{"guid": "f21ddafc-9c65-4425-876f-7faf3f1aa2b6:05d0f581-acda-48f3-919a-5e096844a3e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3214204501.1", "spisova_znacka": "6Co/791/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/791/2015 z 21. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. marca 2016, sp. zn. 6Co/791/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3214204501.1", "identifikacne_cislo": "3214204501", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05d0f581-acda-48f3-919a-5e096844a3e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204501.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204501.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204501.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/791/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204501
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214204501.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS, a.s., IČO: 36
816 337, Suché mýto 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. Q.
nad Q., t. č. bytom F. XX, o zaplatenie 672,73 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. júna 2015, č. k. 5C/91/2014-65, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e    .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd  zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok  na  zaplatenie   sumy
672,73 eur,  ktorá pozostáva z úveru vo výške 597,57 eur, úroku  za poskytnutie úveru vo výške  70 eur a z
poplatkov z omeškania so splácaním úveru  vo výške 5,16 eur.  Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa
21.05.2008 uzavrel ako veriteľ s odporcom   ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č.  70146421,
na základe ktorej  poskytol odporcovi  úverový limit vo výške 996 eur.  Odporca  sa zaviazal zaplatiť
okrem úverovej istiny aj  úroky  vo  výške 2,14% mesačne a poistné  za poistenie  schopnosti splácať
úver vo výške   0,65% aktuálneho dlhu za každé poistné obdobie - jeden mesiac.  Podľa všeobecných
obchodných podmienok  je veriteľ oprávnený v prípade  omeškania dlžníka žiadať poplatok z omeškania
vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní viac ako 15
dní.  Odporca uhradil 2.070,41 eur a žiadnu ďalšiu splátku neuhradil . Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Okresný súd rozhodol  vo veci bez jeho prejednania na pojednávaní  podľa § 115a ods. 2 O.s.p.,
keďže išlo o drobný spor a na základe listinných dôkazov, ktoré produkoval navrhovateľ.  Z dokazovania
zistil, že dňa 21.05.2008  bola  medzi účastníkmi  konania  uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č.
70146421, na základe ktorej navrhovateľ poskytol  odporcovi úver  s limitom 30.000 Sk (995,82 eur). V
zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené  so
spotrebiteľským úverom. Odporca vyčerpal z úveru 1.108,97 eur a navrhovateľovi uhradil  2.070,41 eur.

Okresný súd aplikoval  na svoje skutkové zistenia ustanovenia § 2  písm. b), § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 2 a 3
zákona č. 288/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom  ku dňu uzavretia zmluvy a dospel
k právnemu záveru, že uplatnený  nárok navrhovateľa nie je oprávnený , pretože  v zmluve absentuje
ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
preto  sa  úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.  Odporca bol tak povinný vrátiť  navrhovateľovi
iba istinu úveru. Odporca  z úveru čerpal 1.108,97 eur a celkom  splatil  2.070,41 eur, teda viac, než bol
povinný  zaplatiť. Navrhovateľ aj bez právneho  dôvodu  započítal  platby odporcu  na úroky a poplatky
a žiadal  ďalšie poplatky a úroky. Všetky  platby odporcu je potrebné započítať na istinu, čím bola táto



celá splatená. Okresný súd ďalej konštatoval, že  v zmluve dojednané  poplatky z omeškania nemajú
oporu  v zákone,  sú  s ním v rozpore, a preto sú  neplatné. Poplatky z omeškania sú  sankciou  iba
v prípade  omeškania   nájomcu bytu s platením nájomného alebo   úhradou  za plnenie poskytované
s užívaním bytu.  Akcentoval, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch
jasne a zrozumiteľne zaviedlo  náležitosť  zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené  so spotrebiteľským  úverom, vypočítané podľa údajov
platných  v čase uzatvorenia  zmluvy o spotrebiteľskom úvere.  Náležitosť RPMN tak   mala  a mohla
byť v zmluve uvedená, keď navrhovateľ mal vychádzať z údajov platných v čase   uzatvorenia zmluvy.

Úspešnému odporcovi  náhradu trov konania podľa  § 142 ods. 1 O.s.p.  nepriznal, keďže si ju neuplatnil.

Proti tomuto  rozsudku  navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok   okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť  na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil  náhradu trov  odvolacieho konania.  Deklaroval
uplatnenie odvolacích dôvodov  podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) a  § 221 ods. 1 písm.  f) O.s.p.
Vo svojom odvolaní namietal  záveru okresného súdu, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosť
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (rozumej zákona o spotrebiteľskom úvere).  Domnieva sa, že
na predmetnú revolvingovú zmluvu  nemožno aplikovať ustanovenia ZoSÚ, ale predmetná zmluva
vyžadovanú podmienku  spĺňa.  V zmluve  je upravené, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov
sa určuje podľa článku 5.4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou
zmluvy. V zmysle článku 5.4 VOP ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiacich s týmto
úverom je sadzba, ktorá sa počíta  na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého  spotrebiteľského úveru. V príklade nákladov a splátok
je uvedená presná výška RPMN.  V zmysle článku 5.4 VOP ročná percentuálna miera nákladov
spotrebiteľa súvisiacich  s týmto úverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených  so spotrebiteľským úverom  a výšky poskytnutého  spotrebiteľského
úveru podľa vzorca uvedeného v Sadzobníku poplatkov veriteľa, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere.
Prílohou č. 4 je formulár  o zmluvných   podmienkach  o spotrebiteľskom úvere, ktorý je taktiež
neoddeliteľnou  súčasťou zmluvy o úvere.   Formulár o zmluvných podmienkach  o spotrebiteľskom
úvere v bode 3 výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca   z návrhu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29%.  Ustanovenie §  273 Občianskeho zákonníka stanovuje,
že  časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými  alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu  známe alebo k návrhu  priložené.  Táto zákonom stanovená podmienka
bola splnená,  keďže  Všeobecné podmienky  poskytnutia úveru sú   vytlačené na druhej strane
zmluvy  revolvingovom úvere č. 70146421 a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom o
zmluvných  podmienkach  zmluvy o spotrebiteľskom úvere.  Podľa § 3 ods. 6 prvá veta  ZoSÚ platí,
že ak nemožno  určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ  najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch
platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a
doplnená, a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.  Na začiatku revolvingového  vzťahu
sa údaj  o ročnej percentuálnej miere nákladov ručiť ako tak dá, pretože  výška úveru , úroky, poplatky
za obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú  zistiteľné. To však už dobre nie je
možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.  Uvedený záver je ešte zvýraznený skutočnosťou, že
dlžníkovi je umožnené splácať poskytnutý úver splátkami akejkoľvek výšky za predpokladu, že táto je
vyššia ako minimálna účastníkmi dohodnutá splátka.  Odporca svojim podpisom  zmluvy potvrdil, že
vzal na vedomie, že Všeobecné obchodné podmienky a ostatné prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, potvrdil, že sa  s nimi riadne oboznámil, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a
prejavuje  súhlas byť nimi viazaný.  Vzhľadom  na to, že odporca si svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver minimálnymi mesačnými splátkami nesplnil,  čím závažne porušil ustanovenia zmluvy o úvere,
navrhovateľ v súlade s článkom 8. bodu 4  VOP odstúpil dňa 06.08.2014 listom  od zmluvy a odporcu
vyzval na úhradu nesplateného úveru.  V zmysle čl. 7. bodu 2 VOP si navrhovateľ uplatňoval v návrhu
na začatie konania  poplatok z omeškania vo výške 8% z každej minimálnej mesačnej  splátky úveru, s
ktorou sa odporca dostal do omeškania o viac ako 15 dní.  Odporca si svoju povinnosť   splácať úver v
súlade s čl.  4. bodu 1 t. j.  platiť minimálne splátky úveru riadne a včas nesplnil a navrhovateľovi   vznikol
oprávnený nárok  aj na zaplatenie poplatku z omeškania.  Podanou žalobou sa  dôvodne domáhal voči
odporcovi  zaplatenia uvedeného poplatku za omeškanie so splácaním  úveru.  V zmysle čl. 7.2 VOP
v prípade omeškania odporcu s úhradou minimálnej splátky úveru je navrhovateľ oprávnený  žiadať



od  odporcu  a odporca je povinný uhradiť poplatok za omeškanie vo výške 8% z každej  minimálnej
splátky úveru, s ktorou  sa odporca  ocitol v omeškaní o viac ako 15 dní.  Z uvedeného vyplýva, že
napríklad ak bola očakávaná mesačná splátka k 31.10.2008 vo výške 82,78 eur a odporcovia sa s jej
úhradou dostali  do omeškania o viac ako 15 dní, navrhovateľ si účtoval poplatok z omeškania vo výške
8% z minimálnej  splátky úveru, teda zo sumy  39,8 eur (39,80x8/100=3,18 eur-obdobie 10/2008 podľa
úverového účtu klienta).  Podľa ust. §  369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného  záväzku alebo jeho  časti, je povinný  platiť z nezaplatenej  sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve.  Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný  platiť
úroky z omeškania podľa predpisov  občianskeho práva.  Ak  záväzok vznikol  zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno  dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej  podľa
predpisov občianskeho práva.  V tomto prípade  poplatok z omeškania vo výške 8% z každej minimálnej
splátky úveru, s ktorou sa odporca ocitol  v omeškaní o viac ako 15 dní, je v súlade  s citovaným ust.
§  369 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe čoho  si navrhovateľ sumu  rovnajúcu  sa poplatku z
omeškania vo výške 5,16 eur  uplatnil dôvodne a má nárok  na jeho zaplatenie.  Do obsahu  základného
práva  na súdnu ochranu  patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré SR ratifikovala  a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.  Reálne uplatnenie
základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana
v zákonom predpokladanej kvalite poskytne.  Okresný súd   svojim rozhodnutím zasiahol do základného
práva žalobcu garantovaného Ústavou SR, právo na súdnu ochranu, nakoľko  mal za to, že rozsudkom
nesprávne posúdil prejednávanú vec.

Odporca sa k odvolaniu  navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd  preskúmal vec v intenciách  ust. § 212 ods. 1 O.s.p.   a zistil, že rozsudok  okresného súdu
je vecne správny, a preto  je potrebné tento  potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.    O odvolaní  navrhovateľa
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu  podľa § 214 ods.  2 O.s.p., v zmysle ktorého
pojednávanie  nebolo potrebné nariaďovať.

Preskúmaním veci  krajský súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych
skutkových a právnych   záverov,  jeho odôvodnenie   zodpovedá kritériám   v ust. §  157 ods. 2 O.s.p.,
je správne, úplné  a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p.   na dôvody rozsudku okresného
súdu   poukazuje, keďže sa s nimi stotožnil.   Súčasne považuje  za potrebné  k odvolacím námietkam
navrhovateľa uviesť nasledovné:

Je nepochybné a účastníkmi nenamietané, že v prejednávanej veci bol zmluvou  o revolvingovom úvere
zo dňa   21.05.2008 založený spotrebiteľský právny vzťah, ktorého obsah sa  spravoval  zákonom  č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda  lex specialis.  Nejde o obchodnoprávny vzťah založený
zmluvou  o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a mali by sa aplikovať na jej obsah
obchodnoprávne inštitúty, ako sa domnieva navrhovateľ.

Úprava náležitostí  spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 zákona č.  258/2001 Z. z. má za cieľ
zabezpečiť  ochranu  spotrebiteľa a sankciou  za  nedodržanie  obligatórnych náležitostí zmluvy  je to,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.  Obligátnou náležitosťou  je podľa § 4 ods. 2 písm.
j) uvedeného  zákona  aj údaj o RPMN.

V prípade  revolvingového úveru  , ako správne uviedol  okresný súd, mala   zmluva obsahovať údaj
o RPMN podľa podmienok platných v čase uzavretia zmluvy a dojednaním  podmienok jej prípadných
zmien.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní  poukázal na VOP, v ktorých je údaj RPMN uvedený a VOP sú súčasťou
zmluvy o úvere,  k tomu je potrebné uviesť, že VOP v danom prípade sú spracované    netransparentne,
malým písmom, s odkazom na ďalší dokument „tzv.  Príklad nákladov a splátok úveru“, ktorý podľa bodu
5.4. je 12% násobkom  mesačnej  úrokovej  miery uvedenej v zmluve o úvere. V zmluve o úvere je
pritom takmer nečitateľným písmom  uvedená úroková  miera 2,14% mesačne.  Takto uvedené  údaje
sú jednak  nečitateľné a neobsahujú transparentne „cenu úveru“, ktorá je pre spotrebiteľa potrebná na
porovnanie  a ekonomicky výhodnejšie rozhodnutie, od ktorých subjektov požiada o úver.  Zmyslom a



účelom  tohto údaju v úverovej zmluve je preto poskytnutie transparentnej  informácie  spotrebiteľovi, ale
má zmysel aj   z hľadiska ochrany podnikateľského prostredia a konkurencie pred takýmito praktikami.

Okresný súd  preto správne považoval poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, keďže úverová
zmluva neobsahuje  obligatórnu náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.  j) cit. zákona.

Pre úplnosť odvolací súd  dodáva, že navrhovateľ v konaní  neprodukoval žiadny listinný dôkaz o tom,
že s odporcom uzavrel písomne aj zmenu zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa úverový
limit  zvýšil, keď v zmysle  predloženej zmluvy bol úverový  limit iba 30.000 Sk (995,82 eur). Pokiaľ
odporca  čerpal aj  nad uvedenú sumu, potom už by šlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
na základe plnenia bez právneho dôvodu (§ 451  Občianskeho zákonníka).

V každom prípade, vzhľadom  na preukázané  čerpanie finančných prostriedkov vo výške 1.108,97
eur a odporcom uhradenú  sumu 2.070,41 eur, keď navrhovateľov nárok  predstavuje len sumu, ktorú
odporcovi poskytol, potom uplatnený   nárok  nemôže  požívať súdnu ochranu  a okresný súd ho
správne zamietol.  Správne rozhodol okresný súd aj o príslušenstve  uplatneného nároku, ktoré v danej
veci navrhovateľ uplatnil ako poplatok z omeškania.  Poplatok z omeškania  je  sankciou v prípade
omeškania  nájomcu s platením nájomného   resp. preddavkov za služby spojené s užívaním bytu (§
697 Občianskeho zákonníka).  Poplatok z omeškania je preto v danej veci v rozpore so zákonom (§ 39
Občianskeho zákonníka), preto  tento nárok  nie je tiež oprávnený.

Z dôvodov uvedených vyššie, je rozsudok  okresného súdu správny a zákonný, a preto ho bolo potrebné
potvrdiť.

Úspešný odporca v odvolacom konaní náhradu trov  nežiadal, preto podľa § 224 ods. 1 v spojení  s §
142 ods. 1 a§ 151 ods. 1 mu táto náhrada nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/91/2014", "guid": "22aeaa75-761a-4c16-9c8a-a484c3688cef:6823390c-da5c-4c7e-9f8c-3626ecf439d4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}