{"guid": "abca5bbd-98d4-471c-b924-dab02336252a:e9566910-5131-4d87-9a01-e51337dbc0b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3214204602.2", "spisova_znacka": "6Co/1101/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/1101/2015 z 11. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. júla 2016, sp. zn. 6Co/1101/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3214204602.2", "identifikacne_cislo": "3214204602", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2016-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9566910-5131-4d87-9a01-e51337dbc0b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204602.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204602.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204602.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1101/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204602
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214204602.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobkyne: J. X., narodená XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/X, 95X XX U. nad U., proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 1. októbra 2015, č. k. 4C/186/2014-73 a
uzneseniu zo dňa 9. novembra 2015, č. k. 4C/186/2014-86, takto

r o z h o d o l :

I.  P o t v r d z u j e    rozsudok okresného súdu.

II.  P o t v r d z u j e    uznesenie okresného súdu.

III. Žalobkyni nárok na  náhradu  trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a  .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd  ako súd prvej inštancie v bode I. zrušil  rozsudok  Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného   spoločnosťou  Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom  Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35922761,  sp.  zn.  SP 10712/14 zo dňa  05.11.2014. V bode  II.  určil, že zmluva o
úvere č.  301900578 zo dňa 04.10.2012, uzatvorená   medzi  žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou
ako dlžníčkou, je bezúročná a bez poplatkov.  V bode III.  nepriznal žalobkyni  náhradu trov konania.

I.
2. Rozsudok  vychádza zo skutkových  zistení, že sporové  strany uzavreli  dňa   04.10.2012 zmluvu
o úvere, na základe ktorej  žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni  ako dlžníčke úver vo výške  700
eur. V rovnaký  deň - 04.10.2012, uzavreli  strany sporu rozhodcovskú zmluvu. V zmysle  bodov 1
a 2, čl. II. „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 301900578 zo dňa 04.10.2012, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) Pred Stálym rozhodcovským súdom (podľa čl. I Stálym rozhodcovským súdom sa rozumie Stály
rozhodcovský súd zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „ stály rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15
kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť
o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca stanovený
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,



b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ akákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie zmluvy o úver na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť sa rozväzovaciu
podmienku tejto doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.\"
3. Stály rozhodcovský  súd, ktorému žalovaný  doručil návrh  dna 13.10.2014, vyzval  žalobkyňu
písomnou výzvou  zo dňa 13.10.2014 na vyjadrenie  k návrhu, t. j.  aby v lehote 10 dní  od doručenia
výzvy  písomnú  žalobnú odpoveď.

4. Stály rozhodcovský súd  vydal dňa 05.11.2014 rozsudok,  ktorým uložil  žalobkyni zaplatiť  žalovanému
známy úrok  vo výške  108,29 eur, známy úrok z omeškania  vo výške  170,13 eur, poplatok za
upomienky 20 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 262,37 eur, všetko v splátkach po 120 eur
mesačne, splatných  vždy k poslednému  dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti  rozhodnutia,
pod následkom  straty výhody splátok a výkonu  rozhodnutia  v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky riadne a včas.  Uvedený rozsudok  prevzala žalobkyňa  15.11.2014. Rozsudok  nadobudol
právoplatnosť dňa 08.12.2014 a vykonateľnosť 11.12.2014.

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, aby sa vyhla
exekúcii. Dlh plácala zrážkami zo mzdy. Uhrádzala to prostredníctvom Poštovej banky a finančnú
hotovosť nosila aj priamo pani Mišákovej. Uhradila už viac ako tisíc eur. Bola sa informovať v kancelárii
Pohotovosti kde jej povedali, že stále dlží sumu 1 242 eur. Nevie ako to bude ďalej. Keď podpisovala
zmluvu tak jej bolo povedané že bude splácať po 138 eur, že podpísala zmenku nevedela. Povedali
jej, že úrok je tam 542 eur. Nevedela že spor bude prejednávať Stály rozhodcovský súd. Osoba s
ktorou podpisovala zmluvu jej zmluvu ani iné podmienky neprečítala. Nerozumie pojmu rozhodcovská
zmluva. Je v súčasnosti zamestnaná v Nemocnici 3. súkromná. Zrážky sa jej už nevykonávajú, lebo si
to dala zrušiť. Zrážky sa jej vykonávali na základe žiadosti Pohotovosti. Zrážky jej zrušili tak, že bola
za účtovníčkou, podpísala že nesúhlasí so zrážkami a bolo to zrušené. Po tom ako podpísala nesúhlas
so zrážkami, asi po dvoch mesiacoch jej prišiel rozsudok. Vedela keď podpisovala zmluvu o úvere že
podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy. To tam bolo. V súčasnosti dlh nespláca. Zatiaľ jej neprišli výzvy.
Nemá vedomosť že by sa viedla exekúcia.  Okresný súd  konštatoval, že žalobkyňa podala žalobný
návrh včas v zmysle  § 41 ods. 1 zákona č.  244/2002 Z. z.  o rozhodcovskom  konaní  v znení účinnom
do 31.12.2014.

6.  Na základe  skutkových zistení posudzoval právny vzťah  strán sporu  vzniknutý zmluvou  o úvere
ako spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka,  ktorý vyžaduje  súdnu  kontrolu  za
účelom ochrany spotrebiteľa.  Citoval článok 3  smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach  v spotrebiteľských zmluvách,  ustanovenia § 53 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7.  Pri rozhodovaní rozhodcom vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobkyňa
domáhala boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa i z dôvodu, že
boli porušené predpisy pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá
medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným nebola dojednaná individuálne, súd ju považuje za
neprijateľnú (nekalú) podmienku a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi
neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči žalobkyni spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa
vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom
a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa
všeobecným súdom.  Rozhodcovská zmluva zo dňa 04.10.2014 nebola individuálne dojednaná a jej
obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť. V danom prípade žalobca na základe predmetnej rozhodcovskej
doložky vec predložil na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu, resp. rozhodcovi, ktorého
si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný podľa všeobecných právnych predpisov o
občianskom súdnom konaní. Žalobkyňa (spotrebiteľka) týmto stratila právo brániť sa voči nárokom
uplatneným návrhom žalobcu na začatie konania na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám žalobca,
ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp.
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. O nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ



(ako zmluvná strana) má podľa nej (jej znenia) možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
všeobecným súdom, ale ak sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa
(žalobcu), spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa-žalobkyne,  a
to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08,
C-473/00, C-243/08, C-168/05). V danej veci zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej
zmluvy vylučujú za určitých podmienok uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská
zmluva zo dňa 04.10.2012 nebola individuálne dojednaná a dlžník -žalobkyňa pri podpise zmluvy
nemohla ovplyvniť jej podstatu a zmysel.

8. Žalobkyňa sa domáhala  aj určenia, že zmluva o úvere   zo dňa  04.10.2012 číslo  301900578 je
bezúročná a bez poplatkov.

9. Okresný súd  po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy dospel k právnemu záveru,  že v zmluve
absentujú  náležitosti, ktoré  vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona
č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení  účinnom  v rozhodnej dobe (04.10.2012).  Zmluva
o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu  mieru nákladov, termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov  z iných poplatkov a ani priemernú  hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku  dňu podpisu  zmluvy, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 cit. zákona za príslušný
kalendárny štvrťrok.   V dôsledku absencie  zákonných náležitostí je zmluva v zmysle § 11  citovaného
zákona  bezúročná a bez poplatkov.

10. Konštatoval, že  žalobkyňa zaplatila  žalovanému  cca 1.000 eur a žalovaný od nej požaduje ďalšie
nároky, ktoré uplatnil  na rozhodcovskom súde (úrok, poplatky), preto  je daný naliehavý právny záujem
žalobkyne na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže je  neistota o existencii záväzkového
práva, o výške dlhu, ktorého uspokojenia sa žalovaný môže domáhať aj na základe dohody o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov.

11. O náhrade trov konania okresný súd  rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej  len „O.s.p.“) a úspešnej  žalobkyni  náhradu trov nepriznal, lebo  ich neuplatnila.

12. Proti  tomuto rozsudku  žalovaný podal včas odvolanie, v ktorom  deklaroval  uplatnenie odvolacích
dôvodov, uvedených  v ust. § 205 ods.  2 písm. c), d) a f) O.s.p., nakoľko  je toho názoru,  že Okresný
súd Bánovce nad Bebravou neúplne zistil skutkový  stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že napadnuté  rozhodnutie Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou vychádza z nesprávneho právneho  posúdenia veci. Je nepochybné, že rozhodcovská
doložka, dohodnutá medzi žalobcom  a žalovaným je tzv.  nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko  umožňuje každej  zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania.  Už len z tohto pohľadu rozhodcovská  doložka
nevyžaduje   od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.   Takýto
právny názor  vyslovil v uznesení  zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011 aj Krajský súd v Bratislave.
Platnosť právneho úkonu  naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré   môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí.  Dôležité je teda to, či zmluva v čase
jej uzavretia sama  osebe umožňuje alebo neumožňuje  spotrebiteľovi uskutočniť  voľbu medzi súdom
alebo alternatívnym riešením  sporu. Nie je vôbec dôležité, čo  sa môže stať v budúcnosti.   Prijatie
takejto argumentácie  by znamenalo pre žalovaného  len jediné, a to  úplné  znemožnenie  využitia
rozhodcovského konania pre žalovaného (a teda aj každého  dodávateľa).  Pritom je zrejmé, že z
ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ v žiadnom prípade  nevyplýva úmysel  zákonodarcu zakázať
rozhodcovské konanie  úplne, ale iba ho obmedziť.   Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka
naviac treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice.  Podľa  písm. q) ods. 1 prílohy
tejto  smernice je zakázané  iba dojednanie, aby  spotrebiteľ riešil  spory nepodliehajúce  právnym
ustanoveniam výhradne arbitrážou. Okrem toho, nie je splnená  ani podmienka existencie sporu
nepodliehajúceho právnym ustanoveniam.  Treba len zdôrazniť, že platné a účinné  ustanovenia týkajúce
sa  spotrebiteľských úverov sú  vo vzťahu k právnej  úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku (aj keď ani táto zásadne  rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex
posterior, a teda jednoznačne  majú prednosť pri aplikácii.



13. Prípustnosť rozhodcovských  doložiek  v spotrebiteľských sporoch  vyplýva aj  zo súdnej judikatúry a
odbornej literatúry. Legitimita  a legalita rozhodcovského rozsudku  na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej účastníkom  bol žalovaný,  bola o. i.  priznaná právoplatným  uznesením Krajského súdu  v
Prešove zo dňa 31. mája  2011, č k. 7Cob/43/2010.  Rozsudkom  Najvyššieho súdu  ČR zo dňa 29. júna
2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri  pripustení  rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom  spore
uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že
text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje
medze a v žiadnom prípade  ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
Medzi žalobcom  a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená  rozhodcovská zmluva, a to na
samostatnom liste papier, oddelene od samotnej zmluvy o úvere.

14. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p.   o povinnosti  nahradiť  trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.  Toto rozhodnutie žalovaný považuje za nesprávne.  Voči  vyššie
citovanému rozsudku  žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie.

15.   Žalovaný  formuloval odvolací petit tak,  aby  odvolací súd  podľa ust. § 221 ods. 1 písm.  h)
O.s.p.  v platnom znení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k.  4C/186/2014, zo dňa
01.10.2015 zrušil  a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.  Zároveň  žalovaný  žiada úhradu  trov konania,
ktoré mu vznikli, vrátane  trov odvolacieho konania.

16. Žalobkyňa  v písomnom  stanovisku k odvolaniu žalovaného  žiadala rozsudok  okresného súdu
potvrdiť.

17. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.  Civilný sporový  poriadok  (ďalej  len
„CSP“).

V zmysle  intertemporálnej  úpravy v ust. §  470 ods. 1  CSP, ak nie je ustanovené  inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd  ako súd odvolací, prejednal  odvolanie  strán  sporu podľa CSP,  jeho ustanovení  v §  355
a nasl.

18. V zmysle  § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde  sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento  zákon neustanovuje inak.

19. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom  odvolania (§ 379) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1).

20. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako  ho zistil  súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak  dokazovanie zopakuje  alebo doplní (§ 383).

21. V zmysle ust. §  380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú  procesných podmienok,  prihliadne odvolací
súd, aj keď  neboli  v odvolacích dôvodoch uplatnené.

22. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací  súd  rozhodnutie  súdu  prvej inštancie zruší, len
ak  neboli  splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd  nesprávnym procesným  postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,  že došlo  k porušeniu
práva  na spravodlivý proces, ak tento  nedostatok nemožno  napraviť v konaní  pred odvolacím súdom.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie  prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

24. Podľa odseku 2 citovaného  ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v odôvodnení  obmedziť  len na  skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na  zdôraznenie správnosti
napadnutého  rozhodnutia ďalšie dôvody.



V CSP sú v druhej hlave upravené spory s ochranou  slabšej strany, medzi ktoré podľa dielu prvého patria
aj spotrebiteľské spory, čím sa  legislatívne  upravili vo  vnútroštátnom procesnom  predpise princípy
Smernice Rady  93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach  v spotrebiteľských zmluvách v
znení  smernice  Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011.

25.  Odvolací súd preskúmaním veci  podľa vyššie uvedených zásad dospel  k právnemu záveru, že
rozsudok  okresného súdu  je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny. O odvolaní
rozhodol bez nariadenia  pojednávania, pretože nebolo potrebné zopakovať dokazovanie  a nevyžadoval
to  dôležitý verejný záujem  (§ 385 ods. 1 CSP).

26. Okresný súd  sa vo svojom   rozhodnutí  vo veci samej  vyporiadal správne so všetkými  právne
významnými   skutočnosťami  z hľadiska procesného, ako aj   hmotnoprávneho, jeho rozhodnutie je
úplné  a presvedčivé, preto v zmysle  citovaného ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom
rozsahu  identifikoval s odôvodnením napadnutého  rozhodnutia.  Súčasne  na  zdôraznenie  správnosti
rozhodnutia  okresného  súdu, k obsahu odvolania žalovaného  považuje za potrebné uviesť nasledovné:

27.  Žalovaný  uplatnil vo svojom odvolaní  odvolací dôvod  spočívajúci v nesprávnom skutkovom  a
právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.  - teraz   § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

Nesprávny skutkový záver    je spôsobilým odvolacím dôvodom  vtedy,  keď  súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p.   (teraz  § 191 CSP). Dôkazy  súd hodnotí  podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz  jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom   starostlivo
prihliada  na všetko, čo vyšlo  počas konania najavo.

28.  Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní  platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom  z
hľadiska ich pravdivosti  a dôležitosti  pre rozhodnutie.

29. Nesprávne  právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím  dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje  správny
právny predpis, avšak tento nesprávne  interpretuje.

30.  Žalovaný  v odvolaní namieta nesprávny skutkový  a právny záver okresného súdu  v otázke
posudzovania  rozhodcovskej zmluvy a z nej vyplývajúcej právomoci  rozhodcovského súdu na konanie
a rozhodnutie a na  podporu svojho názoru poukazuje na odbornú   literatúru a rozhodnutia súdov v
analogických prípadoch. Akcentuje, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená  na samostatnom liste
papiera,  oddelene od samotnej Zmluvy o úvere, čím naznačuje, že  išlo  o individuálne dojednanú
rozhodcovskú   zmluvu a z tejto skutočnosti  plynúce   konzekvencie.

31. Krajský súd  názor žalovaného nemohol akceptovať, pritom vychádzal  z konštantnej  iudikatúry  k
problematike rozhodcovských zmlúv a rozhodcovských  doložiek, ktoré  sú v kolerácii s právnou úpravou
spotrebiteľských vzťahov vo vnútroštátnej  úprave ako aj s komunitárnym právom.

32.  Riešenie  sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských  zmlúv na rozhodcovskom súde na základe
rozhodcovskej  zmluvy resp.  rozhodcovskej doložky znamená:
i) obchádzanie  dôležitého   prvku  únijového práva, ktorý   predstavuj e  ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok  v spotrebiteľských zmluvách
ii) absenciu   individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktoré
spôsobujú  hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných  strán v neprospech spotrebiteľa.

33. Nedošlo k platnému  dojednaniu  rozhodcovskej zmluvy, keďže v spotrebiteľskej zmluve je možné
takéto dojednanie   len individuálne a v danej   veci  ide  o formulárový  typ  zmluvy, ktorej obsah  žalobca
nemohol nijakým spôsobom  ovplyvniť a mohol ju ako  celok  iba odmietnuť alebo podpísať.

34. Nič na tomto závere nemení  ani  to, že  rozhodcovská zmluva je uzavretá na  osobitnom liste.  Je
nepochybné, že tak  zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva boli uzavreté v jeden deň - 04.10.2012,
teda je evidentné, že  žalobkyňa nemala žiadnu  možnosť ovplyvniť ich  formulárový  obsah, teda
mohla obe listiny iba podpísať alebo ich  ako celok odmietnuť. Napokon  samotná  žalobkyňa vo svojej
účastníckej výpovedi uviedla, že osoba, s ktorou  rokovala,  jej  listiny neprečítala. Sama  nerozumie



ani pojmu rozhodcovská zmluva. Žalovaný  na toto tvrdenie žalovanej  vôbec nereagoval,  i keď  jeho
zaťažovala povinnosť  preukázať, že išlo o individuálne  dojednanú rozhodcovskú zmluvu (§ 53 ods. 3
in fine Občianskeho zákonníka), preto  platí, že nešlo o individuálne dojednanú  rozhodcovskú zmluvu,
ako sa to  snaží  interpretovať žalovaný.

35. Ak  rozhodcovský súd  vydal rozsudok  na základe neplatne  dojednanej rozhodcovskej  zmluvy, ide
o porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré  spôsobujú, že rozsudok
vydal subjekt  bez potrebnej  právomoci, teda správne okresný súd  tento rozsudok zrušil  v súlade so
zákonom a napokon  aj v kolerácii  s rozhodovaním súdov  v analogických prípadoch.

II.
36.  Uznesením  okresného súdu zo dňa  09.11.2015, č. k.  4C/186/2014-86, bolo uložené  žalovanému
zaplatiť súdny poplatok  za návrh v sume 331,50 eur na účet tamojšieho súdu, do 15 dní  od
právoplatnosti uznesenia.

37. V odôvodnení  uznesenia uviedol, že žalobkyňa je osobne  oslobodená od súdneho poplatku podľa
§ 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení  neskorších predpisov a súd
jej návrhu vyhovel, poplatková povinnosť prešla na žalovaného podľa § 2 ods. 2 cit. zákona.

38. Proti tomuto uzneseniu žalovaný  podal odvolanie. Podľa jeho  názoru, okresný súd  zaviazal na
úhradu súdneho poplatku  nesprávny subjekt, keďže  žalobkyňa nepodala podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
procesný návrh na  náhradu trov konania, ktorými  v zmysle § 137 o.i. je aj  súdny poplatok.  Navrhol
preto uznesenie  okresného súdu zrušiť.

39. Uznesenie okresného súdu o uložení poplatkovej povinnosti  žalovanému zodpovedá  zákonu,  a
preto  bolo potrebné toto potvrdiť  podľa § 387 ods. 1 CSP.

40. Žalovaný v odvolaní  sa mysle domnieva, že okresný súd uložil poplatkovú povinnosť nesprávnemu
subjektu, pretože predmetným uznesením okresný súd  nerozhodol o náhrade trov konania podľa § 142
ods. 1 resp. § 151 ods.  1 O.s.p., ale  o poplatkovej povinnosti podľa zákona č.  71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.

41. Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. za) cit. zákona osobne oslobodená  od súdnych poplatkov, v
konaní bola úspešná, preto podľa § 2 ods. 2 cit. zákona poplatková povinnosť zaťažuje  žalovaného,
ktorý nie je  od poplatkovej povinnosti oslobodený.

42. Vzhľadom  na uvedené je uznesenie  okresného súdu  správne.

43. V odvolacom konaní  úspešnej  žalobkyni  žiadne trovy  konania  nevznikli, preto  jej nárok na ich
náhradu  nebol priznaný  (§ 396 ods. 1 v spojení  s § 255 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie     n i e    je    p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/186/2014", "guid": "fb0c2978-9b25-433d-b663-f512c7cdeb3c:abe0d9e7-2127-41b6-9304-e65aeb07b365", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}