podmienok uzavretej\nzmluvy v rámci riešenia predbežných otázok, nevyhnutných pre posúdenie dôvodnosti navrhovateľom\nuplatnených nárokov, pričom z postupu okresného súdu a ani z jeho rozhodnutia vo veci samej\nnevyplýva, že by bolo zámerom okresného súdu uložiť navrhovateľovi generálnu povinnosť v zmysle §\n53a Občianskeho zákonníka.\n\nS poukazom na to, že podľa vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za správny právny\nzáver okresného súdu o nutnosti aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní\nna predmetný právny vzťah medzi účastníkmi vo vzťahu k navrhovateľom uplatneným nárokom v tomto\nsúdnom konaní, ktorý právny záver bez ďalšieho plne opodstatňuje správnosť výroku napadnutého\nrozsudku vo veci samej, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými právnymi\nargumentmi navrhovateľa, ktorými tiež odôvodňoval svoj názor o nesprávnej aplikácii platného právneho\nporiadku okresným súdom na prejednávanú vec.\n\nK navrhovateľom v odvolaní namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd\npovažuje za potrebné uviesť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je možné zamieňať si s\nnesprávnosťou rozhodnutia. O prípad nepreskúmateľnosti rozhodnutia ide vtedy, ak z odôvodnenia\nrozhodnutia nie je možné zistiť, o aké rozhodné úvahy (skutkové alebo právne) oprel súd svoje\nrozhodnutie. Môže teda nastať situácia, že výrok súdneho rozhodnutia môže byť v konečnom dôsledku\nvecne správny, avšak odôvodnenie tohto rozhodnutia nedáva obraz o tom, ako sa súd vyporiadal s\nrozhodnými otázkami. Na druhej strane môže tiež nastať situácia, že výrok rozhodnutia nie je vecne\nsprávny, avšak nie je možné dospieť k záveru o jeho nepreskúmateľnosti, keďže súd dal odpovede, aj\nkeď nesprávne, na všetky rozhodné otázky.\n\nS poukazom na uvedené úvahy odvolací súd na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného\nsúdu sa nestotožnil s názorom navrhovateľa o jeho nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keďže\nokresný súd v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení napadnutého rozsudku dal\nodpovede na všetky otázky rozhodné pre posúdenie správnosti jeho rozhodnutia v  predmetnej veci a\nuviedol úvahy, ktoré ho viedli k týmto odpovediam na rozhodné otázky.\n\nPodľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže\ns poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo\nvýroku vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozsudku.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že sa nestotožnil ani s dôvodnosťou návrhu navrhovateľa\nna vyslovenie prípustnosti dovolania proti tomuto rozhodnutiu. S poukazom na vyššie uvedené je\nnepochybné, že dovolací súd sa už v dovolacom konaní pod sp. zn. 4 MCdo 17/2014 nepochybne\nzaoberal s otázkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na právne vzťahy,\nzaložené zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom odvolací súd pri tomto rozhodnutí vychádzal z\nprávnych záverov uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.\ns. p. V odvolacom konaní úspešným odporcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\nOdporcovia si uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške83,06\neur, ktoré trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom, a to odmeny za podanie vyjadrenia\nvo výške 61,41 eur, režijného paušálu vo výške 7,81 eur a z DPH vo výške 20 %. Keďže uplatnené\ntrovy právneho zastúpenia odporcov v odvolacom konaní sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v\nznení účinnom v rozhodnom období, odvolací súd priznal odporcom nárok na náhradu trov konania v\nodvolacom konaní tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/26/2013", "guid": "e5abcc48-4899-4efe-b249-324f5326a740:8b84a76a-1c73-4bd6-bdc7-3ef39c7510ab", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "122d9178-c7a7-438b-b3df-4e768ecaa242:38a74e36-3aaf-44cc-89d1-9e45bf0daf13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1", "spisova_znacka": "4MCdo/17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/17/2014 z 25. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 367, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3711214381.1"}, {"guid": "948267ab-4153-4c2b-b76e-7837fc5d8adf:677171cf-6c9e-42f0-a3c7-e899ab074b83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8512202964.1", "spisova_znacka": "2MCdo/16/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/16/2014 z 26. 8. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8512202964.1"}], "citovane_v": []}