Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/515/2015 z 4. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 4. mája 2016, sp. zn. 4Co/515/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3513207814.2 Krajský súd Trenčín | 4Co/515/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3513207814.2 | 2016-05-04 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4721c606-151a-49c8-aaea-a20ff5653fbb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3513207814.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/515/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513207814
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513207814.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky Ing. Y. T., bytom F. č. XXX
proti odporkyni Y. O., bytom F. č. XX, zastúpenej JUDr. U. S., bytom W. č. XX, o určenie vlastníckeho
práva a iné, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
14.novembra 2014, č. k. 12C/116/2013-57 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti o určenie, že parcela XXXXX/X
vo výmere 2 m2 vytvorená geometrickým plánom zo dňa 13.06.2011 zastavil. Vo výroku II. vo zvyšujúcej
časti návrh zamietol. Vo výroku III. odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia,
že z LV č. XXX pre k. ú. F. vyplýva, že odporkyňa je vlastníčkou parcely č. XXXXX/X. Z geometrického
plánu č. XXX-XXX/XX vyplýva, že boli zamerané stavby na parcele č. XXXXX/X-X a bolo vykonané
zameranie parciel č. XXXXX/X vo výmere X m2 a č. XXXXX//X vo výmere 2 m2, ktoré boli vytvorené
odčlením z parcely č. XXXXX/X vo vlastníctve odporkyne. Parcela č. XXXXX/X predstavuje zásah
stavby vo vlastníctve navrhovateľky do susediacej parcely vo vlastníctve odporkyne. Z oznámenia
Okresného úradu Myjava, katastrálny odbor, zn. K2 41/14 vyplynulo, že po prešetrení údajov katastra
nehnuteľností bolo zistené, že katastrálnemu odboru nebola predložená listina preukazujúca zmenu
hranice medzi parcelami č. XXXXX/X a č. XXXXX/X. Hranica medzi parcelami č. XXXXX/X a č. XXXXX/
X bola vytvorená v pozemkovej knihe v zmysle geometrického plánu z roku cca XXXX. Geometrický plán
č. 11-2640-762/77, na základe ktorého bola rozdelená parcela č. XXXXX/X, bol zapísaný a premietnutý
do katastra nehnuteľností v zmysle darovacej zmluvy RI 385/78 (v. z. 37/79). Citovaný geometrický plán
nemenil hranicu ani výmeru parcely č. XXXXX/X. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, naliehavosť
právneho záujmu je posudzovaná v spojení s riešením otázky, či sa žalobným návrhom s navrhovaným
určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľkinho práva alebo neistoty v jej
právnom vzťahu. Súd posudzoval konkrétny určovací petit po čiastočnom späťvzatí v zmysle časovom
(teda potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), pričom bolo zistené vykonaným dokazovaním, že
hranica prechádzajúca medzi susediacimi pozemkami vo vlastníctve navrhovateľky a odporkyne bola
vytvorená v roku 1938 a od tohto momentu nebola katastrálnemu odboru predložená listina týkajúca sa
predmetnej hranice medzi pozemkami v k. ú. F. - parcela č. XXXXX/X a XXXXX/X. Navrhovateľka ňou
tvrdené skutočnosti nepreukázala a ani neoznačila dôkazy podporujúce jej tvrdenia. Odporkyňa práve
naopak rešpektovala vlastnícke právo navrhovateľky k stavbe vzhľadom k tomu, že v roku 1938 kedy
bola vytvorená hranica medzi parcelami už budova stála. Je pravdepodobne ešte staršia, keď bola malá,



na túto budovu si pamätala, ako už v tom čase starú. V roku 1938 boli parcely rozdelené otcom Q. P. a
jeho manželkou ich dvom synom U. P. a Q. P., a teda bola vytvorená hranica medzi parcelami XXXXX/
X a XXXXX/X. Následne boli parcely užívané deťmi týchto dvoch bratov. Odporkyňa parcelu nadobudla
po svojom otcovi U. P., rovnako ako navrhovateľka nadobudla parcelu darovaním od svojho otca. Čo sa
týka užívania spornej časti parcely - teda že múr stavby, ktorá patrí navrhovateľke zasahuje do parcely v
jej vlastníctve, uviedla, že nikdy ani jej otec a ani ona nezasahovali do užívania predmetnej časti stavby a
ani nežiadali o jej odstránenie alebo zbúranie. Odporkyňa chce ponechať ten stav taký, aký je s ohľadom
na to, že doteraz nemali žiadne problémy a rešpektuje stavbu v užívaní tak, ako je. V priebehu konania
bola odporkyňa ochotná navrhovateľke časť parcely predať, na ktorej stojí múr budovy predať, no
navrhovateľka menila svoje požiadavky. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem zaťažoval
navrhovateľku, čo však navrhovateľka vzhľadom na zistené okolnosti nepreukázala. Pri posudzovaní
existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky súd ďalej vychádzal z aktuálneho stavu s cieľom
posúdiť stav aktuálnej objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľkou a odporkyňou, ktorý ohrozuje
právne postavenie navrhovateľky a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami, čo však
nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, práve naopak vlastnícke právo navrhovateľky k stavbe
je zo strany odporkyne rešpektované, a preto súd žalobný návrh navrhovateľky o určenie vlastníckeho
práva pre nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, zamietol.
Ďalej súd posudzoval návrh navrhovateľky na zaplatenie nákladov vo výške 650 Eur, pričom bolo
zistené, že predmetné finančné prostriedky boli vynaložené na zameranie a vytýčenie navrhovateľkou
žiadaných parciel, pôvodne za účelom kúpy predmetných novovytvorených parciel a za konanie u
mediátora vo výške 150 Eur. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná zodpovednosť odporkyne za
vznik nákladov, ktoré navrhovateľke vznikli ani súvislosť s uplatneným právom v predmetnom konaní.
Navrhovateľke náklady vznikli z dôvodu, že prejavila úmysel novovytvorené parcely kúpiť. Na základe
uvedených skutočností súd návrh aj v tejto časti zamietol. Právne vec posúdil podľa § 80 písm. c/, §
96 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd pri vyhlásení rozsudku tak, že navrhovateľku zaviazal
zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku,
a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má v konaní úspešný účastník právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Keďže však odporkyňa do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku svoje trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy
konania nevyplývajú, súd podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania odporkyni vo vyhlásenom rozsudku a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby Krajský súd v
Trenčíne zvážil dôvody a prehodnotil výsledok rozsudku súdu prvého stupňa, a priznal jej náklady spolu
so súdnymi trovami. Dôvodila tým, že návrh na riešenie sporu súdom bol dôvodný, keď v roku 2010
bez jej vedomia vlastníčkou pozemku par. č. XXXXX/X bol zhotovený a evidovaný geometrický plán
súvisiaci s predmetom sporu, kde sú nepresnosti medzi hranicou pozemku parc. č. XXXXX/X a pozemku
parc. č. XXXXX/X a existujúcimi budovami. Počas jarných mesiacov 2011 došlo k ústnej dohode o
predmete sporu. Odporkyňa na katastri dala ústny súhlas na navrhnutý geometrický plán z roku 2011,
ktorý navrhovateľka zaplatila. Odporkyňa svojským spôsobom odmietla písomnú dohodu i u mediátora.
Hrubým spôsobom ukončila aj komunikáciu s ňou a nebola prístupná k podpisu akejkoľvek dohody.
Vznikli jej vysoké náklady na vyhotovenie geometrického plánu a na vytýčenie hraníc. V roku 2012 bol
zo strany odporkyne vyhotovený vytyčovaní návrh, kompletne s vytýčením hraníc pozemku parc. č.
XXXXX/X spolu s ostatnými jej vlastnými pozemkami a s vložením parc. č. XXXXX/X. Tento situačne
menil časť hranice medzi parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X. Počas vytyčovania hraníc ju odporkyňa hrubo
a vulgárne napadla a odmietla, preto navrhovateľka odmietla podpísať geometrický plán s tým, že ho
podpíše až vtedy, keď budú mať vyriešenú ostatnú časť spornej hranice. Počas súdneho konania sa
zistilo, že odporkyňa mala zhotovený geometrický plán z roku 2012, ktorého vklad do katastra počas
pojednávania nepriznala. Pozemok a budovy navrhovateľka prebrala od svojho otca Q. P., ktorý bol
jediným vlastníkom a užívateľom týchto nehnuteľností.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že geometrický plán
zhotovený v roku XXXX pre jej potrebu, preukázal a potvrdil jej domnienky o hranici medzi parcelami
č. XXXXX/X a XXXXX/X, ktorú hranicu spochybňuje navrhovateľka. Medzi ňou a navrhovateľkou nikdy
nedošlo k dohode o odpredaji spornej časti pozemku vo výmere 5 m2, na ktorom pozemku je časť
zrúcaniny nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Nikdy netrvala na odstránení tejto časti stavby z jej pozemku.
Pri zmierovacom konaní pred súdom prvého stupňa prejavila ochotu odpredať navrhovateľke spornú



časť parcely s ďalšou časťou parcely, avšak z dôvodu, že navrhovateľka požadovala, aby jej uhradila
i trovy spojené s prevodom nehnuteľnosti, teda odmenu za vypracovaný geometrický plán, bol takýto
zmier pre ňu neprijateľný. To, že ďalej odmietla komunikáciu s navrhovateľkou vyplývalo s jej verbálnych
útokov na ňu a jej rodinu, ktoré spočívali v tom, že majú na jej pozemkoch odložené hnuteľné veci a
postavenú šopu, čo sa neskôr po vypracovaní geometrických meraní preukázalo ako neopodstatnené.
Mala za to, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nespochybniteľných dôkazov, a to o čo sa snaží
navrhovateľka, je len hrubý zásah do jej majetkových práv, spôsobuje jej majetkovú ujmu a duševnú
traumu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie založil na tom právnom závere, že hranica medzi
parcelami č. XXXXX/X a č. XXXXX/X k. ú. F. bola vytvorená v pozemkovej knihe v zmysle geometrického
plánu z roku cca XXXX, pričom geometrický plán č. 11-2640-762/77 z roku 1977, na základe ktorého
bola rozdelená parcela č. XXXXX/X k. ú. F. a bol zapísaný do katastra nehnuteľností v zmysle darovacej
zmluvy RI 385/78 (v. z. XX/XX), nemenil hranicu ani výmeru parcely č. XXXXX/X k. ú. F.. Návrh
navrhovateľky na základe uvedených dôkazov považoval za nedôvodný. Mal aj za to, že u uvedených
dôvodov navrhovateľka nepreukázala na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem. Ďalej súd
posudzoval návrh navrhovateľky na zaplatenie nákladov vo výške 650 Eur, pričom bolo zistené, že
predmetné finančné prostriedky boli vynaložené na zameranie a vytýčenie navrhovateľkou žiadaných
parciel, pôvodne za účelom kúpy predmetných novovytvorených parciel a za konanie u mediátora
vo výške 150 Eur. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná zodpovednosť odporkyne za vznik
nákladov, ktoré navrhovateľke vznikli ani súvislosť s uplatneným právom v predmetnom konaní.
Navrhovateľke náklady vznikli z dôvodu, že prejavila úmysel novovytvorené parcely kúpiť.

Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa považuje za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam navrhovateľky uvádza nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka svoj návrh o určenie vlastníckeho práva odôvodnila s
poukazom na geometrický plán z roku 1977, ktorým boli zamerané a vytýčené hranice parcely č. XXXXX/
X k. ú. F.. Podľa jej tvrdenia tento geometrický plán určil hranicu parc. č. XXXXX/X tak, že zasahuje po
prerušovanú čiaru smerom k hornému rohu budovy, ktorú vlastní navrhovateľka a horná stena budovy
susedí spolu s parc. č. XXXXX/X so susednou parc. č. XXXXX/X, ktorá patrí odporkyni. Tieto parcely teda
spolu susedia a medzi účastníkmi bolo sporné, či navrhovateľka je alebo nie je vlastníčkou spornej časti
parcely vo výmere 5 m2 /na ktorej sa nachádza okrajová časť budovy vlastnícky patriacej navrhovateľke/
- označenej ako parc. č. XXXXX/X podľa geometrického plánu z roku XXXX. Geometrický plán z roku
2011 dala vyhotoviť navrhovateľka za účelom uzavretia dohody s odporkyňou ohľadne vyporiadanie
spornej časti novo zameranej parcely č. XXXXX/X o výmere 5 m2 k. ú. F., ktorú však odporkyňa
odmietla podpísať. Preto si navrhovateľka uplatnila voči odporkyni aj zaplatenia XXX eur z titulu nákladov
vynaložených na zameranie a vytýčenie hraníc medzi parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa však jednoznačne vyplýva, že geometrický plán z
roku 1977 nemenil hranice medzi parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X k. ú. F., ale bol podkladom
pre darovaciu zmluvu RI 385/78. Hranica medzi uvedenými parcelami bola vytvorená v pozemkovej
knihe v roku cca 1938 a od tej doby sa nemenila, čo vyplýva z písomnej správy Okresného úradu
Myjava, katastrálny odbor z 10.10.2014. Táto hranica je potvrdená aj v geometrickom pláne z roku
2010, ktorý dala vyhotoviť odporkyňa a aj v geometrickom pláne z roku 2011, ktorý dala vyhotoviť
navrhovateľka. Navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť hranicu medzi parc. č. XXXXX/X a parc. č.
XXXXX/X k. ú. F. ani v odvolacom konaní, nakoľko v odvolaní uvádzal tie isté dôvody ako pred súdom
prvého stupňa. K zmene vlastníckeho práva ohľadne parc. č. XXXXX/X o výmere 5 m2 k. ú. F. môže
preto dôjsť len na základe dohody medzi účastníkmi. Pokiaľ navrhovateľka tiež namietala, že za týmto
účelom dala vyhotoviť geometrický plán a vznikli jej v súvislosti tým náklady vo výške 650 eur a
žiadala ich úhradu od odporkyne, aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola preukázaná zodpovednosť
odporkyne za vznik týchto nákladov. Náklady navrhovateľke nevznikli súvislosti s uplatneným právom
v predmetnom konaní, ale z dôvodu, že chcela s odporkyňou ohľadne vyporiadanie spornej parcely



uzavrieť dohodu. Nepreukázala však, že by sa s odporkyňou spoločne dohodli na úhrade nákladov
súvisiacich s vyhotovením geometrického plánu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. nepriznal, nakoľko si túto náhradu trov neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.