{"guid": "4f2716fd-6d50-453c-bf11-04293f5d7aed:794298a1-91c0-4ae3-bf8e-1d2e70ab752e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3512210656.4", "spisova_znacka": "5Co/412/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/412/2015 z 12. 1. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 12. januára 2016, sp. zn. 5Co/412/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3512210656.4", "identifikacne_cislo": "3512210656", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-01-12", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/794298a1-91c0-4ae3-bf8e-1d2e70ab752e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3512210656.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3512210656.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3512210656.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 5Co/412/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3512210656\nDátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3512210656.4\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov\nJUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.\nso sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so\nsídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo\nspravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej\nujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.\nseptembra 2014, č.k. 6C/252/2012-84, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia\nsumy 1.162,30 Eur z titulu majetkovej škody a sumy 232,46 Eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu\nnečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade zákona č. 514/2003 Z. z. a o trovách konania rozhodol tak,\nže odporcovi ich náhradu nepriznal. Súd prvého stupňa po právnej stráne svoje rozhodnutie odôvodnil\nust. § 3 ods. 1 a/, d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 3, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1,\n2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len\nzákon č. 514/2003 Z. z.), ako aj ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Súd\nprvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,\nPhD. podal dňa 27.10.2009 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie proti povinnému Miroslavovi Černajovi na základe exekučného titulu - Rozsudku\nStáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 07514/09 zo dňa 08.07.2009, právoplatného dňa 17.08.2009\na vykonateľného dňa 20.08.2009. Listom zo dňa 09.12.2009 exekučný súd vyzval právneho zástupcu\noprávneného, aby súdu predložil fotokópiu zmluvy o úvere vrátane všeobecných zmluvných podmienok.\nOprávnený na predmetnú výzvu v stanovenej lehote nereagoval, v nadväznosti na čo súd prvého stupňa\nuznesením č. k. 7Er/568/2009-9 zo dňa 09.12.2010 exekučné konanie podľa ust. § 104 O.s.p. zastavil a\noprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 60,21\nEur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Voči predmetnému uzneseniu podal oprávnený dňa\n30.12.2010 odvolanie, na základe čoho Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 4CoE/33/2011-22 zo\ndňa 29.04.2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekučného konania\npotvrdil a vo výroku o náhrade trov exekučného konania zrušil. Na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok, keď v konaní nepovažoval za preukázané\nzákladné predpoklady pre skúmanie úradného postupu súdu, resp. vydania nezákonného rozhodnutia\nsúdom v konaní vo veci udelenia poverenia pre vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského\nrozsudku, ktorá bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 7Er/568/2009. Z priloženého spisu zistil,\nže exekučný súd exekučné konanie zastavil, pričom pre takýto postup súdu zákon neustanovuje\nžiadnu lehotu. Skutočnosť, že exekučné konanie bolo zastavené, nie je podľa jeho názoru jediným\n\npredpokladom, kedy je možné preskúmať predmetné rozhodnutie z pohľadu možného škodového\nnásledku na podklade zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko predmetné rozhodnutie v tejto veci nebolo\nodvolacím, resp. dovolacím súdom pre nezákonnosť zrušené. Okrem toho zdôraznil, že navrhovateľ do\nskončenia dokazovania nepredložil žiaden relevantný doklad, že si svoj nárok riadne uplatnil u odporcu,\nhoci bol na to v rámci predvolania na pojednávania riadne vyzývaný. Mal za to, že prenášanie dôkazného\nbremena na odporcu, aby jeho súd vyzval na predloženie predmetného spisu, nemá žiadnu oporu v\nzákone. Z týchto dôvodov sa podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol\npre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému\nodporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám\nuvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa mu\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v\nkonaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),\nsúd prvého stupňa nesprávne právne posúdil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust.\n§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nDoteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli\nuplatňované a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietal, že súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu\npostupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie\npojednávania. Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich\nk tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania\nvylúčiť, pričom okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na\nvylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti, nemožno\ntohto sudcu považovať za nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov. Čo sa\ntýka konečného rozhodnutia vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do\núvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania\npodľa ust. § 109 ods. 2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil\ns podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie\nnariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal navrhovateľ možnosť vyjadriť sa k\ntvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho\nrozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané\nlehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu\nnenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy navrhovateľ ako\nstrana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto\ndôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.\nKontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam\nprotistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy.\nČo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal\nna skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek\ndôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho\nkonania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa\nk tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy,\npričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd\nvykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé,\nči išlo o listiny založené v exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ\ndokazovaním, ktoré obsah a rozsah si určil sám, kedy navrhovateľ žiadal vykonať dokazovanie všetkými\nlistinami, ktoré tvoria exekučný spis. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala\nsúvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej\nsúvislosti konaním dlžníka povinného. Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode,\nktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne\nspracovanie textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku\nvôbec nie je zrejmé akou úvahou súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako\nsa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej\na skutkový základ v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými\ndôvodmi opísanými tými istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že\nnáklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym\ntitulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť\n\nzodpovednosť. Navrhovateľ hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania\npredložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého\nvyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj po podaní návrhu škoda ďalej narastá.\nZdôraznil, že predložil ako dôkaz o vzniku škody Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým\nústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave a namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné\ndokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva,\nktoré konkrétne náklady boli navrhovateľom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky.\nPoukázal na to, že znalecký posudok preložil až po roku a pol od podania žaloby z dôvodu zložitosti\njeho vypracovania, čo je zreteľný doklad o tom, že určenie výšky škody a jej jednotlivých zložiek je\nzložitou odbornou otázkou, ktorú súd nemôže vyriešiť sám prostredníctvom vykonávaných dôkazov.\nVzhľadom na plynutie premlčacích dôb bol pritom navrhovateľ nútený uplatniť svoje nároky včas, a\nto aj v situácii, kedy vedel výšku škody určiť len odhadom a nebol priestor na získanie znaleckého\nposudku. Ďalej namietal, že súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo\nk porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o\nnávrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup\nnenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne\nrozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil\nsvoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Uviedol, že sú irelevantné úvahy\nsúdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil a tiež sú irelevantné úvahy o\npodstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v právnej\nsfére navrhovateľa nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe\nnastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Okrem toho zdôraznil, že\nak bol doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh navrhovateľa\nna prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie\no porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej\nsťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd prvého stupňa povinný pred samotným rozhodnutím\nvo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, v súvislosti s čím poukázal na rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014. Žiadal preto, aby krajský súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.\n\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na\nust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s vecne správnym odôvodnením súdu prvého stupňa,\nna ktoré v podrobnostiach poukazuje.\n\nSúd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení\nskutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvého stupňa\nich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.zn.\nIII ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku navrhovateľa.\nRozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorým na základe\ntýchto premís prvostupňový súd dospel sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne aj\nspravodlivé.\n\nNavrhovateľ založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný súd\nrozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 26.01.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o\nudelenie poverenia, pričom konanie na exekučnom súde začalo dňa 05.10.2009, t.z. že k rozhodnutiu\no žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pričom omeškanie\npredstavuje viac ako 478 dní.\n\nAko vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, žiadne z týchto tvrdení sa nezakladá\nna pravde.\n\nAko správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu\nstotožňuje, navrhovateľ podáva žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prostredníctvom\nsúdneho exekútora na exekučný súd dňa 27.10.2009. Listom zo dňa 09.12.2009 exekučný súd vyzval\n\noprávneného na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok, oprávnený však na\nsúdnu výzvu nereagoval a exekučný súd uznesením č.k. 7Er/568/2009-9 zo dňa 09.12.2010 exekučné\nkonanie podľa ust. § 104 O.s.p. zastavil. Krajský súd v Trenčíne po odvolaní oprávneného uznesením\nč.k. 4CoE/33/2011-22 zo dňa 29.04.2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o\nzastavení exekučného konania potvrdil.\n\nOdvolací súd v tomto prípade v prvom rade zdôrazňuje, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\nlehota 15 dní od doručenia žiadosti, z prekročenia ktorej vychádzal navrhovateľ v rámci odôvodňovania\nuplatneného nároku, sa vzťahuje len na situáciu, keď súd exekučný vydá poverenie pre exekútora,\naby vykonal exekúciu. Z textu zákonného ustanovenia teda nevyplýva, že by procesná lehota 15 dní\ndopadala aj na prípady, keď súd exekučné konanie z dôvodu nesplnenia podmienok s poukazom na\nust. § 104 O.s.p. zastaví. Z tohto pohľadu potom nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na\nrozhodnutie, pretože exekučný súd v predmetnej exekučnej veci poverenie nevydal, ale exekučné\nkonanie aj v nadväznosti na nečinnosť oprávneného pre nesplnenie podmienok zastavil.\n\nZároveň odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka postupu súdu v exekučnom konaní s poukazom\nna ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014),\nv náväznosti na ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľov, Občianskeho zákonníka a Zákona o\nspotrebiteľských úveroch, je exekučný súd vždy ex offo povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok\nnezaväzuje spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Tento prieskum\nchcel exekučný súd vykonať aj v predmetnej exekučnej veci, na základe čoho vyzýval oprávneného\nna predloženie zmluvy o úvere spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami, oprávnený však zostal\nnečinný. Spotrebiteľské právo je pritom jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví súkromného\npráva, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú aj právne predpisy na úrovni Európskeho spoločenstva\nvrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno sa preto v žiadnom prípade stotožniť s tvrdením\nnavrhovateľa, že v prejednávanej veci sa nejednalo po právnej stránke o zložitú vec.\n\nZároveň odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu v dôsledku prieťahov\nv exekučnom konaní, je nutné konštatovať, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže\nurčiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a\nprávnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (1ÚS 27/02, 1ÚS\n197/03, 1ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj\nzistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo\nmožné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za\nnásledok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.\n48 ods. 2 Ústavy SR. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postupom dotknutého súdu nemusí\nvyznačovať takými významným prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. V\nzmysle záverov Ústavného súdu potom možno konštatovať, že zastavenie exekučného konania za\nstavu, kedy exekučný súd pred tým márne vyzýval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere vrátane\nvšeobecných zmluvných podmienok a Exekučný poriadok nestanovoval žiadnu lehotu, v ktorej má\nexekučný súd rozhodnúť o zastavení exekučného konania (čo v žiadnom prípade nemožno zamieňať s\npojmom vydanie poverenia), v lehote 13 mesiacov a 11 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na exekučný súd, nemožno považovať za prieťahy v súdnom konaní, ktoré by mohli\nviesť k vzniku uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.\n\nPreto odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou,\nprípadne ušlým ziskom, by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému\npostupu tak, ako to predpokladá ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Z dôvodu nesplnenia\nprvého zákonného predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu pritom odvolací súd rovnako ako\nsúd prvého stupňa v prejednávanej veci nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať uplatnenou\nškodou, preto by vykonanie dokazovania listinným dôkazom predloženým navrhovateľom - Znaleckým\nposudkom č. 1/2014 vypracovaným Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, bolo\nnadbytočné.\n\nV náväznosti na vyššie uvedené je potom nutné uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať\nprípadnou nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ust. § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.\nz., by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ vychádzame zo základnej\npremisy, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu vôbec nedošlo, nie je dôvod\n\nsa v prejednávanej veci zaoberať ani prípadnou výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2\ncitovaného zákona.\n\nČo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola navrhovateľovi postupom\nsúdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by\nsúd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nSúd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí\nnámietka zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca.\nAko vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa o námietke navrhovateľa ohľadom námietky zaujatosti\nzákonnej sudkyne, ktorej bola vec pôvodne pridelená na prejednanie, bolo právoplatne rozhodované\nuznesením Krajského súdu v Treníčne č. k. 19NcC/378/2012-11 zo dňa 17. októbra 2012 tak, že sudkyňa\nOkresného súdu Nové Mesto nad Váhom JUDr. Barbara Plaskurová nie je vylúčená z prejednávania a\nrozhodovania danej veci. Po zmene zákonného sudcu bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie\nsudcovi súdu prvého stupňa JUDr. Andrejovi Stachovičovi, o ktorom nadriadený súd v ďalšom uznesení\nč.k. 19NcC/33/2014-63 zo dňa 12. júna 2014 rozhodol, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený\nnie je, keďže ani v jeho prípade nezistil dôvody zakladajúce takýto postup. V súčasnosti je vec opätovne\npridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Barbare Plaskurovej, o nezaujatosti ktorej už\nv konaní bolo nadriadeným súdom rozhodnuté, a to citovaným uznesením č. k. 19NcC/378/2012-11\nzo dňa 17. októbra 2012. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom,\nodvolací súd zdôrazňuje, tak ako bolo uvedené už v predchádzajúcom rozhodnutí, že dôvodom na\nvylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia\nnavrhovateľa svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu\nza majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona 514/2003 Z. z. Odvolací súd tiež poukazuje na\nto, že Ústavný súd SR opakovane odmietol sťažnosti navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich\nzákladných práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých\nsudcov okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu tohto okresného súdu.\n\nOkrem toho nie je pravdivé tvrdenie v odvolaní, že súd prvého stupňa prejednal vec v neprítomnosti\nnavrhovateľa a odporcu a jeho právneho zástupcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., hoci tak nemohol\npostupovať. V danom prípade boli aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené predpoklady pre\nuskutočnenie pojednávania v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov. Uvedené vyplýva z toho,\nže odporca svoju neprítomnosť ospravedlnil a dôvod, pre ktorý navrhovateľ opakovane žiadal zrušiť\nnariadené pojednávanie, nebolo možné považovať za dôležitý s prihliadnutím na doterajší priebeh\nkonania, v ktorom bolo rozhodnuté o nezaujatosti sudcov, ktorým bola vec pridelená na prejednanie a\nrozhodnutie a zároveň opakovane aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.\n\nRovnako ďalšie odvolacie námietky zo strany navrhovateľa neobstoja. Pokiaľ ide o písomne vyjadrenie\nodporcu k podanému návrhu, toto síce navrhovateľovi nebolo doručené, súd prvého stupňa však\nopakovaným nariadením pojednávania vo veci vytvoril dostatočné predpoklady pre oboznámenie sa\ns predmetným vyjadrením. V tejto súvislosti treba rovnako zdôrazniť, že súd prvého stupňa svoje\nrozhodnutie vo veci založil na iných dôvodoch, než ktoré tvoria predmet vyjadrenia odporcu k návrhu.\nOdhliadnuc od uvedeného musí byť navrhovateľovi podstata argumentácie odporcu známa už z veľkého\nmnožstva iných súdnych konaní, v ktorých voči odporcovi uplatňuje nároky vyplývajúce z obdobného\nskutkového a rovnakého právneho základu a v ktorých mu vyjadrenie odporcu bolo doručené. Prvý\ntermín pojednávania súd prvého stupňa vo veci vytýčil na 04.11.2013, pričom predvolanie bolo\nnavrhovateľovi doručené dňa 11.10.2013 a toto pojednávanie bolo odročené za účelom rozhodnutia\no návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ktorý súd prvého stupňa následne uznesením č.k.\n6C/252/2012-42 zo dňa 08.11.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n5Co/74/2014-56 zo dňa 22. januára 2014 právoplatne zamietol. Obdobne súd prvého stupňa uznesením\nč.k. 6C/252/2012-176 zo dňa 20.01.2015 zamietol aj ďalší návrh na prerušenie konania doručený súdu\nprvého stupňa dňa 05.09.2014, t.j. pred druhým pojednávaním vo veci, ktorého termín bol vytýčený na\n11.09.2014 a proti tomuto uzneseniu sa navrhovateľ taktiež odvolal. Zohľadniac uvedené nie je zrejmé,\nna základe čoho navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa o návrhu na prerušenie konania,\nktorý navrhovateľ v priebehu konania podal celkovo dva krát v totožnom znení, nerozhodol osobitne, keď\nuznesenie o zamietnutí prvého návrhu na prerušenie konania bolo navrhovateľovi riadne doručené dňa\n\n29.11.2013 a uznesenie o zamietnutí druhého návrhu na prerušenie konania dňa 04.02.2015, pričom\nnavrhovateľ proti týmto rozhodnutiam zakaždým podal odvolanie. V danej súvislosti teda nedošlo k\nodňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, keď súd prvého stupňa rozhodol o jeho návrhu\nna prerušenie konania samostatne a poskytol navrhovateľovi možnosť podať proti tomuto uzneseniu\nopravný prostriedok, pokiaľ sa s postupom súdu prvého stupňa nestotožňoval, čo navrhovateľ aj urobil.\nPreto námietky navrhovateľa v tomto smere nemôžu obstáť. Druhý termín pojednávania bol vytýčený\nna 11.09.2014, pričom predvolanie bolo navrhovateľovi doručené dňa 27.08.2014, teda navrhovateľovi\nnebola súdom prvého stupňa odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu v konaní, pričom túto\nmožnosť nevyužil ani po poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré bolo doručené právnemu\nzástupcovi navrhovateľa dňa 11.10.2013, ako to vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa.\n\nZároveň odvolací súd na záver dodáva, že pokiaľ sa navrhovateľ vo svojom odvolaní domáha z hľadiska\nskutkového deja jedinečnosti daného deja, ktorý súd prvého stupňa odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi,\nodvolací súd zdôrazňuje, že samotný návrh ako aj podané odvolanie sú v značnom rozsahu zmätočné a\nnezakladajú sa na skutkových zisteniach, pretože podstata odvolacích dôvodov zo strany navrhovateľa\nspočíva v nacyklostilovaných dôvodoch, ktoré sa z veľkej časti nevzťahujú na prejednávaný prípad.\n\nOdvolací súd rovnako nezistil, že by súd prvého stupňa v prejednávanej veci aplikoval nesprávne právne\npredpisy a preto v konečnom dôsledku rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.\n1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania\npriznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy\nodvolacieho konania nevyplývajú.\n\nPoučenie:\n\nP o u č e n i e   :  Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/252/2012", "guid": "9647c677-ec5f-4904-be01-50429a9a3676:654f0c91-b747-4e73-a98a-6c2f64b167f1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "5d72410e-04ba-492f-ab5c-2763e93cc9fc:3c74eb2f-23a8-475d-bde2-e3b5b53d5c26", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412219175.1", "spisova_znacka": "9Co/174/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/174/2014 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 718, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412219175.1"}, {"guid": "be90b69f-8393-4b04-b431-1cb992cdf0f8:88e94572-bf78-4e10-a138-71258edd206d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1511215821.1", "spisova_znacka": "5Co/74/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/74/2014 z 20. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1511215821.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4f2716fd-6d50-453c-bf11-04293f5d7aed:cec78f30-8eab-4ba3-a648-d462a2eed0b7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3512210656.4", "spisova_znacka": "5Co/412/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/412/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3512210656.4"}]}